Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Výsledkom podľa neho je, že veľké percento absolventov nenachádza uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali.
Autor TASR
Bratislava 30. júna (TASR) - Slovensko má príliš veľa študentov na vysokých školách. Výsledkom je, že veľké percento absolventov nenachádza uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali. V rozhovore pre TASR to uviedol generálny riaditeľ spoločnosti PosAm Marián Marek. "Máme priveľa vysokoškolákov, no nemáme dosť financií, aby sme k nim zaplatili aj adekvátny počet kvalitných pedagógov. Jednoducho produkujeme zbytočne veľa zle pripravených vysokoškolákov pre trh práce. Veľké percento absolventov nenachádza uplatnenie v tom, čo vyštudovali," povedal Marek, podľa ktorého zlé nastavenie vzdelávacieho systému má korene v období okolo roku 2000.
"Na Slovensku bola vysoká nezamestnanosť a vznikla doktrína, že radšej mať študentov ako nezamestnaných. Napomohli tomu aj do určitej miery skreslené štatistiky OECD, z ktorých vyplynulo, že vyspelé krajiny majú až 70 percent obyvateľov terciárne vzdelaných, kým Slovensko iba 15 - 20 percent. Hovorilo sa, že je to hrozivá štatistika, ktorá Slovensku nedáva žiadnu šancu, aby sa presadilo vo svete v ére znalostnej ekonomiky. Z toho vyplynul záver, že musíme dramaticky zvýšiť počet študentov na vysokých školách. Bola to veľmi chybná úvaha," vysvetlil Marek s tým, že do štruktúry terciárneho vzdelávania vo vyspelých krajinách sa započítavajú aj kratšie špecializované programy, ktoré zodpovedajú napríklad aj bývalým dvojročným nadstavbám po stredných školách.
"Do našich štatistík sa však tieto formy vzdelávania nedostali. To napokon viedlo len k vzniku nových vysokých škôl rôzneho zamerania bez toho, že by sa niekto pýtal, v akej dĺžke a v akých odboroch je potrebné vzdelávať ľudí pre potreby trhu práce," dodal Marek.
Ideálny model pre Slovensko by bol, keby na vysokých školách študovala len polovica dnešného počtu mladých ľudí a druhá polovica by sa vzdelávala v rámci kratších študijných odborov do troch rokov. Takéto opatrenie by, podľa Mareka, pomohlo zmierniť napätie s nedostatkom ľudí na trhu práce. "Tak by sme vedeli lepšie zaplatiť pedagógov a celé školstvo by malo lepšie výsledky. Takáto zmena by mohla pomôcť aj trhu práce, pretože namiesto posledných dvoch rokov štúdia by tisíce mladých ľudí mohli skôr pracovať. To by sa dalo urobiť relatívne rýchlo," konštatoval Marek.
Menej študentov na vysokých školách by následne pomohlo aj stredným odborným školách, ktorých absolventi na trhu práce citeľne absentujú. "Pokiaľ je štúdium na vysokých školách vysoko inflačné a robí sa na ne priam nábor, tak si stredné odborné školy nevyberie dostatok kvalitných študentov. Na zatraktívnenie odborného stredoškolského vzdelávania by bolo potrebné sťažiť prístup k vysokoškolskému štúdiu," doplnil Marek, ktorý je iniciátorom projektu Nemaj na saláme.
Jeho cieľom je podnietiť mladých ľudí, aby sa zodpovednejšie zamýšľali nad výberom vysokej školy. "Keď sa mladí ľudia rozhodujú o štúdiu, neberú vždy vo úvahy aj aspekt uplatniteľnosti v budúcnosti. Často uprednostnia skôr blízkosť školy alebo nízku náročnosť štúdia. Snažíme sa mladých ľudí upozorňovať na to, aby už pri výbere školy mysleli na svoje budúce uplatnenie," uzavrel Marek.
"Na Slovensku bola vysoká nezamestnanosť a vznikla doktrína, že radšej mať študentov ako nezamestnaných. Napomohli tomu aj do určitej miery skreslené štatistiky OECD, z ktorých vyplynulo, že vyspelé krajiny majú až 70 percent obyvateľov terciárne vzdelaných, kým Slovensko iba 15 - 20 percent. Hovorilo sa, že je to hrozivá štatistika, ktorá Slovensku nedáva žiadnu šancu, aby sa presadilo vo svete v ére znalostnej ekonomiky. Z toho vyplynul záver, že musíme dramaticky zvýšiť počet študentov na vysokých školách. Bola to veľmi chybná úvaha," vysvetlil Marek s tým, že do štruktúry terciárneho vzdelávania vo vyspelých krajinách sa započítavajú aj kratšie špecializované programy, ktoré zodpovedajú napríklad aj bývalým dvojročným nadstavbám po stredných školách.
"Do našich štatistík sa však tieto formy vzdelávania nedostali. To napokon viedlo len k vzniku nových vysokých škôl rôzneho zamerania bez toho, že by sa niekto pýtal, v akej dĺžke a v akých odboroch je potrebné vzdelávať ľudí pre potreby trhu práce," dodal Marek.
Ideálny model pre Slovensko by bol, keby na vysokých školách študovala len polovica dnešného počtu mladých ľudí a druhá polovica by sa vzdelávala v rámci kratších študijných odborov do troch rokov. Takéto opatrenie by, podľa Mareka, pomohlo zmierniť napätie s nedostatkom ľudí na trhu práce. "Tak by sme vedeli lepšie zaplatiť pedagógov a celé školstvo by malo lepšie výsledky. Takáto zmena by mohla pomôcť aj trhu práce, pretože namiesto posledných dvoch rokov štúdia by tisíce mladých ľudí mohli skôr pracovať. To by sa dalo urobiť relatívne rýchlo," konštatoval Marek.
Menej študentov na vysokých školách by následne pomohlo aj stredným odborným školách, ktorých absolventi na trhu práce citeľne absentujú. "Pokiaľ je štúdium na vysokých školách vysoko inflačné a robí sa na ne priam nábor, tak si stredné odborné školy nevyberie dostatok kvalitných študentov. Na zatraktívnenie odborného stredoškolského vzdelávania by bolo potrebné sťažiť prístup k vysokoškolskému štúdiu," doplnil Marek, ktorý je iniciátorom projektu Nemaj na saláme.
Jeho cieľom je podnietiť mladých ľudí, aby sa zodpovednejšie zamýšľali nad výberom vysokej školy. "Keď sa mladí ľudia rozhodujú o štúdiu, neberú vždy vo úvahy aj aspekt uplatniteľnosti v budúcnosti. Často uprednostnia skôr blízkosť školy alebo nízku náročnosť štúdia. Snažíme sa mladých ľudí upozorňovať na to, aby už pri výbere školy mysleli na svoje budúce uplatnenie," uzavrel Marek.
