Slovensko

Kresťania slávia prvú pôstnu nedeľu 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou

TASR, 14. februára 2016 6:31

Veľká noc nadväzuje na židovské sviatky Pésach, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) a pripomínajú oslobodenie izraelského národa z egyptského otroctva.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Bratislava 14. februára (TASR) - Prvú pôstnu nedeľu 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou oslávia kresťania v tomto roku už 14. februára. Je to obdobie duchovnej obnovy veriacich, pokánia a modlitieb.

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si veriaci pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Je to teda pohyblivý sviatok, ktorý súvisí s lunárnym cyklom. Od dátumu Veľkej noci závisí aj termín začiatku pôstu a konca fašiangov, ako aj dátumy ďalších sviatkov, ktoré nasledujú po Veľkej noci. Veľkonočná nedeľa môže pripadnúť na niektorú z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Preto niekedy je už koncom marca, ako napríklad v tomto roku (pripadá na 27. marca), inokedy začiatkom apríla, v strede alebo na konci apríla.

Veľká noc nadväzuje na židovské sviatky Pésach, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) a pripomínajú oslobodenie izraelského národa z egyptského otroctva.

Vysvetlenie pôvodu názvu "veľká" treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov a preto Boh trestal jeho krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetci prvorodení egyptskí chlapci, faraón prepustil zotročený ľud.

Udalosti spojené s ukrižovaním a vzkriesením Ježiša Krista sa odohrali práve počas židovského Pésachu a preto sa tento sviatok aj časovo kryje s kresťanskou Veľkou nocou.

Veľký 40-dňový pôst pred Veľkou nocou sa v Rímskokatolíckej cirkvi začal v tomto roku Popolcovou stredou (10. februára) a trvá do Veľkonočnej nedele. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa gregoriánskeho kalendára, sa Veľký pôst, nazývaný Štyridsiatnica, začal už o dva dni skôr, v pondelok 8. februára a trvá do piatka pred Lazárovou sobotou (Biela sobota v latinskej cirkvi). Soboty a nedele sa vo Východnej (gréckokatolíckej) cirkvi nepočítajú medzi pôstne dni. Obdobie pôstu sa v tejto cirkvi spája aj s dodržiavaním prísneho pôstu v prvý deň Šťyridsiatnice a na Veľký piatok. V stredy a piatky v období pôstu gréckokatolíci zachovávajú zdržanlivosť v konzumovaní mäsa.

V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku sa neprikladá dodržiavaniu pôstu taký význam ako v Katolíckej cirkvi. Na prvom mieste je pokánie, návrat k Bohu a prehĺbenie viery.

Pre veriacich Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, sa Veľký pôst v tomto roku začne až 14. marca a Paschu oslávia v nedeľu - 1. mája. Takýto rozdiel v dátumoch začiatku pôstu a slávenia Paschy oproti iným kresťanským cirkvám sa vyskytuje raz za štyri roky.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

dnes 17:43

KALIŇÁK: K ovplyvňovaniu policajtov pokutujúcich L. Bašternáka nedošlo
Minister vnútra dnes opäť čelí odvolávaniu. audio

sk
dnes 17:19

HRABKO O 1.POLROKU 2016: Od parlamentných volieb po brexit
Prvých sto dní vlády hodnotím ako slovenské špecifikum. Zažili sme to, čo sme doteraz nezažili, povedal Hrabko pre TABLET.TV.

sk
dnes 17:12

Slovensko odštartuje svoje predsedníctvo s európskymi komisármi
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a ďalší komisári sa dnes večer stretnú s prezidentom Andrejom Kiskom a slovenským predsedom vlády Robertom Ficom.

sk

Najčítanejšie Slovensko

Téma TASR



Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac