Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 2. jún 2024Meniny má Xénia, Oxana
< sekcia Slovensko

M. Wlachovský: Sloboda a demokracia nie sú samozrejmosť

Na snímke minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Foto: TASR Jaroslav Novák

Za znepokojujúce označil, že narastá počet mladých ľudí, preferujúcich život v autoritárskom režime.

Bratislava 24. júna (TASR) - Sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, odkaz obetí komunizmu musíme neustále pripomínať mladej generácii. Skonštatoval to minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský pri príležitosti Dňa pamiatky obetí komunistického režimu. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ozrejmilo, že tento deň pripomína všetkých neprávom odsúdených a uväznených medzi rokmi 1948 až 1989.

"Obete komunizmu a všetci, ktorí sa vzopreli totalitnému režimu aj za cenu straty vlastnej slobody či dokonca života, nám vydláždili cestu k demokracii. Bojovali za ideály pravdy a slobody bez ohľadu na perzekúcie, ktoré im za to hrozili. Ctime si ich odkaz a pripomínajme, že sloboda je najvyššia hodnota," uviedol Wlachovský. Dodal, že okrem obetí totality si pripomíname dôležitosť možnosti rozhodovať o ceste, ktorou sa ako krajina chceme uberať. Pripomenul izoláciu Československa a jeho obyvateľov od zvyšku sveta za bývalého režimu.

Za znepokojujúce označil, že narastá počet mladých ľudí, preferujúcich život v autoritárskom režime. "Na zverstvá komunizmu nesmieme zabúdať, obzvlášť, keď v našom bezprostrednom susedstve ľudia opäť platia za túžbu žiť slobodne tú najvyššiu cenu," upozornil Wlachovský.

Rezort pripomenul, že za vyše 40 rokov komunistického režimu bolo na Slovensku uväznených z politických dôvodov viac ako 70.000 ľudí. "Vo vtedajšom Československu bolo celkovo vo vykonštruovaných procesoch popravených 248 ľudí, vrátane právničky a političky Milady Horákovej, jedinej ženy odsúdenej na trest smrti mimo Sovietskeho zväzu," uviedol. Dodal, že približne osemtisíc ľudí zomrelo počas toho, ako boli nespravodlivo uväznení, 450 občanov bolo zmrzačených a zabitých pri pokusoch o prechod cez hranice a viac ako 250.000 ľudí odsúdili z politických dôvodov na nútené práce.

V súvislosti s pamätným dňom MZVEZ vysvetlilo, že sa viaže k procesu s lekárom, politickým väzňom a katolíckym disidentom Silvestrom Krčmérym, ktorého mučili a 24. júna 1954 nespravodlivo odsúdili za údajnú vlastizradu.