Brusel/Bratislava 1. apríla (TASR) - Schengen pre Slovákov predstavuje jednu zo slobôd spájaných s naším členstvom v Európskej únii, slobodu voľného pohybu, ktorá je pre našich občanov možno tá najviditeľnejšia a najatraktívnejšia. Uviedol v Bruseli pre TASR minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.

"My sme už prakticky zabudli, že sú hranice a colnice a často sa stáva, že naši ľudia už ani nevedia, kde majú cestovný pas, alebo deň pred cestou do zahraničia zistia, že im vypršala jeho platnosť," opísal situáciu Lajčák. Spresnil, že aj Slováci si zvykli na ten luxus, že chodia za hranice bez pasu.

Podľa jeho slov je Schengen výdobytok, ktorý cítime v našom každodennom živote a ktorý si nechceme nechať vziať.

"Preto potrebujeme funkčný Schengen a nebojíme sa jeho rozširovania, dokonca si myslíme, že Schengen už mal byť rozšírený o Bulharsko a Rumunsko, pretože tie dve krajiny splnili tie technické kritériá, ktoré sa od nich očakávali. Odkladanie ich členstva je politického charakteru a nie technického," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

V tejto súvislosti však upozornil, že aby Schengen správne fungoval, je dôležité zaistiť stopercentnú kontrolu vonkajších hraníc tohto priestoru, "aby sme mali prehľad, koho púšťame na územie Schengenu".

Lajčák pripomenul, že aj počas vrcholiacej migračnej krízy v Európe v roku 2015 problémom nebola existencia schengenskej zóny, ale nedostatočná výmena informácií medzi jednotlivými krajinami o tom, ako sa ľudia presúvajú do Schengenu a vnútri tejto zóny.

"Stále je čo robiť pre upevňovanie vonkajších hraníc. My nechceme vidieť vnútorné hranice vo vnútri Schengenu," zdôraznil.

Okrem Bulharska a Rumunska záujem o vstup do schengenského priestoru má aj Chorvátsko, posledná krajina, ktorá vstúpila do Únie, podľa Lajčáka však táto krajina zatiaľ nepokročila pri plnení technických kritérií tak ďaleko, aby sa tým musela EÚ zaoberať na politickej úrovni.