Bratislava 9. marca (TASR) - Milan Krajniak chce ako prezident SR presadiť exekučnú amnestiu, daňovú spravodlivosť a rodičovský bonus. Priamo by to urobiť nemohol, keďže prezident nenavrhuje zákony, chce ale tlačiť na budúcu vládu a parlament. V rozhovore pre TASR hovorí, že vládu, ktorá opatrenia nepresadí, nevymenuje, a pripúšťa úradnícky kabinet.

-Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné?-

Myslím si, že kompetencie prezidenta sú dostatočne silné, akurát ich doterajší prezidenti nevyužívali tak, aby ľudia pocítili konkrétnymi činmi, že im prezident vie pomôcť. Preto som sa rozhodol využiť článok Ústavy SR, ktorý hovorí o výlučnej právomoci prezidenta rozhodnúť o tom, kto bude predsedom vlády po budúcich parlamentných voľbách, na presadenie troch vecí – exekučnej amnestie, daňovej spravodlivosti a rodičovského bonusu 50 eur mesačne k dôchodku za každé vychované a pracujúce dieťa.

-Čiže toto je pre vás tá najdôležitejšia kompetencia...-

Áno, táto je najdôležitejšia a potom je ešte dôležitá kompetencia dojednávať medzinárodné zmluvy.

-Tú by ste ako využívali?-

V prípade zvolenia by som si pozval do paláca predsedu vlády, ministra zahraničných vecí a ministra obrany, aby som s nimi prediskutoval a prípadne zladil naše názory na výkon zahraničnej politiky. Ak by sme sa dohodli, nechal by som túto kompetenciu ďalej na vláde. Ak by nedošlo k dohode najmä vo veciach suverenity SR v rámci EÚ, túto časť kompetencií by som prebral na seba. Takže by už na samity Európskej rady nechodil predseda vlády, ale prezident.



-Takže chcete byť aktívny v zahraničnej politike...-

Chcem byť aktívny v domácej politike, ale v prípade, ak by nedošlo k dohode, akým spôsobom má byť zahraničná politika Slovenska vykonávaná, prevzal by som túto právomoc. Ale je pravdepodobnejšie, že by k dohode došlo, a v tom prípade by som len chcel byť vopred informovaný o krokoch vlády.

-Ako by mala podľa vás vyzerať zahraničná politika Slovenska?-

Myslím si, že EÚ má byť spoločenstvo spolupracujúcich národných štátov. A Slovensko má spolupracovať s V4, Rakúskom, prípadne Slovinskom a Chorvátskom, a presadzovať naše záujmy v EÚ. Škandinávske či stredomorské krajiny tak spolupracujú.

-Sú tu aj protieurópske tendencie naznačujúce odchod SR z EÚ či NATO. Ako sa na ne pozeráte?-

Musíme zabezpečovať, aby sa ľuďom na Slovensku dobre žilo a aby mali bezpečnosť. Pokiaľ sú naši susedia Česko, Poľsko, Maďarsko či Rakúsko v EÚ, bola by hlúposť, keby sme vystupovali. Platí to aj pri NATO.

-Aký postoj máte k otázke jadra Únie a väčšej integrácii Únie?-

To považujem za veľmi nesprávne, pretože už v Lisabonskej zmluve sme urobili chybu, že sme prišli o právo veta. To potom umožnilo veľkým krajinám, aby nás napríklad pri migračných kvótach prehlasovali. Nemôžeme ísť v integrácii ešte ďalej. Pokiaľ by eurovoľby prispeli k tomu, že by sa posilnili kompetencie národných štátov, bol by som za. Ja si navyše myslím, že nepotrebujeme Európsky parlament. Dohody by sa mali robiť na úrovni hláv štátov a predsedov vlád národných štátov. V Európskej rade máme silnejší hlas ako v Európskom parlamente.

-Prezident je hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR. Ako vnímate účasť slovenských jednotiek v rámci operácií NATO?-

Zúčastňujeme sa len na jednej misii, v Afganistane. To považujem za správne. Bojovať proti Talibanu a Islamskému štátu považujem za správne a v záujme SR. Čo sa týka ďalších misií, napríklad na Cypre, myslím si, že SR plní veľmi dôležitú úlohu pri udržiavaní mieru. Nemyslím si ale, že by sme sa mali zapájať do intervencií, ako bola v severnej Afrike alebo na Blízkom východe. To považujem za škodlivé. Ale to neboli akcie NATO.

-Vráťme sa ešte ku kompetenciám. Je nejaká kompetencia, ktorú by mal prezident mať?-

Myslím si, že tých kompetencií je dostatok na to, aby mohol prezident ľuďom aj reálne pomáhať. Takže nepresadzujem žiadnu zmenu kompetencií. Ale možno by som zvážil v budúcnosti možnosť zákonodarnej iniciatívy.

