Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Slovensko

Reakcie slovenských politikov na neplatné referendum v Maďarsku

Na snímke predseda NR SR Andrej Danko (SNS). Foto: TASR - Jakub Kotian

Nedeľňajšie referendum o utečeneckých kvótach v Maďarsku bolo neplatné vzhľadom na nízku účasť, hoci sa drvivá väčšina zo zúčastnených voličov vyslovila proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov v EÚ.

Bratislava 3. októbra (TASR) - Referendum sa ukazuje ako neefektívny inštitút v našich zemepisných šírkach, desiatky miliónov eur sa dajú vždy vynaložiť efektívnejšie. Vyhlásil to dnes šéf SNS a predseda Národnej rady SR Andrej Danko na margo maďarského referenda o povinných kvótach na prerozdelenie utečencov, ktoré bolo pre nedostatočnú účasť voličov neplatné.

"Je potrebné vnímať nálady obyvateľov, ale netreba to politicky siliť. Ale aj keď nebola veľká účasť, odkaz referenda je zrejmý, teda že ľudia v našich zemepisných šírkach nie sú stotožnení s automatickým prijímaním utečencov," uzavrel Danko s tým, že keby sa podobný plebiscit konal na Slovensku, boli by to vyhodené peniaze.

Líder Sme rodina Boris Kollár: Dobre to dopadlo



Napriek tomu že nedeľňajšie (2.10.) maďarské referendum o utečeneckých kvótach nebolo pre nízku účasť voličov platné, dopadlo dobre a jasne potvrdilo, že ľudia, ktorí prišli k urnám, kvóty takmer na sto percent odmietli. Pre TASR to uviedol líder opozičného hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Na archívnej snímke poslanec Boris Kollár (Sme rodina).
Foto: TASR - Štefan Puškáš


"Myslím si, že 50-percentné kvórum potrebné na platnosť referenda je vysoké ako v Maďarsku, tak aj na Slovensku. Aj preto teraz predkladáme návrh zákona na zníženie kvóra platnosti na 30 percent," avizoval.

SaS: Výsledok referenda v Maďarsku netreba podceňovať



Výsledok maďarského referenda o kvótach na prerozdelenie utečencov netreba podceňovať. Pre TASR to dnes uviedol líder SaS Richard Sulík s tým, že platných bolo síce len 40 percent hlasov, ale takmer všetky hovorili proti kvótam.

"Aj spomedzi tých, ktorí k urnám neprišli alebo odovzdali neplatný lístok, má veľa ľudí iste zhodný názor," povedal šéf liberálov. Sulík najdôležitejší dôvod slabej účasti vidí v zlom načasovaní.



"Ak by referendum prišlo v krátkom čase po návrhu na pokutu 250.000 eur za každého neodobratého migranta, prišla by viac ako polovica oprávnených voličov. Zároveň maďarský premiér Viktor Orbán sa o svojom pohľade nesnažil presvedčiť len na domácej pôde, ale aj na pôde EÚ, a tým roztrieštil svoje sily," myslí si predseda SaS.

Sulík je tiež presvedčený, že kvóty ako mechanizmus sú mŕtve, preto Maďari k referendu nemali dôvod chodiť. "Na Slovensku by boli kvóty s istotou odmietnuté, avšak je rovnako otázne ako v Maďarsku, či by k referendu prišiel dostatočný počet voličov. Veľa by záležalo od toho, akým spôsobom by sa referendum rozbehlo a aké by boli informačné toky. Myšlienka kvót a pokút na Slovensku v lete rozhodne nebola prijatá s potleskom," dodal.

OĽANO-NOVA: Maďari ukázali, že šírenie strachu môže situáciu len zhoršiť



Nízka účasť na maďarskom referende o utečeneckých kvótach poukázala na to, že obyvatelia Maďarska si síce želajú riešenie migračnej krízy, ale na druhej strane vedia, že šírenie strachu a konfliktov medzi európskymi krajinami môže situáciu len zhoršiť. Pre TASR to dnes uviedla poslankyňa OĽaNO-NOVA Veronika Remišová.

"Maďarskí voliči si pravdepodobne uvedomili, že v čase, keď o povinných kvótach už v Bruseli nik nehovorí, bolo zbytočné vyhodiť na referendum o kvótach 50 miliónov eur. Tieto milióny by sa určite dali využiť aj v Maďarsku lepšie," poznamenala opozičná poslankyňa.

Na snímke Veronika Remišová (OĽaNO - NOVA).
Foto: TASR/Jakub Kotian


Remišová sa domnieva, že doteraz prijaté opatrenia na úrovni EÚ, predovšetkým dohoda s Tureckom, prinášajú aspoň čiastkové výsledky a počet migrantov prichádzajúcich do južnej a strednej Európy sa významne znížil. "Preto asi aj ľudia v Maďarsku vnímajú problém menej naliehavo. Okrem toho bolo referendum čiastočne aj o tom, či migračnú krízu má riešiť každý na vlastnú päsť, alebo sa štáty majú snažiť hľadať spoločné európske riešenia. Vieme veľmi dobre, že migrácia sa nedá vyriešiť na národnej úrovni. Je to celoeurópsky problém, ktorý vyžaduje koordinovaný postup krajín EÚ vo viacerých oblastiach," upozornila.

Podľa jej slov je potrebné zlepšiť ochranu vonkajších hraníc Schengenu, urýchlene uzatvoriť na úrovni EÚ readmisné dohody o vracaní utečencov najmä s krajinami, odkiaľ prichádzajú ekonomickí migranti, ako sú Tunisko, Alžírsko alebo Maroko. "V otázke terorizmu, ktorá však súvisí s migračnou krízou len okrajovo, by sa mala zlepšiť spolupráca spravodajských služieb, aby sme boli schopní včas odhaliť teroristické hrozby na našom území," odporučila Remišová.

Na otázku, či by podobné referendum mohlo byť na Slovensku úspešné, poslankyňa uviedla, že naši ľudia sú rozumní a že vedeli by 50 miliónov eur minúť rozumnejšie, ako na otázku, ktorá je už v podstate vyriešená.



Nedeľňajšie referendum o utečeneckých kvótach v Maďarsku bolo neplatné vzhľadom na nízku účasť, hoci sa drvivá väčšina zo zúčastnených voličov vyslovila proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov v EÚ. Ukazujú to neúplné oficiálne výsledky sčítania, ktoré v noci nadnes zverejnila volebná komisia.

Z výsledkov sčítania 99,98 percenta odovzdaných hlasov vyplýva, že stanovisko maďarskej vlády proti kvótam podporilo viac ako 3,25 milióna voličov, teda 98,3 percenta tých, ktorí odovzdali platné hlasy. Účasť na referende však dosiahla 43,9 percenta - a po odpočítaní takmer štyroch percent neplatných hlasov dokonca len 40,1 percenta. Aby bolo hlasovanie platné, muselo viac ako 50 percent maďarských voličov odovzdať platné hlasy.

Obyvatelia Maďarska sa v referende vyjadrovali k otázke: "Ste za to, aby EÚ mohla aj bez súhlasu maďarského parlamentu stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?"