Attack on Prime Minister
News in English
Koniec činnosti Medzinárodného civilného dohľadu v Kosove označil minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák za symbolický akt, ktorý sa týka krajín uznávajúcich Kosovo.
Autor TASR
Bratislava 30. septembra (TASR) – Národné pozície piatich členských krajín EÚ, ktoré doteraz neuznali nezávislosť Kosova, treba podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka rešpektovať.
Reagoval tak na vyhlásenie spravodajkyne Európskeho parlamentu pre Kosovo Ulrike Lunacekovej, ktorá sa nedávno v Bruseli vyslovila za uznanie jeho nezávislosti aj Slovenskom, Cyprom, Gréckom, Rumunskom a Španielskom.
"Pokiaľ o tom nepresvedčíte národný parlament, tak takéto výzvy sú len výkrikom do prázdna. Nemám rád, keď niekto hovorí, že pozícia piatich členských krajín EÚ, ktoré neuznali Kosovo, je problém. To je realita. A okrem toho náš národný postoj nás vôbec neblokuje v spolupráci," zdôraznil pre TASR s tým, že Slovensko tam má styčný úrad, vydáva víza, rešpektuje ich doklady, poskytuje im rozvojovú pomoc a prijímame ich delegácie. "Nech mi niekto skúsi zadefinovať, kde je problém, kde vidí nejaký nepriateľský element v našej národnej pozícii," vyzval Lajčák. Zároveň poukázal na to, že SR, rovnako ako zvyšné členské štáty únie, podporujú európsku perspektívu Kosova.
Na otázku, či sa Slovensko v najbližšej dobe nechystá prehodnotiť svoje stanovisko, odkázal na poslancov Národnej rady (NR) SR. V platnosti je stále vyhlásenie parlamentu z 28. marca 2007 k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo. To je záväzné aj pre vládu. V nej sa napríklad uvádza, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť tejto provincie nie je v záujme stability regiónu. Pripomenul, že tento postoj odrážal vtedajšiu situáciu v danej časti západného Balkánu. "Náš parlament nie je imúnny voči tomu, čo sa v regióne deje. Pokiaľ bude dialóg medzi Belehradom a Prištinou viesť k normalizácii atmosféry a komunikácie, tak predpokladám, že to naši poslanci nejakým spôsobom prejavia vo svojom postoji," konštatoval.
Koniec činnosti Medzinárodného civilného dohľadu v Kosove označil Lajčák za symbolický akt, ktorý sa týka krajín uznávajúcich Kosovo. "Z ich hľadiska je to demonštrácia toho, že Priština dosiahla takú úroveň svojich inštitúcií, že už nemusí závisieť od vonkajších faktorov a domáce inštitúcie sú schopné prebrať zodpovednosť za seba. Kosovci oslavujú tento fakt, lebo to vnímajú ako ďalší krok na ceste k plnej nezávislosti," ozrejmil.
Zostáva tam pôsobiť medzinárodná vojenská misia NATO KFOR, ako aj policajná a súdna misia Európskej únie (EULEX). Slovensko podľa Lajčáka naďalej pristupuje ku Kosovu na právnom základe, ktorý vytvorila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z roku 1999. Tá vyzýva na zachovanie územnej celistvosti vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), neskôr Srbsko a Čierna Hora, a predpokladá rozsiahlu autonómiu Kosova v rámci JZR.
Priština vyhlásila jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008.
Reagoval tak na vyhlásenie spravodajkyne Európskeho parlamentu pre Kosovo Ulrike Lunacekovej, ktorá sa nedávno v Bruseli vyslovila za uznanie jeho nezávislosti aj Slovenskom, Cyprom, Gréckom, Rumunskom a Španielskom.
"Pokiaľ o tom nepresvedčíte národný parlament, tak takéto výzvy sú len výkrikom do prázdna. Nemám rád, keď niekto hovorí, že pozícia piatich členských krajín EÚ, ktoré neuznali Kosovo, je problém. To je realita. A okrem toho náš národný postoj nás vôbec neblokuje v spolupráci," zdôraznil pre TASR s tým, že Slovensko tam má styčný úrad, vydáva víza, rešpektuje ich doklady, poskytuje im rozvojovú pomoc a prijímame ich delegácie. "Nech mi niekto skúsi zadefinovať, kde je problém, kde vidí nejaký nepriateľský element v našej národnej pozícii," vyzval Lajčák. Zároveň poukázal na to, že SR, rovnako ako zvyšné členské štáty únie, podporujú európsku perspektívu Kosova.
Na otázku, či sa Slovensko v najbližšej dobe nechystá prehodnotiť svoje stanovisko, odkázal na poslancov Národnej rady (NR) SR. V platnosti je stále vyhlásenie parlamentu z 28. marca 2007 k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo. To je záväzné aj pre vládu. V nej sa napríklad uvádza, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť tejto provincie nie je v záujme stability regiónu. Pripomenul, že tento postoj odrážal vtedajšiu situáciu v danej časti západného Balkánu. "Náš parlament nie je imúnny voči tomu, čo sa v regióne deje. Pokiaľ bude dialóg medzi Belehradom a Prištinou viesť k normalizácii atmosféry a komunikácie, tak predpokladám, že to naši poslanci nejakým spôsobom prejavia vo svojom postoji," konštatoval.
Koniec činnosti Medzinárodného civilného dohľadu v Kosove označil Lajčák za symbolický akt, ktorý sa týka krajín uznávajúcich Kosovo. "Z ich hľadiska je to demonštrácia toho, že Priština dosiahla takú úroveň svojich inštitúcií, že už nemusí závisieť od vonkajších faktorov a domáce inštitúcie sú schopné prebrať zodpovednosť za seba. Kosovci oslavujú tento fakt, lebo to vnímajú ako ďalší krok na ceste k plnej nezávislosti," ozrejmil.
Zostáva tam pôsobiť medzinárodná vojenská misia NATO KFOR, ako aj policajná a súdna misia Európskej únie (EULEX). Slovensko podľa Lajčáka naďalej pristupuje ku Kosovu na právnom základe, ktorý vytvorila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z roku 1999. Tá vyzýva na zachovanie územnej celistvosti vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), neskôr Srbsko a Čierna Hora, a predpokladá rozsiahlu autonómiu Kosova v rámci JZR.
Priština vyhlásila jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008.
