Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Slovensko

NR SR nepodá žalobu na prezidenta za úmyselné porušenie ústavy

Pohľad do rokovacej sály Národnej rady SR počas 15. schôdze parlamentu v utorok 12. marca 2013 v Bratislave. Foto: TASR/Martin Baumann

Opozičný návrh na obžalobu totiž v tajnom hlasovaní podporilo len 45 poslancov, potrebných bolo 90 poslaneckých hlasov.

Bratislava 12. marca (TASR) - Národná rada SR nepodá obžalobu na prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie ústavy na Ústavný súd SR.

Opozičný návrh na obžalobu totiž v tajnom hlasovaní podporilo len 45 poslancov, potrebných bolo 90 poslaneckých hlasov. Proti obžalobe sa vyslovilo 78 zákonodarcov piati sa zdržali. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 133 poslancov.

Podľa opozície sa prezident previnil, keď nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Opoziční predstavitelia sa v návrhu na obžalobu usilovali dokázať, že Ivan Gašparovič úmyselne porušil ústavu, keď nevymenoval parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora. Podľa opozície tým prezident prekročil svoje ústavné právomoci. Navrhovatelia v obžalobe tvrdia, že prezident v rozpore s Ústavou nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov, keďže nekonal v primeranej lehote o vymenovaní alebo nevymenovaní parlamentom riadne zvoleného kandidáta do funkcie.

Čentéša parlament zvolil za generálneho prokurátora 17. júna 2011, hlava štátu 28. decembra minulého roka rozhodla, že ho na tento post nevymenuje. Ako dôvody uviedla spolitizovanie voľby či skartovanie výpovede Igora Matoviča. Opozícia dôvody nepovažuje za relevantné a vyše 18 mesiacov nie je podľa nej primeraná lehota, v ktorej prezident obvykle rozhoduje o vymenovaní a odvolaní osôb navrhnutých príslušnými orgánmi do funkcií.



Smer-SD považuje obžalobu za nezmyselný útok na najvyššieho ústavného činiteľa, ktorý pri rozhodnutí o nevymenovaní Jozefa Čentéša postupoval podľa toho, čo mu umožňuje ústava a výklad Ústavného súdu SR. Sociálni demokrati sa na rokovaní o obžalobe nezúčastňovali.

Najvyššieho ústavného činiteľa možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby rozhoduje parlament trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.


L. ŽITŇANSKÁ: Nevymenovanie J. Čentéša je hra prezidenta a Smeru-SD

Lucia Žitňanská
Foto: TASR/Martin Baumann
Nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora je mocensko-politická hra prezidenta SR Ivana Gašparoviča a strany Smer-SD, ktorá prekročila hranice.

Tvrdí to šéfka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská. V pléne Národnej rady SR zároveň zdôraznila, že obžaloba prezidenta SR, o ktorej dnes poslanci rokujú, nie je rozmar opozície, ale principiálna záležitosť.

Žitňanská poukázala, že rozhodnutím prezidenta nevymenovať Čentéša sa zmenil vzťah hlavy štátu a Národnej rady. "De facto došlo k zmene ústavy bez súhlasu ústavodarného zboru a poslanci strany Smer mlčali," vyhlásila v pléne šéfka klubu SDKÚ-DS, ktorá verí, že sociálni demokrati prídu hlasovať o návrhu na obžalobu prezidenta. "Dnes majú šancu ukázať aspoň trochu odvahy," povedala.

Podľa Žitňanskej dnes už nejde len o prezidenta a Čentéša a ani to nie je vec jedného volebného obdobia. "Je to o ústavnej neistote, v ktorej sa ocitá parlament, generálna prokuratúra, ako aj všetci ústavní činitelia menovaní prezidentom. Je to vážny stav, kedy je bez pochyby potrebné zaujať principiálne stanovisko," uzavrela svoje vystúpenie Žitňanská.

