Veriaci počas sv. omše na Kvetnú nedeľu v kostole sv. Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc. V Myslave 29. marca 2015.Foto: TASR/Milan Kapusta
Kresťania na Slovensku i vo svete slávia dnes už šiestu pôstnu nedeľu 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou, ktorá je známa ako Kvetná nedeľa či Nedeľa utrpenia Pána.
Bratislava 29. marca (TASR) - Kresťania na Slovensku i vo svete slávia dnes už šiestu pôstnu nedeľu 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou, ktorá je známa ako Kvetná nedeľa či Nedeľa utrpenia Pána. Začína sa ňou Veľký alebo Svätý týždeň, ktorý je v liturgii známy ako Hebdomada sancta.
Obrady dnešnej Kvetnej nedele v rímskokatolíckej cirkvi sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na slávnostný vstup Pána Ježiša do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia o utrpení a umučení Pána. Slovo pašie pochádza z latinského passio - utrpenie.
Na Kvetnú nedeľu sa viaže slávnostný triumf Ježiša Krista pri jeho vstupe do Jeruzalema, ktorého pri príchode zástupy ľudí s radosťou vítali palmovými ratolesťami, so zvesťou o rozhodnutí židovskej rady o Ježišovej smrti. V tento deň sa už tradične svätia palmové alebo olivové ratolesti. V našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka, tie si do kostolov prinášajú ľudia, aby ich kňazi posvätili, a potom si ich nosia domov, zakladajú za obrazy, zapichujú do trámov alebo dávajú do váz.
Aj v evanjelických kostoloch na celom Slovensku sa dnes konajú slávnostné pašiové služby Božie pripomínajúce utrpenie a smrť pána Ježiša.
Kvetná nedeľa v kostole sv. Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc. Na snímke 81-ročná Margita Holovčáková pripravuje pred svätou omšou v sakristii kostola vetvičky bahniatok na posvätenie.V Myslave 29. marca 2015.Foto: TASR/Milan Kapusta
V rímskokatolíckej i gréckokatolíckej cirkvi sa na Kvetnú nedeľu slávi aj Svetový deň mládeže. Túto tradíciu zaviedol v roku 1985 vtedajší pápež, dnes už blahoslavený Ján Pavol II. V jednotlivých diecézach sa mladí ľudia stretávajú a rozprávajú so svojimi biskupmi, konajú sa rôzne duchovné a kultúrne programy pre mladých. Tento rok sa slávi už 30. Svetový deň mládeže.
Slávnostný vstup Pána Ježiša do Jeruzalema slávia v dnešnú Kvetnú nedeľu aj gréckokatolícki veriaci. V tejto cirkvi je to druhá významná udalosť po vzkriesení Lazára, ktoré si pripomenuli deň pred Kvetnou nedeľou, 28. marca - keď je Lazárova sobota.
V byzantsko-slovanskom obrade sa požehnávajú ratolesti na Kvetnú nedeľu počas utierne (ranných chvál) po čítaní Evanjelia. V tento deň sa totiž môže konať procesia okolo chrámu pred sv. liturgiou, pričom veriaci držia v rukách novoposvätené ratolesti ako symbol víťazstva. Veriaci si ich doma dávajú za ikony, prípadne do vázy.
V zahraničí je zvykom posväcovať na Kvetnú nedeľu palmové alebo olivové ratolesti ako symbol víťazstva, u nás sú to väčšinou rozkvitnuté ratolesti vŕby alebo rakyty.
Na rozdiel od rímskokatolíckeho obradu na gréckokatolíckej sv. liturgii sa nečítajú pašie, používa sa svetlé rúcho a na konci liturgie je myrovanie (pomazanie olejom).
História slávenia Kvetnej nedele siaha do 3. storočia. Slávila sa najprv v Jeruzaleme a zakrátko v celej Východnej cirkvi. V Západnej (latinskej) cirkvi sa tento sviatok rozšíril v 6. až 7. storočí.
Deti s bahniatkami na Kvetnú nedeľu pred kostolom sv. Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc. V Myslave 29. marca 2015.Foto: TASR/Milan Kapusta
Veriaci počas sv. omše na Kvetnú nedeľu v kostole sv. Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc. V Myslave 29. marca 2015. Foto: TASR/Milan Kapusta
Veriaci počas sv. omše na Kvetnú nedeľu v kostole sv. Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc. V Myslave 29. marca 2015.Foto: TASR/Milan Kapusta
