Bratislava 20. januára (TASR) – Ministerstvo zahraničných vecí by malo v septembri predložiť na rokovanie vlády novelu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Reagovať ňou chce na zmeny, ku ktorým prišlo v domácom aj medzinárodnom systéme poskytovania pomoci za posledných päť rokov. Existencie Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) sa novela nedotkne.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák považuje na slovenské pomery systém poskytovania rozvojovej pomoci prostredníctvom rozpočtovej organizácie rezortu za adekvátny.

"Neplánujeme SAMRS zrušiť, naším cieľom je zapracovať nové prístupy k poskytovaniu slovenskej rozvojovej pomoci. Chceme posilniť transparentnosť a efektívnosť celého mechanizmu," vysvetlil v rozhovore pre TASR s tým, že prípravu novely budú konzultovať aj s tradičnými medzinárodnými donormi a s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Ministerstvo začalo minulý rok realizovať prvé kroky na zlepšenie fungovania systému. V prvom rade chce vo väčšej miere zapájať do poskytovania ODA podnikateľské subjekty. Po minuloročnej prezentácii na túto tému v Bratislave bude organizovať podobné aj v jednotlivých regiónoch Slovenska. Taktiež zaviedlo opatrenia na skvalitnenie výberu projektov. "Po mojom nástupe do funkcie som bol konfrontovaný so sťažnosťami od mnohých z uchádzačov, ktorí poukazovali na to, že dobré projekty neboli schválené. Chceli sme eliminovať akékoľvek chyby a podozrenia, aby sme mali istotu, že budú vybrané tie najlepšie," priblížil Lajčák.

Finančné prostriedky sa neznižia

Národný program rozvojovej pomoci na tento rok za programové krajiny s komplexnejším prístupom pomoci definuje Afganistan, Južný Sudán a Keňu. Počet projektových krajín sa zúži na sedem. Pôjde o Čiernu Horu, Macedónsko, Ukrajinu, Moldavsko, Bielorusko, Gruzínsko a Tunisko. "Tu naša podpora spočíva predovšetkým v odovzdávaní našich skúseností z transformačného a integračného procesu," uviedol.

Lajčák je rád, že ani pri zhoršenom rozpočtovom prostredí nepríde k redukcii prostriedkov na rozvojovú pomoc, hoci Slovensko ani zďaleka nespĺňa svoj dobrovoľný záväzok vyčleniť 0,33 percenta ODA/hrubého národného dôchodku (HND) do roku 2015. "Toto je obdobie, keď sú takéto záväzky pre väčšinu členov únie prakticky nesplniteľné," podotkol. Ako dodal, SR je v EÚ aj OECD, čo sú kluby najbohatších krajín sveta, preto si musí plniť svoju povinnosť podporiť menej vyspelé štáty. "Je to náš príspevok k bezpečnejšiemu, stabilnejšiemu a prosperujúcejšiemu svetu. Pomáhame tým riešiť problémy namiesto toho, aby sme si ich importovali," konštatoval minister.