Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dnešnou kvetnou nedeľou sa pre veriacich začína Veľký alebo Svätý týždeň. Kvetná nedeľa pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti.
Autor TASR
Bratislava 20. marca (TASR) - Kresťania na Slovensku i vo svete dnes slávia poslednú, šiestu pôstnu nedeľu, ktorá je známa pod názvom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána. Dnešnou kvetnou nedeľou sa pre veriacich začína Veľký alebo Svätý týždeň.
Kvetná nedeľa pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti. Veriaci si zároveň pripomínajú triumfálny vstup Ježiša do Jeruzalema. V tento deň v katolíckych kostoloch kňazi posväcujú palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Do kostolov si dnes prinášajú bahniatka aj veriaci, aby si ich posvätené doma zakladali za obrazy, dali do vázy alebo zapichli do trámov. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.
Obrady Kvetnej nedele sa v Katolíckej cirkvi skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia. Počas nej sa spievajú alebo čítajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo utrpenie od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.
Aj v evanjelických kostoloch po celom Slovensku sa dnes konajú sviatočné služby Božie a spievajú alebo čítajú sa pašie. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku bola pašiovou nedeľou už minulá piata pôstna nedeľa (13. marca). Kým pred týždňom sa prednášali pašie podľa Starej zmluvy, dnes na Kvetnú nedeľu sú to časti evanjelia podľa Novej zmluvy.
Slovo pašie pochádza z latinského passio - utrpenie. Čítanie pašií vo Veľkom týždni bolo v cirkvi zvykom oddávna. Už sv. Augustín poukazoval na slávnostný prednes pašií. Asi od 9. storočia sa objavili snahy o jednoduchú dramatizáciu prednesu o udalostiach spojených s utrpením a umučením Ježiša Krista. Pašie sa častejšie začali spievať od 11. storočia. V časoch pred Druhým vatikánskym koncilom (1962-1965) sa čítali alebo spievali pašie podľa všetkých štyroch evanjelistov, a to postupne na Kvetnú nedeľu, v utorok a stredu Veľkého týždňa a na Veľký piatok.
V rámci pokoncilovej obnovy liturgie sa pašie čítajú alebo spievajú na Kvetnú nedeľu, pričom sa každý rok strieda opis udalostí podľa Marka, Matúša a Lukáša. Na Veľký piatok sa zväčša spieva Umučenie nášho Pána Ježiša Krista podľa Jána. Interpretácia pašií v rámci liturgie vychádza výlučne z textov evanjelií.
Kvetná nedeľa pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti. Veriaci si zároveň pripomínajú triumfálny vstup Ježiša do Jeruzalema. V tento deň v katolíckych kostoloch kňazi posväcujú palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Do kostolov si dnes prinášajú bahniatka aj veriaci, aby si ich posvätené doma zakladali za obrazy, dali do vázy alebo zapichli do trámov. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.
Obrady Kvetnej nedele sa v Katolíckej cirkvi skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia. Počas nej sa spievajú alebo čítajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo utrpenie od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.
Aj v evanjelických kostoloch po celom Slovensku sa dnes konajú sviatočné služby Božie a spievajú alebo čítajú sa pašie. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku bola pašiovou nedeľou už minulá piata pôstna nedeľa (13. marca). Kým pred týždňom sa prednášali pašie podľa Starej zmluvy, dnes na Kvetnú nedeľu sú to časti evanjelia podľa Novej zmluvy.
Slovo pašie pochádza z latinského passio - utrpenie. Čítanie pašií vo Veľkom týždni bolo v cirkvi zvykom oddávna. Už sv. Augustín poukazoval na slávnostný prednes pašií. Asi od 9. storočia sa objavili snahy o jednoduchú dramatizáciu prednesu o udalostiach spojených s utrpením a umučením Ježiša Krista. Pašie sa častejšie začali spievať od 11. storočia. V časoch pred Druhým vatikánskym koncilom (1962-1965) sa čítali alebo spievali pašie podľa všetkých štyroch evanjelistov, a to postupne na Kvetnú nedeľu, v utorok a stredu Veľkého týždňa a na Veľký piatok.
V rámci pokoncilovej obnovy liturgie sa pašie čítajú alebo spievajú na Kvetnú nedeľu, pričom sa každý rok strieda opis udalostí podľa Marka, Matúša a Lukáša. Na Veľký piatok sa zväčša spieva Umučenie nášho Pána Ježiša Krista podľa Jána. Interpretácia pašií v rámci liturgie vychádza výlučne z textov evanjelií.
