Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa jeho slov Afganistan prežíva prvý rok, keď domáce sily prevzali primárnu kontrolu nad bezpečnosťou svojho štátu.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 1. decembra (TASR) - Dvojdňové rokovania ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli je možné vnímať aj ako prípravu na budúcoročný summit aliancie vo Varšave, uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Minister zahraničných vecí SR pripomenul, že aliancia dnes rokovala o piatich veľkých témach - predlžení misie NATO v Afganistane po roku 2016, nových bezpečnostných výzvach na juhu Európy spojených aj s bezpečnosťou Turecka, vzťahoch s Ukrajinou a Ruskom a pozvánke pre Čiernu Horu, aby sa stala v poradí 29. členom aliancie.
Podľa jeho slov Afganistan prežíva prvý rok, keď domáce sily prevzali primárnu kontrolu nad bezpečnosťou svojho štátu. Udalosti v Kundúze však ukázali, že afganským silám ešte treba pomáhať, že majú rezervy, aj preto NATO rozhodlo o pokračovaní misie Rozhodná podpora po roku 2016. Predpokladá sa predĺženie zhruba o rok, keď táto operácia bude nahradená čisto civilnou misiou.
"Slovensko nemá žiadne problémy s predĺžením tejto misie. Máme schválený mandát na 66 vojakov, ktorý nie je naplnený," uviedol Lajčák. V Afganistane teraz pôsobí 38 slovenských vojakov. Títo a prípadne aj ďalší tam zostanú dlhšie ako bolo plánované, na čo sú už vyčlenené prostriedky.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes oznámil balík opatrení na poslnenie bezpečnosti Turecka. Lajčák spresnil, že ide o dokument, na ktorom sa pracuje už od októbra a ktorý potvrdzuje princíp, že bezpečnosť každého člena aliancie je starosťou celého obranného zoskupenia. Dodal, že v súvislosti s dianím v Sýrii je Turecko zraniteľnejšie ako iné členské krajiny NATO, pretože je vystavené narúšaniu hraníc a migračným tokom. Do tohto okruhu otázok NATO zaraďuje aj "hrozby z juhu", ktoré predstavuje najmä Islamský štát a iné teroristické aktivity, zahraniční bojovníci, otázka migrácie, ktorá má aj bezpečnostný rozmer, a nová situácia po vstupe Ruska do občianskej vojny v Sýrii.
"Nie je na programe nejaká vojenská operácia aliancie. Kladieme dôraz na posilnenie odolnosti našich partnerov na juhu, aby boli schopní reagovať na tieto výzvy," zdôraznil Lajčák.
Dodal, že NATO ako organizácia musí byť iba v pozadí, pomáhať však môže zvýšením kapacít a spôsobilostí jej spojencov. Okrem toho, boj proti terorizmu je komplexná záležitosť, ktorú aliancia nemôže vyriešiť sama a ktorá sa nedá vyriešiť čisto vojensky. Aj preto podľa neho musí NATO spolupracovať s EÚ, OSN a OBSE všade tam, kde sa ich mandáty prelínajú.
Lajčák upozornil, že v súvislosti s Ruskom aliancia koná v dvoch rovinách. Stále platí, že sa nezmenila situácia, ktorá viedla k zavedeniu sankcií voči Rusku a obmedzeniu dialógu. Na druhej strane turecko-ruský incident so zostreleným lietadlom ukázal, že je nevyhnutná nepretržitá komunikácia s Moskvou, a preto aliancia musí zadefinovať parametre tejto komunikácie, aby sa obe strany v budúcnosti vyhli bezpečnostným incidentom.
V závere Lajčák poukázal aj na skutočnosť, že hoci Európa aj NATO v súčasnosti ako hlavnú hrozbu vnímajú situáciu na juhu Európy, aliancia nezabúda na Ukrajinu. Aj naďalej povzbudzuje tento štát na ceste spoločenských reforiem, s osobitným dôrazom na reformy vo vojenskej oblasti, a pravidelne hodnotí vzájomné vzťahy.
