< sekcia Slovensko

Lajčák: Boj proti dezinformáciám by sa mal odraziť aj v zložení EK

Na archívnej snímke Miroslav Lajčák. Foto: TASR Dano Veselský

Miroslav Lajčák upozornil, že EÚ vlani v decembri prijala akčný plán boja proti dezinformáciám, ktorý obsahuje desať konkrétnych opatrení v štyroch oblastiach.

Brusel 21. januára (TASR) - Európske krajiny musia urobiť všetko pre to, aby rôzne dezinformačné kampane neohrozili tohoročné májové voľby do Európskeho parlamentu (EP), a snahy čeliť šíreniu lživých informácií musia byť odzrkadlené aj v zložení portfólií budúcej Európskej komisie. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák to vyhlásil v pondelok v rámci rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Lajčák upozornil, že EÚ vlani v decembri prijala akčný plán boja proti dezinformáciám, ktorý obsahuje desať konkrétnych opatrení v štyroch oblastiach. Spresnil, že ide o fenomén tejto doby, keď je veľa informácií, ktoré sa dajú ťažko overovať, ale zároveň krajiny EÚ majú veľa dôkazov o tom, že sa premyslene a cielene šíria dezinformácie.

Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že prvá súvisiaca debata na úrovni ministrov bola v januári tohto roku, a to v Rade EÚ pre všeobecné záležitosti, kde sa diskutovalo o internej, vnútroeurópskej dimenzii šírenia zavádzajúcich správ. Spresnil, že v pondelok sa Rada ministrov zamerala na vonkajšiu dimenziu tohto javu.

"Dohodli sme sa na tom, že treba urobiť všetko pre to, aby sa májové voľby do europarlamentu nestali obeťou premyslenej dezinformačnej kampane, pretože potom by sme s tými následkami museli žiť a znášať ich," opísal situáciu. Dodal, že ministri sa zhodli na tom, že treba dôraznejšie spolupracovať aj s partnermi mimo EÚ, najmä z krajinami Východného partnerstva a západného Balkánu, ktoré sú rovnako vystavené dezinformáciám. "Môžeme sa navzájom poučiť," skonštatoval Lajčák.

Podľa jeho slov sa krajiny EÚ v tejto oblasti musia viac zamerať aj na diskusie vo vnútri spoločnosti, čo znamená dialóg s rôznymi občianskymi organizáciami, think-tankmi a iniciatívami, ktoré hľadajú a identifikujú dezinformácie a falošné správy.

"Zaznelo tiež, že si potrebujeme lepšie vyjasniť, kto robí čo v tejto oblasti v rámci štruktúr EÚ, aby bolo jasné, že nedochádza k duplikáciám a že sa zbytočne nemíňajú finančné prostriedky," upozornil Lajčák. V rámci bruselských rokovaní sa pripojil k tým názorom, podľa ktorých by aspekt účinného boja proti dezinformáciám mal byť odzrkadlený aj v zložení portfólií budúcej Európskej komisie (fungovať začne v novembri) a rovnako by na to mali byť vyčlenené adekvátne financie v rámci viacročného finančného rámca pre obdobie 2021-2027.

Lajčák na otázku TASR, či sú v EÚ krajiny, ktoré sa považujú za viac vystavené dezinformáciám ako iné štáty, odpovedal, že ide o fenomén platný pre všetkých rovnako. Dodal, že aj na Slovensku vidíme, že sa vedome šíria lživé informácie, ktoré majú za cieľ prekrútiť pravdu a ľuďom vnucovať veci, ktoré pravdou nie sú.

Spravodajca TASR Jaromír Novak

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.