Bratislava 11. februára (TASR) - Slovenské olympijské a športové múzeum (SOŠV) vlastní v zbierkovom fonde 324 predmetov z pozostalosti Ondreja Nepelu, olympijského víťaza v krasokorčuľovaní z roku 1972.

Získanie predmetov prebehlo v niekoľkých časových etapách. Pre TASR to uviedla riaditeľka SOŠV Zdenka Letenayová pri príležitosti 50. výročia, odkedy československí športovci získali historicky prvé zlato na zimnej olympiáde - a to v japonskom meste Sapporo 11. februára 1972.

"V roku 1989 necelý mesiac po tom, ako zomrel Nepela, na jednom zo stretnutí so športovcami som sa zhovárala s novinárom a bývalým predsedom Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu Ľubomírom Zemanom. Opýtala som sa ho, či by sa nedala získať Nepelova športová pozostalosť. On ochotne prisľúbil pomoc a skutočne onedlho, presný dátum je podľa Knihy prírastkov v múzeu uvedený 24. marec 1989, pani Nepelová darovala synovu pozostalosť do múzea. Odovzdanie bolo veľmi emocionálne, pretože pani Nepelová sa zo smrti Ondreja nikdy celkom nespamätala. Navyše rok pred jeho smrťou, na Nový rok 1988, zomrel aj jej manžel, Ondrejov otec. Dodnes vidím jej ubolené oči. Napriek tomu však vyslovila želanie, aby sa aspoň takto na Ondríka nezabudlo," priblížila Letenayová.

Foto: TASR - Martin Baumann

Podľa jej slov predmety patria knajvzácnejším akvizíciám múzea. Nechýbali medzi nimi zlatá olympijská medaila zo Sappora 1972, medaily, diplomy, poháre a šerpy zo svetových aj európskych šampionátov. "Nepelovu pozostalosť sme doplnili viackrát, aj keď išlo o nepriame predmety. Napríklad v pozostalosti športového komentátora Gaba Zelenaya sme našli označenie, ktoré používal ako rozhlasový reportér na zimných olympijských hrách v Sappore v roku 1972 a bol priamym svedkom Nepelovho zlatého triumfu. Je na ňom text: ´To Mr. (ujo) Zelenay srdečne Ondrej (Nepela)´," priblížila ďalej.

Múzeum vlastní aj trofej pre najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia, ktorú Nepelovi posmrtne udelili v roku 2000. Prevzala ju jeho dlhoročná trénerka a ´druhá mama´ Hilda Múdra, ktorá ju darovala do múzea. "Prednedávnom nás aj pani Múdra opustila, ale máme prísľub od rodiny, že športovú pozostalosť nám odovzdajú a veríme, že opäť v nej nájdeme aj cenné dokumenty viažuce sa k spolupráci Ondreja Nepelu a jeho trénerky," objasnila Letenayová.

Pred rokom zomrela v ústraní aj posledná priama príbuzná Nepelu, jeho sestra Lenka. "Podarilo sa nám nakontaktovať na syna Ondrejovej sesternice Martina Dziaka, ktorý pozostalosť spravoval. Opäť sme zachránili doslova poklady: Nepelove osobné predmety z pôsobenia v Holiday on Ice, viacero plagátov, napríklad aj z jediného vystúpenia v Carnegie Hall v New Yorku, osobnú korešpondenciu, aj fotografie," uviedla riaditeľka.

Foto: TASR/Štefan Petráš

Práve spomínané predmety prezentuje SOŠV verejnosti po prvý raz v histórii počas výstavy Osamelý krasokorčuliar, ktorá je v súčasnosti sprístupnená v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. "Dnes sa tešíme z olympijského víťazstva Petry Vlhovej. Nepochybne je idolom mnohých z mladej generácie. Žiaľ, je to smutné a možno aj otázkou, či výzvou pre inštitúcie, ktoré sa venujú olympijskej výchove, ale meno Nepela mnohým z nich nič nehovorí aj napriek tomu, že v Bratislave máme zimný štadión nesúci jeho meno. A to už nevravím o ich vedomostiach o oveľa mladších olympijských medailistoch zo Slovenska," povedala ďalej pre TASR.

Osobne, ak by mala postaviť nejakú historickú paralelu medzi Nepelu a Vlhovú, asi by sa zamerala na úlohu rodiča v motivácii dieťaťa pre šport. "Nepelu doviedla na štadión ako 6-ročného jeho mama, o zázemí Petry Vlhovej sa popísalo už mnoho. Mňa však osobne teší, že k nám do expozície múzea prichádzajú rodičia s deťmi a vysvetľujú im pri zlatej olympijskej medaile, kto bol Nepela, alebo či sa nadchnú spolu pri Vlhovej kombinéze z majstrovstiev sveta 2019. Uisťujem sa, že naše úsilie pri zachovávaní časti kultúrneho dedičstva Slovenska, do ktorého šport neodmysliteľne patrí, má stále význam a musíme v ňom pokračovať," zdôraznila na záver.