M. Lajčák: Slovensko víta pozvánku Čiernej Hry do NATO, samo sa na tom podieľalo
Čierna Hora v rámci dvojdňového rokovania ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré prebieha v Bruseli, dostala pozvánku stať sa 29. členom tohto vojenského zoskupenia. Slovensko sa aktívne podieľalo na tom, že Čiernohorci túto pozvánku dostali, pripomenul šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po skončení prvého dňa bruselských rokovaní.
Ministri sa na zaslaní pozvánky pre Podgoricu dohodli už dnes, aj keď oficiálne stanovisko bude predstavené v stredu, v záverečný deň ministerskej konferencie.
"Slovensko túto pozvánku víta a aktívne sa podieľalo na tom, aby sme dnes boli v situácii, že Čierna Hora je pozvaná na vstup do aliancie," uviedol Lajčák. Spresnil, že je to logický krok, lebo táto západobalkánska krajina splnila potrebné reformy, aj technické ukazovatele a zaujala jasné stanoviská v ťažkých situáciách.
Podľa Lajčáka ide o silný signál pre ostatných ašpirantov na vstup do aliancie, že politika otvorených dverí je živá a že NATO je organizácia, ktorá "uvažuje politicky".
Pripomenul, že NATO eviduje ďalších štyroch kandidátov na vstup, pričom každý z nich sa borí s vlastnými špecifickými problémami. Spresnil, že v prípade Macedónska ide o dlhodobý spor s Gréckom týkajúci sa názvu štátu, v Bosne a Hercegovine viazne registrácia vojenského majetku a Gruzínsko bojuje s viacerými výzvami, hlavne geopolitického charakteru.
"Všetci kandidáti presne vedia, čo je ich domáca úloha, čo majú urobiť, a že pozvanie Čiernej Hory je povzbudenie aj pre nich," opísal situáciu šéf slovenskej diplomacie.
Na otázku TASR kedy konkrétne možno očakávať rozšírenie aliancie o Čiernu Horu, Lajčák spresnil, že ministri dnes formálne odobrili začiatok rokovaní o členstve. Dodal, že tento proces nie je zložitý a ani dlhý, potom však bude nasledovať proces ratifikácie v parlamentoch všetkých 28 členských štátoch aliancie. Toto obdobie ratifikácií ťažko odhadnúť, aj keď ide už len o formalitu, lebo politicky je to už jasná vec a nikto zo spojencov sa proti vstupu Čiernej Hory do NATO nestaval.
Minister zahraničných vecí SR pripomenul, že aliancia dnes rokovala o piatich veľkých témach - predlžení misie NATO v Afganistane po roku 2016, nových bezpečnostných výzvach na juhu Európy spojených aj s bezpečnosťou Turecka, vzťahoch s Ukrajinou a Ruskom a pozvánke pre Čiernu Horu, aby sa stala v poradí 29. členom aliancie.
Podľa jeho slov Afganistan prežíva prvý rok, keď domáce sily prevzali primárnu kontrolu nad bezpečnosťou svojho štátu. Udalosti v Kundúze však ukázali, že afganským silám ešte treba pomáhať, že majú rezervy, aj preto NATO rozhodlo o pokračovaní misie Rozhodná podpora po roku 2016. Predpokladá sa predĺženie zhruba o rok, keď táto operácia bude nahradená čisto civilnou misiou.
"Slovensko nemá žiadne problémy s predĺžením tejto misie. Máme schválený mandát na 66 vojakov, ktorý nie je naplnený," uviedol Lajčák. V Afganistane teraz pôsobí 38 slovenských vojakov. Títo a prípadne aj ďalší tam zostanú dlhšie ako bolo plánované, na čo sú už vyčlenené prostriedky.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes oznámil balík opatrení na poslnenie bezpečnosti Turecka. Lajčák spresnil, že ide o dokument, na ktorom sa pracuje už od októbra a ktorý potvrdzuje princíp, že bezpečnosť každého člena aliancie je starosťou celého obranného zoskupenia. Dodal, že v súvislosti s dianím v Sýrii je Turecko zraniteľnejšie ako iné členské krajiny NATO, pretože je vystavené narúšaniu hraníc a migračným tokom. Do tohto okruhu otázok NATO zaraďuje aj "hrozby z juhu", ktoré predstavuje najmä Islamský štát a iné teroristické aktivity, zahraniční bojovníci, otázka migrácie, ktorá má aj bezpečnostný rozmer, a nová situácia po vstupe Ruska do občianskej vojny v Sýrii.
