Bratislava 1. apríla (TASR) - Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, ako o tom rozhodol Nicejský snem v roku 325. Veľkonočná nedeľa tak môže pripadnúť na niektorú z nedieľ v období od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes. Je to teda pohyblivý sviatok a je závislý od lunárneho cyklu.

Veľká noc nadväzuje na židovské sviatky Pesach, pripomínajúce oslobodenie izraelského národa z egyptského otroctva, ktoré sa podľa židovského kalendára slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl). Udalosti spojené s ukrižovaním a vzkriesením Ježiša Krista sa odohrali práve počas Pesachu, preto sa kresťanská Veľká noc a židovské sviatky Pesach väčšinou kryjú aj časovo. Napríklad v tomto roku sa Pesach začína sláviť počas kresťanského Veľkého či Svätého týždňa, a to v piatok 3. apríla večer.

Vysvetlenie pôvodu názvu "veľká" treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetci prvorodení egyptskí chlapci, faraón prepustil zotročený ľud.

Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv zachránila ľudí od večného zatratenia.

Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľudí na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu Pesach - prechod. Iní slovo "pesach" vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.