Návrh na obžalobu prezidenta Gašparoviča dnes opäť zamestnáva Národnú radu SR. Poslanci pokračujú v rokovaní, ktoré opozícia všeobecným súhlasom prerušila 14. februára, keďže Smer-SD sa na diskusii nezúčastňoval. Opozícia považovala takéto rokovanie za nedôstojné a dohodla sa, že sa k návrhu vráti dnes.



Sociálni demokrati sa nezúčastnili ani na dnešnom zasadnutí, po otvorení rokovania zo sály odišli. Ešte predtým presadili, že v prípade potreby sa bude diskutovať aj po 19. hodine. Po ukončení všetkých vystúpení nasledovalo tajné hlasovanie o obžalobe hlavy štátu.

Obžalobu prezidenta iniciovala SaS, podporili ju KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd a časť OĽaNO. Predseda parlamentu Paška obžalobu označil za absurdnú. Zdôraznil, že prezident mal právo nevymenovať nelegitímne zvoleného kandidáta.

V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora sa nedávno objavili výpovede bývalých poslancov, ktorí pred prokurátorom potvrdili, že počas voľby došlo k manipulácii a že strany nútili poslancov hlasovať podľa pokynov vrátane tzv. Radičovej kódu. Podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) to dokazuje zlyhanie pravice, ktorá zabránila slobodnému výkonu mandátu poslanca. Predseda vlády vyzval pravicu, aby stiahla z parlamentu návrh na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Opozícia na obžalobe trvá.


E. JURINOVÁ: Obžaloba prezidenta Gašparoviča by mala ísť na Ústavný súd

Obžaloba prezidenta SR Ivana Gašparoviča by mala ísť na Ústavný súd SR, hlava štátu totiž pri nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora porušila ústavu. Myslí si to podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová (OĽaNO), ktorá chce, aby konanie hlavy štátu ústavný súd prešetril. Zároveň sa nazdáva, že ak je Smer-SD presvedčený, že hlava štátu konal v súlade s ústavou, mali by ho dnes na mimoriadnej schôdzi obhajovať.

Poslanec Martin Poliačik (SaS) tvrdí, že na rokovaní by dnes mali byť nielen poslanci Smeru-SD, ale aj samotný prezident Ivan Gašparovič. Podľa Poliačika mal osobne prísť a vysvetliť svoje dôvody na nevymenovanie Čentéša, ktoré podľa opozície nie sú obhájiteľné.

Jurinová pripustila, že Čentéš nebol zvolený šťastným spôsobom, ale bolo to legálne. "Nech prebehla voľba akýmkoľvek nešťastným spôsobom, stále bola legálna," vyhlásila v rokovacej sále podpredsedníčka parlamentu. Pripomenula, že navyše Jozef Čentéš nikdy nebol spochybnený. Dôvody hlavy štátu na jeho nevymenovanie podľa Jurinovej neobstoja. Prezident podľa nej konal pri nevymenovaní "vedome a s úmyslom za hranicami jeho právomocí". Navyše rozhodol až po 18 mesiacoch, čím podľa Jurinovej na rok a pol "ohrozil chod generálnej prokuratúry a právneho štátu". Podpredsedníčka parlamentu trvá na tom, aby prezidentove konanie prešetril ústavný súd.

Je za to aj poslanec Mostu-Híd Gábor Gál, ktorý je tiež presvedčený, že hlava štátu úmyselne porušila ústavu. Okrem toho si podľa neho nesplnil svoju úlohu - byť prezidentom všetkých občanov. Gál tvrdí, že Gašparovič je prezidentom len jednej strany. Poslanec Mostu-Híd zároveň uviedol, že Most-Híd bude hlasovať za obžalobu prezidenta SR.


I. Matovič: Prezident opakovane a úmyselne klamal, no nechcem ho žalovať

Prezident SR Ivan Gašparovič opakovane a úmyselne klamal, keď tvrdil, že Jozef Čentéš vypočúval poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) vo veci voľby generálneho prokurátora. Klamal aj o dátume, keď sa výpoveď konala a klamal tvrdením, že opakovaná výpoveď Matoviča po skartácii prvej výpovede bola zásadne zmenená. V pléne NR SR to počas rozpravy k návrhu na obžalobu hlavy štátu vyhlásil Matovič.

