Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
K povinným kvótam namietala Generálna prokuratúra (GP) SR, ale aj Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc.
Autor TASR
Bratislava 27. mája (TASR) - Poslucháči chcú podľa ministra kultúry Mareka Maďariča počuť viac slovenskej hudby v éteri. "Je tu dopyt po slovenskej hudbe a tento zákon nenavrhuje žiadnu zničujúcu kvótu," reagoval na dnešné rozhodnutie vlády prijať novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá zavádza kvóty pre takúto produkciu.
Rovnako je presvedčený o tom, že existuje dostatok slovenských piesní na to, aby sa nimi dal zaplniť stanovený podiel. "Každá štvrtá pesnička slovenská - to je v slovenských rádiách úplne normálne a prijateľné," dodal.
Súkromné rádiá im budú musieť od apríla budúceho roka vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Takýto podiel má dosiahnuť na každom zo svojich okruhov. Z toho aspoň jednu pätinu majú tvoriť nové pesničky. Do stanoveného podielu sa započítajú iba tie, ktoré odznejú od 06.00 do 24.00 h.
K povinným kvótam namietala Generálna prokuratúra (GP) SR, ale aj Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc.
Podľa GP by tento návrh mohol byť protiústavný z hľadiska obmedzovania hospodárskej súťaže. Novelou totiž štát prikazuje vysielateľom nakupovať zákonom vymedzený druh tovaru bez ohľadu na to, či je oň u poslucháčov záujem. "Tento zásah je tak v rozpore s princípmi trhovo orientovanej ekonomiky a ochranou riadnej hospodárskej súťaže," uviedla GP.
Názor ministerstva kultúry je opačný. "Kvóty sú plošné, nikoho neznevýhodňujú, platia pre všetkých vysielateľov," konštatoval pre TASR Maďarič. Rovnako sa odvolal na nález Ústavného súdu z roku 1998, ktorý pripustil možnosť existencie spoločenských záujmov prevažujúcich nad záujmami uplatňovanými pri ochrane hospodárskej súťaže.
"Dnes existujú v našej legislatíve podobné kvóty na vysielanie európskych diel. Nezaznamenal som, že by pri tom Generálna prokuratúra namietala, že to porušuje hospodársku súťaž," dodal.
Zásadné pripomienky si uplatnila tiež Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc. Žiadala úplne stiahnuť zákon. Namietala, že ide o nadbytočnú a nevhodnú reguláciu, ktorá poškodzuje konkrétnu službu rozhlasového vysielania aj poslucháčov a spotrebiteľov, ktorým núti konkrétny obsah. Návrhu podľa nich nepredchádzala ani žiadna verejná či odborná konzultácia alebo diskusia.
Maďarič v tejto súvislosti upozornil, že pred dvomi rokmi rokoval so súkromnými rádiami o tom, akým spôsobom dosiahnuť viac slovenskej hudby v éteri. Po zložitých diskusiách prišli s návrhom, že budú sami mimo zákona podporovať slovenskú hudbu. "Po dvoch rokoch sa na tomto stave nič nezmenilo," podčiarkol Maďarič s tým, že naďalej bol podiel slovenskej hudby zhruba na úrovni 10 percent. "Preto prišlo na rad riešenie v podobe zákona," uzavrel.
Rovnako je presvedčený o tom, že existuje dostatok slovenských piesní na to, aby sa nimi dal zaplniť stanovený podiel. "Každá štvrtá pesnička slovenská - to je v slovenských rádiách úplne normálne a prijateľné," dodal.
Súkromné rádiá im budú musieť od apríla budúceho roka vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Takýto podiel má dosiahnuť na každom zo svojich okruhov. Z toho aspoň jednu pätinu majú tvoriť nové pesničky. Do stanoveného podielu sa započítajú iba tie, ktoré odznejú od 06.00 do 24.00 h.
K povinným kvótam namietala Generálna prokuratúra (GP) SR, ale aj Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc.
Podľa GP by tento návrh mohol byť protiústavný z hľadiska obmedzovania hospodárskej súťaže. Novelou totiž štát prikazuje vysielateľom nakupovať zákonom vymedzený druh tovaru bez ohľadu na to, či je oň u poslucháčov záujem. "Tento zásah je tak v rozpore s princípmi trhovo orientovanej ekonomiky a ochranou riadnej hospodárskej súťaže," uviedla GP.
Názor ministerstva kultúry je opačný. "Kvóty sú plošné, nikoho neznevýhodňujú, platia pre všetkých vysielateľov," konštatoval pre TASR Maďarič. Rovnako sa odvolal na nález Ústavného súdu z roku 1998, ktorý pripustil možnosť existencie spoločenských záujmov prevažujúcich nad záujmami uplatňovanými pri ochrane hospodárskej súťaže.
"Dnes existujú v našej legislatíve podobné kvóty na vysielanie európskych diel. Nezaznamenal som, že by pri tom Generálna prokuratúra namietala, že to porušuje hospodársku súťaž," dodal.
Zásadné pripomienky si uplatnila tiež Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc. Žiadala úplne stiahnuť zákon. Namietala, že ide o nadbytočnú a nevhodnú reguláciu, ktorá poškodzuje konkrétnu službu rozhlasového vysielania aj poslucháčov a spotrebiteľov, ktorým núti konkrétny obsah. Návrhu podľa nich nepredchádzala ani žiadna verejná či odborná konzultácia alebo diskusia.
Maďarič v tejto súvislosti upozornil, že pred dvomi rokmi rokoval so súkromnými rádiami o tom, akým spôsobom dosiahnuť viac slovenskej hudby v éteri. Po zložitých diskusiách prišli s návrhom, že budú sami mimo zákona podporovať slovenskú hudbu. "Po dvoch rokoch sa na tomto stave nič nezmenilo," podčiarkol Maďarič s tým, že naďalej bol podiel slovenskej hudby zhruba na úrovni 10 percent. "Preto prišlo na rad riešenie v podobe zákona," uzavrel.