-Súčasný prezident je atakovaný niektorými vládnymi stranami. Ako by mala vyzerať spolupráca prezidenta s vládou a parlamentom?-

Politik musí byť schopný zahryznúť si do jazyka a podporiť dobrú vec bez ohľadu na to, kto ju navrhuje. Fungujeme tak aj v parlamente. Hlasujeme za dobré návrhy zákonov bez ohľadu na to, kto ich navrhne, či vláda alebo opozícia. Prezident má postupovať rovnako a musí vnášať do spoločnosti pokoj a spoluprácu.

-V parlamente takto hlasujete aj s kotlebovcami. Je správne, aby prezident pristupoval k strane, ktorej členovia podnecujú neznášanlivosť, prípadne majú fašistické sklony, rovnako ako k iným?-

Čo sa týka kotlebovcov, alebo ak by to boli aj komunisti, fašisti... Ak ľudia dajú niekomu dôveru a dostanú ho do parlamentu, z úcty k voličom by som sa stretol so zástupcami každej zvolenej parlamentnej strany. To nie je výraz súhlasu s ich programom. A pokiaľ by som to uznal za vhodné, povedal by som, čo si o ich programe myslím.

-Spomínali ste konkrétne kroky, ako chcete pomôcť ľuďom. Ako to chcete splniť, keďže prezident nemá legislatívnu právomoc?-

Ak by som vo voľbách zvíťazil so svojím programom – exekučná amnestia, daňová spravodlivosť a rodičovský bonus, tento program by mal legitimitu nadpolovičnej väčšiny voličov. A tak bude musieť každý rešpektovať, čo ľudia chcú, aby sa vyriešilo. A som presvedčený, že po voľbách pri troche dobrej vôle dokážem so stranami nájsť zhodu na týchto troch veciach.

- To možno áno, ale nemôžete donútiť poslancov, aby ich odhlasovali, nech ich predloží ktokoľvek...-

Pokiaľ vznikne vládna väčšina, na to, aby mohla začať fungovať, musí byť vymenovaná vláda. Mojou podmienkou je, že nevymenujem za premiéra toho, ktorého vládna väčšina vopred v parlamente neschváli tieto tri návrhy.

-Poslanci hlasujú podľa ústavy slobodne, nemusia sa držať koaličných dohôd, nemôžete ich k ničomu donútiť. Budete Slovensko držať bez vlády, kým nedonútite poslancov hlasovať za tieto návrhy?-

Po parlamentných voľbách sa koná ustanovujúca schôdza, odvtedy môže parlament prijímať zákony. Ja mám spomínané tri podmienky, na ktorých budem trvať. Vládu budeme mať, aj keby poslanci návrhy neodhlasovali. Vymenujem dočasnú úradnícku vládu, ktorá napríklad presadí exekučnú amnestiu. Môžem to urobiť svojím rozhodnutím.



-Sľubujete aj pravidelné pozývanie ministrov, aby vás informovali o riešení všetkých žiadostí o pomoc. Ministri by mali prijímať systémové opatrenia a nie riešenia pre jednotlivé prípady. Ako teda máme chápať túto vašu predstavu?-

Isté problémy v spoločnosti sa vždy nahromadia. Združoval by som pripomienky od občanov a volal by som si ministra, v ktorého kompetencii je riešenie problému. Ak ministrovi podriadení nereagujú na podnety občanov, treba na to upriamiť jeho pozornosť.

-Máte v pláne pravidelne vystupovať v pléne NR SR?-

Chcel by som vystupovať na začiatku každej schôdze NR SR s krátkym prejavom, kde by som upozornil občanov na to, ktoré zákony považujem za dobré, pretože ľuďom pomáhajú, a ktoré za nebezpečné, pretože ľuďom škodia.

-Prezident predsa môže vetovať zákony, načo ich kritizovať pred schválením, keď ešte nevie, v akej podobe napokon prejdú?-

Nechcel by som to robiť na konci legislatívneho procesu. Je lepšie, aby vláda, poslanci, občania vedeli vopred, s čím nesúhlasím.

-Jednou z hlavných tém tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Hoci väčšina politikov od začiatku hovorila, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak a v Smere bol navyše názor, že by nových ústavných sudcov nemal vymenovať Andrej Kiska, ale nový prezident. Čo si o tom myslíte vy?-

Prezident by mal zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov. V prípade, keď je Ústavný súd nefunkčný, prezident má vymenovať príslušný počet ústavných sudcov, keď ich dostane na stôl. Iná vec by bola, keby sme boli tesne pred inauguráciou nového prezidenta. Ale nie sme v tejto situácii. Takže ak parlament zvolí kandidátov, prezident z nich má vymenovať príslušný počet, aby bol Ústavný súd funkčný.