"Prezident ako kľúčový argument uvádza osobné zlyhanie Jozefa Čentéša tým, že skartoval moju výpoveď. On opakovane a úmyselne klame, že ma Čentéš vypočúval vo veci voľby generálneho prokurátora. Úmyselne vzbudzuje dojem, že Čentéš ma vypočúval vo veci jeho samého. Píše to v oficiálnom dokumente adresovanom predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi (Smer-SD)," upozornil Matovič. Líder OĽaNO tvrdí, že nie je možné, aby si prezident nebol vedomý, čo píše. "Podľa mňa to bol úmysel s očakávaním, že hlúpy Matovič sa neozve," povedal.

Napriek tomu Matovič návrh na obžalobu Gašparoviča nepodpísal a ani za ňu nezahlasuje. "Navrhovateľov neodsudzujem, ale nedokážem sa s tým stotožniť. Príde mi, že to bola trošku povinná jazda opozície," myslí si. Podľa jeho slov pokrivkáva argument, že Gašparovič nezabezpečil nevymenovaním Čentéša riadny chod ústavných orgánov tak, ako mu to prikazuje ústava. "Generálneho prokurátora zastupuje v plnej miere prvý námestník," argumentoval Matovič.

Upozornil tiež, že na schválenie obžaloby je potrebných minimálne 90 hlasov, ktoré opozícia nemá. "Príde mi to ako politikárčenie v čase, kedy by sme mali riešiť závažnejšie veci. Uznávam ale, že opozícia na to má právo," dodal.

Stručný príspevok k téme mal aj líder SaS Richard Sulík. "Mal som pripravený prejav, v ktorom som chcel odôvodniť, prečo je tento návrh na obžalobu oprávnený. Chcel som vysvetliť najmä pánovi prezidentovi, ktorý tu, bohužiaľ, chýba, prečo sme sa k tomuto kroku rozhodli a chcel som si vypočuť dôvody, prečo takto konal. Bohužiaľ, je to obyčajný zbabelec a je hanbou tejto krajiny. Tento prezident mi nestojí za to, aby som s ním strácal čas," uzavrel Sulík na rokovaní, na ktorom sa zúčastňujú len opoziční poslanci.




R. Procházka: Prezident SR zanedbal svoje úlohy

Samotný fakt, že postup prezidenta SR Ivana Gašparoviča je predmetom viacerých ústavných sťažností svedčí o tom, že celkom nepochopil úlohu prezidenta v našom politickom systéme. V rozprave k návrhu na obžalobu hlavy štátu to dnes vyhlásil poslanec Radoslav Procházka (nezaradený) s tým, že úlohou hlavy štátu je problémy riešiť, nie ich spúšťať a stáť nad stranami, nie pôsobiť ako faktický člen a aktívny pomocník jednej z nich.

"Jeho úlohou je dbať o riadny chod ústavných orgánov, nie pestovať svoju ješitnosť. Jeho úlohou je prispievať k tvorbe inštitúcií, nie robiť z nich poľovný revír pre vlastné ego. Z návrhu obžaloby celkom jednoznačne vyplýva, že tieto svoje úlohy zanedbal," myslí si Procházka. Gašparovič podľa jeho slov dôvody na nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora neustále menil podľa potreby. "Napriek tomu mám za to, že obžaloba prezidenta republiky dokumentuje našu národnú príchylnosť k skratkám," upozornil.

Procházka je totiž presvedčený, že Gašparovič využil nástroje, ktoré mu dal ústavodarca a ktoré mu ešte ústavný súd posilnil. "Ide o zodpovednosť politickú, nie trestnoprávnu. Politickú zodpovednosť môžu vyvodiť len občania. Treba sa preto zaoberať zmenou Ústavy v tej časti, v ktorej aj petícia občanov za odvolanie prezidenta vyžaduje súhlas 90 hlasov poslancov. To je absurdné, pretože do vzťahu medzi občanmi a prezidentom sa parlament nemá a nesmie montovať," dodal.

