Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vozidlo BMW 535i s Alexandrom Dubčekom havarovalo 1. septembra 1992 na 88. kilometri diaľnice z Bratislavy do Prahy pri mestečku Humpolec.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - Smrť Alexandra Dubčeka nebola nikdy uspokojivo objasnená. "Zmätky, nedostatky, čudné praktiky vyšetrovateľov otvárajú priestor pre rôzne konšpirácie. Bola by to téma na osobitnú knihu," uvádza v epilógu svojho románu Alexander Dubček Rok dlhší ako storočie Ľuboš Jurík, ktorý pre TASR priblížil osudnú haváriu vedúcej osobnosti reformných udalostí z roku 1968.
Vozidlo BMW 535i s Alexandrom Dubčekom, ktoré riadil Ján Rezník, havarovalo 1. septembra 1992 na 88. kilometri diaľnice z Bratislavy do Prahy pri mestečku Humpolec. "Bolo po daždi, cesta bola mokrá a tvorilo sa na nej viacero mlák. Auto išlo predpísanou rýchlosťou 130 km za hodinu. Ťažké BMW zrejme nabehlo na jednu z tých mlák, auto dostalo aquaplaning a vyletelo z cesty do poľa. Pridelený šofér ležal pri havarovanom aute, ale Dubček - hoci sedel na zadnom sedadle - ležal až 20 metrov od auta. Je čudné, že auto neriadil Dubčekov šofér Jan Želízko, s ktorým Dubček predtým jazdil a na ktorého si zvykol," sumarizuje Jurík fakty okolo nehody a pripomína, že Ján Rezník mal už aj skôr problémy s nebezpečnou jazdou a na súde odmietol o Dubčekovej nehode vypovedať. Radšej sa nechal zavrieť a odsedel si 12 mesiacov.
"Ten istý Ján Rezník bol jedným z agentov, ktorí odniesli spisy Štátnej bezpečnosti z Tisovej vily v Trenčíne začiatkom roka 1990. Tiež je čudné, že sa nikde nenašla Dubčekova aktovka, v ktorej mal citlivé dokumenty, ako aj pozvánku na Ústavný súd Ruskej federácie," vysvetľuje s tým, že aktovku vzali vyšetrovatelia, ale nikdy sa Dubčekovi, respektíve jeho rodine nevrátila. "Určite v nej boli dokumenty, ktoré by mohli zaujímať tajné služby, osobitne KGB. Už len tento samotný fakt môže nadlho živiť konšpiračné teórie o Dubčekovej smrti. Nehovoriac o tom, že krátko po nehode dali vyšetrovatelia auto zošrotovať a nečakali na expertízu odborníkov priamo od výrobcu."
Ľuboš Jurík prízvukuje, že vodič havarovaného auta bol iba ľahko zranený, no Dubček mal vážne zranenia chrbtice, hrudníka a panvovej kosti. Odviezli ho do nemocnice v Humpolci a odtiaľ helikoptérou do pražskej nemocnice Na Homolke, ktorá dostala prednosť pred nemocnicou v Brne - zariadenou špičkovými technológiami. Dubčeka operovali trikrát. Na tretí deň po autonehode sa podrobil neurologickej operácii, ktorá trvala tri a pol hodiny. "Lekári mu uvoľnili pomliaždený chrbtový kanál a zdalo sa, že jeho stav je stabilizovaný. Dubčekov stav však skomplikovali neurologické a dýchacie ťažkosti, bol napojený na umelú obličku a dýchacie prístroje. Dňa 15. októbra 1992 sa musel podrobiť ďalšej operácii, ktorá mala vykonať dekompresiu kanála miechy. Postupne mu zlyhávali dôležité životné funkcie. Tretia operácia mala za cieľ odstrániť pomliaždeniny v panvovej oblasti, ale na celkovom stave pacienta to už nič nezmenilo," spomína Ľuboš Jurík na posledné dni Alexandra Dubčeka.
Vozidlo BMW 535i s Alexandrom Dubčekom, ktoré riadil Ján Rezník, havarovalo 1. septembra 1992 na 88. kilometri diaľnice z Bratislavy do Prahy pri mestečku Humpolec. "Bolo po daždi, cesta bola mokrá a tvorilo sa na nej viacero mlák. Auto išlo predpísanou rýchlosťou 130 km za hodinu. Ťažké BMW zrejme nabehlo na jednu z tých mlák, auto dostalo aquaplaning a vyletelo z cesty do poľa. Pridelený šofér ležal pri havarovanom aute, ale Dubček - hoci sedel na zadnom sedadle - ležal až 20 metrov od auta. Je čudné, že auto neriadil Dubčekov šofér Jan Želízko, s ktorým Dubček predtým jazdil a na ktorého si zvykol," sumarizuje Jurík fakty okolo nehody a pripomína, že Ján Rezník mal už aj skôr problémy s nebezpečnou jazdou a na súde odmietol o Dubčekovej nehode vypovedať. Radšej sa nechal zavrieť a odsedel si 12 mesiacov.
"Ten istý Ján Rezník bol jedným z agentov, ktorí odniesli spisy Štátnej bezpečnosti z Tisovej vily v Trenčíne začiatkom roka 1990. Tiež je čudné, že sa nikde nenašla Dubčekova aktovka, v ktorej mal citlivé dokumenty, ako aj pozvánku na Ústavný súd Ruskej federácie," vysvetľuje s tým, že aktovku vzali vyšetrovatelia, ale nikdy sa Dubčekovi, respektíve jeho rodine nevrátila. "Určite v nej boli dokumenty, ktoré by mohli zaujímať tajné služby, osobitne KGB. Už len tento samotný fakt môže nadlho živiť konšpiračné teórie o Dubčekovej smrti. Nehovoriac o tom, že krátko po nehode dali vyšetrovatelia auto zošrotovať a nečakali na expertízu odborníkov priamo od výrobcu."
Ľuboš Jurík prízvukuje, že vodič havarovaného auta bol iba ľahko zranený, no Dubček mal vážne zranenia chrbtice, hrudníka a panvovej kosti. Odviezli ho do nemocnice v Humpolci a odtiaľ helikoptérou do pražskej nemocnice Na Homolke, ktorá dostala prednosť pred nemocnicou v Brne - zariadenou špičkovými technológiami. Dubčeka operovali trikrát. Na tretí deň po autonehode sa podrobil neurologickej operácii, ktorá trvala tri a pol hodiny. "Lekári mu uvoľnili pomliaždený chrbtový kanál a zdalo sa, že jeho stav je stabilizovaný. Dubčekov stav však skomplikovali neurologické a dýchacie ťažkosti, bol napojený na umelú obličku a dýchacie prístroje. Dňa 15. októbra 1992 sa musel podrobiť ďalšej operácii, ktorá mala vykonať dekompresiu kanála miechy. Postupne mu zlyhávali dôležité životné funkcie. Tretia operácia mala za cieľ odstrániť pomliaždeniny v panvovej oblasti, ale na celkovom stave pacienta to už nič nezmenilo," spomína Ľuboš Jurík na posledné dni Alexandra Dubčeka.