-Povedali ste, že chcete byť prezidentom všetkých občanov. Predstavme si, že ste prezident a obrátia sa na vás homosexuálne páry, ktoré chcú žiť v registrovanom partnerstve. Čo im poviete?-

Štát by mal zakladať svoju podporu pre rodiny na rodine založenej na zväzku muža a ženy, ktorí vychovávajú deti. Nepodporujem preto registrované partnerstvá a nepodporujem ani adopcie detí homosexuálnymi pármi. Ide o to, čo je prospešné pre väčšinu v krajine.



-V štáte žijú ale aj menšiny a majú tiež svoje práva. Nie je diskriminačné, že páry rovnakého pohlavia nemajú napríklad prístup k zdravotnej dokumentácii partnera?-

Ale to nemajú ani ľudia, ktorí žijú ako druh a družka. A toto by som chcel riešiť. Predstavujem si to tak, že ľudia žijúci v spoločnej domácnosti, a je jedno, či sú to osoby rovnakého alebo rôzneho pohlavia, nech majú právo na informácie o vzájomnom zdravotnom stave. Toto vyriešme. Ale na to nepotrebujeme prijímať registrované partnerstvá.

-Veríte si, že uspejete vo voľbách, keď vidíte vaše preferencie v prieskumoch? Pohybujete sa medzi dvomi až šiestimi percentami.-

Nikdy sa nevzdávam a verím si. Treba počkať na rozhodnutie voličov.

-Kam bude smerovať vaša prvá služobná cesta?-

Určite do Českej republiky.

-Ak by ste sa stali prezidentom, čo by ste chceli, aby po vás v paláci zostalo?-

Už spomínané opatrenia – exekučná amnestia, daňová spravodlivosť a rodičovský bonus.

-Ako by vyzerala vaša komunikácia s občanmi? V paláci býva deň otvorených dverí. Stačí to?-

Takéto tradície by som zachoval. Ale čo sa mi osvedčilo, sú rozhovory s ľuďmi priamo na ulici. V tomto by som určite pokračoval aj po zvolení za prezidenta.

Profil M. Krajniaka

Milan Krajniak kandiduje za hnutie Sme rodina, ktoré zastupuje v NR SR ako poslanec. Svoju kandidatúru ohlásil na tlačovej konferencii 31. mája 2018 spoločne s predsedom hnutia Sme rodina Borisom Kollárom. Už 11. augusta 2018 avizoval, že vyzbieral 15.000 potrebných podpisov.

Milan Krajniak sa narodil 30. januára 1973 v Bojniciach. Vyrastal v Prievidzi na sídlisku Sever. Jeho otec pracoval ako technik v elektrárni v Novákoch a mama učila na gymnáziu v Prievidzi matematiku a výpočtovú techniku.

Vyštudoval politológiu na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 1994 začal podnikať v oblasti marketingu a public relations. V rokoch 1995 až 1997 vykonával funkciu predsedu Občiansko-demokratickej mládeže. V rokoch 1997 – 1998 absolvoval základnú vojenskú službu u 5. pluku špeciálneho určenia – výsadkového pluku Jozefa Gabčíka v Žiline.

Pôsobil v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako riaditeľ oddelenia pre médiá, respektíve riaditeľ tlačového odboru. Podieľal sa na tvorbe ekonomických programov KDH. V rokoch 2003 až 2006 pôsobil ako člen prezídia Fondu národného majetku. V rokoch 2010 až 2012 bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica, okrem iného sa venoval boju proti rómskej kriminalite. O uvoľnenie z funkcie požiadal 13. januára 2012 v súvislosti s kauzou Gorila. "V spise je spomínaný len okrajovo, žiadne provízie nebral, o to viac si cením jeho prístup," vyjadril sa o ňom Lipšic.

Kauze Gorila, ale aj iným aktuálnym otázkam sa venoval na svojom blogu. Je autorom publikácií Úspešní politici slovenských dejín (2012), Doktrína štátu (2012), Slovenská identita (2015) a Banda zlodejov (2015).
S Lipšicom spoluzakladal hnutie Nova, ktoré však opustil 26. júna 2014. V rokoch 2015 až 2017 bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber.

Od roku 2016 je poslancom NR SR za hnutie Sme rodina, ktorého je podpredsedom. Je predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom výboru pre obranu a bezpečnosť.

Oženil sa 21. novembra 1998. S manželkou Andreou má dcéru Zuzanu a spoločne žijú v bratislavskom Starom Meste.

V stredu 30. januára Milan Krajniak odovzdal v budove NR SR petičné hárky s 25.135 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru. "Som presvedčený, že prezident tu nemá byť len na ozdobu," povedal pri tejto príležitosti s tým, že chce naplniť dôveru ľudí, ktorí mu dali svoj podpis. Myslí si, že prezident by mal pomáhať konkrétnymi činmi.