Procházka bol posledným vystupujúcim v rozprave, do ktorej sa zapájali len opoziční poslanci. Členovia vládneho Smeru-SD v sále prítomní neboli. Nasledovať bude tajné hlasovanie o návrhu na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

Štyridsaťpäť hlasov za obžalobu je podľa P. Pašku pre opozíciu hanba

Predseda Národnej rady SR Pavol Paška
Foto: TASR/Martin Baumann
Predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer-SD) je rád, že sa už skončilo nedôstojné divadlo okolo obžaloby prezidenta SR Ivana Gašparoviča a že sa od stredy 13. marca môže parlament venovať veciam, ktoré sa dotýkajú ľudí. Podanie obžaloby na Ústavný súd SR dnes opozícii nevyšlo. Paška na tlačovej konferencii po tajnom hlasovaní poukázal na to, že obžalobu podporilo len 45 poslancov, teda ani celá opozícia. Podľa neho je to hanba.

Ako povedal Paška, toto číslo svedčí o tom, že Smer-SD mal zrejme pravdu, keď obžalobu označil za politický a ústavnoprávny nezmysel. "Len 45 poslancov opozície podporilo tento návrh na obžalobu prezidenta. Štyridsaťpäť hlasov po všetkých cirkusoch a týždňoch napätia je hanbou," vyhlásil predseda parlamentu. Podľa neho to je však zároveň dobrá správa pre Slovensko, že politický systém, Národná rada a jej poslanci sa bez ohľadu na to, či sú vládni, alebo opoziční, správajú zodpovedne.

Martin Poliačik zo SaS uviedol, že za obžalobu hlasovalo takmer toľko poslancov, koľko sa pod ňu aj podpísalo. "Žalobu podpísalo 46 ľudí, z toho traja dnes boli ospravedlnení z rokovania a máme 45 hlasov. To znamená, že minimálne dvaja poslanci, ktorí nepodpísali návrh obžaloby, hlasovali za obžalobu," ozrejmil Poliačik, ktorého výsledok tajného hlasovania neprekvapil.

Prekvapivé je pre neho však správanie sa vládneho Smeru-SD a prezidenta Gašparoviča, ktorí sa na rokovaní o obžalobe nezúčastnili. "Obžaloba prezidenta nie je každodennou záležitosťou. Je to výnimočná udalosť a podľa mňa bez ohľadu na politický názor by bolo slušné a dôstojné sa jej zúčastniť," uviedol pre TASR Poliačik. Za neúčasťou poslancov Smeru-SD na rokovaní vidí dva možné dôvody. "Buď sú poslanci Smeru takí zbabelí, alebo nemajú argument, prečo prezident rozhodol správne alebo prečo by o obžalobe nemal Ústavný súd SR rozhodovať," konkretizoval Poliačik.

Obžalobou prezidenta sa dnes zaoberali druhýkrát. Rokovať o nej začali vo februári, ale keďže sa Smer-SD na zasadnutí nezúčastňoval, opozícia rokovanie prerušila. Plénum sa k obžalobe vrátilo dnes, diskutovala opäť iba opozícia. Smer-SD v rokovacej sále chýbal, lebo trvá na tom, že obžaloba je absurdná. V tajnom hlasovaní obžalobu podporilo len 45 poslancov, Ústavný súd SR teda nebude musieť rozhodovať, či prezident SR Ivan Gašparovič úmyselne porušil ústavu, keď nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, alebo nie. Na podanie návrhu na Ústavný súd SR bolo potrebných 90 poslaneckých hlasov. Proti obžalobe sa vyslovilo 78 zákonodarcov, piati sa zdržali hlasovania. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 133 poslancov.

Obžalobu iniciovala SaS, podporili ju KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd a časť OĽaNO. Opozícia je presvedčená, že prezident úmyselne porušil Ústavu SR, keď nevymenoval Čentéša, Smer-SD tvrdí, že konal tak, ako mu umožňuje výklad Ústavného súdu SR. Najvyššieho ústavného činiteľa možno podľa ústavy stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby rozhoduje parlament trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.