"Nie je na programe nejaká vojenská operácia aliancie. Kladieme dôraz na posilnenie odolnosti našich partnerov na juhu, aby boli schopní reagovať na tieto výzvy," zdôraznil Lajčák.
Dodal, že NATO ako organizácia musí byť iba v pozadí, pomáhať však môže zvýšením kapacít a spôsobilostí jej spojencov. Okrem toho, boj proti terorizmu je komplexná záležitosť, ktorú aliancia nemôže vyriešiť sama a ktorá sa nedá vyriešiť čisto vojensky. Aj preto podľa neho musí NATO spolupracovať s EÚ, OSN a OBSE všade tam, kde sa ich mandáty prelínajú.
Lajčák upozornil, že v súvislosti s Ruskom aliancia koná v dvoch rovinách. Stále platí, že sa nezmenila situácia, ktorá viedla k zavedeniu sankcií voči Rusku a obmedzeniu dialógu. Na druhej strane turecko-ruský incident so zostreleným lietadlom ukázal, že je nevyhnutná nepretržitá komunikácia s Moskvou, a preto aliancia musí zadefinovať parametre tejto komunikácie, aby sa obe strany v budúcnosti vyhli bezpečnostným incidentom.
V závere Lajčák poukázal aj na skutočnosť, že hoci Európa aj NATO v súčasnosti ako hlavnú hrozbu vnímajú situáciu na juhu Európy, aliancia nezabúda na Ukrajinu. Aj naďalej povzbudzuje tento štát na ceste spoločenských reforiem, s osobitným dôrazom na reformy vo vojenskej oblasti, a pravidelne hodnotí vzájomné vzťahy.
M. Lajčák: Slovensko víta pozvánku Čiernej Hry do NATO, samo sa na tom podieľalo
Čierna Hora v rámci dvojdňového rokovania ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré prebieha v Bruseli, dostala pozvánku stať sa 29. členom tohto vojenského zoskupenia. Slovensko sa aktívne podieľalo na tom, že Čiernohorci túto pozvánku dostali, pripomenul šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po skončení prvého dňa bruselských rokovaní.
Ministri sa na zaslaní pozvánky pre Podgoricu dohodli už dnes, aj keď oficiálne stanovisko bude predstavené v stredu, v záverečný deň ministerskej konferencie.
"Slovensko túto pozvánku víta a aktívne sa podieľalo na tom, aby sme dnes boli v situácii, že Čierna Hora je pozvaná na vstup do aliancie," uviedol Lajčák. Spresnil, že je to logický krok, lebo táto západobalkánska krajina splnila potrebné reformy, aj technické ukazovatele a zaujala jasné stanoviská v ťažkých situáciách.
Podľa Lajčáka ide o silný signál pre ostatných ašpirantov na vstup do aliancie, že politika otvorených dverí je živá a že NATO je organizácia, ktorá "uvažuje politicky".
Pripomenul, že NATO eviduje ďalších štyroch kandidátov na vstup, pričom každý z nich sa borí s vlastnými špecifickými problémami. Spresnil, že v prípade Macedónska ide o dlhodobý spor s Gréckom týkajúci sa názvu štátu, v Bosne a Hercegovine viazne registrácia vojenského majetku a Gruzínsko bojuje s viacerými výzvami, hlavne geopolitického charakteru.
"Všetci kandidáti presne vedia, čo je ich domáca úloha, čo majú urobiť, a že pozvanie Čiernej Hory je povzbudenie aj pre nich," opísal situáciu šéf slovenskej diplomacie.
Na otázku TASR kedy konkrétne možno očakávať rozšírenie aliancie o Čiernu Horu, Lajčák spresnil, že ministri dnes formálne odobrili začiatok rokovaní o členstve. Dodal, že tento proces nie je zložitý a ani dlhý, potom však bude nasledovať proces ratifikácie v parlamentoch všetkých 28 členských štátoch aliancie. Toto obdobie ratifikácií ťažko odhadnúť, aj keď ide už len o formalitu, lebo politicky je to už jasná vec a nikto zo spojencov sa proti vstupu Čiernej Hory do NATO nestaval.
