< sekcia Slovensko

Má šancu Matica slovenská v treťom tisícročí?

Marián Tkáč Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Rozhovor s predsedom 150-ročnej Matice slovenskej Mariánom Tkáčom pred jej valným zhromaždením 18. a 19. októbra t. r. v Martine.

Bratislava 17. októbra (OTS) - Rozhovor s predsedom 150-ročnej Matice slovenskej Mariánom Tkáčom pred jej valným zhromaždením 18. a 19. októbra t. r. v Martine.

Ako vieme, v tomto roku oslávila Matica slovenská 150. výročie od svojho založenia v r. 1863. Odvtedy prežila časy plodné i krušné. Ako by sa dalo zhodnotiť jej dejinné postavenie podľa vás?

Matica vykonala v dejinách tohto národa neoceniteľnú službu. Jej vznik a pôsobenie, opierajúce sa o cyrilo-metodský duchovný odkaz, patrí medzi najvýznamnejšie historické udalosti našich moderných dejín, v tomto zmysle je základom našej prítomnosti. Matičné osobnosti – Hurban, Moyses, Francisci, Kuzmány, Kozáček, Paulíny-Tóth, Sasinek, Škultéty, Hlinka, Rázus, Cíger-Hronský, a mnohí iní, sú dodnes nosnými osobnosťami našich dejín. Matica sa stala veľkou autoritou, reprezentantom i symbolom národnej kultúry a samobytnosti. Nebojím sa povedať, že toto bola základná udalosť našej prítomnosti. Na matičnej pôde sa kládli základy slovenskej vedy a kultúry. V lone Matice sa zrodilo národné múzeum a národná knižnica, ale aj akadémia vied, Národné osvetové centrum, Slovenské komorné i Slovenské národné divadlo, národná galéria i národný archív. Matica plnila funkcie parlamentu, vlády, ako aj všetkých inštitúcií, ktoré Slováci dlho nemali. Mali iba Maticu. Dnes aj vďaka Matici máme všetko, čo má moderný národ mať. Vždy však mala Matica aj svojich protivníkov, nežičlivcov, jej história sa podobá plavbe v stopäťdesiatročných vodách, plných búrlivých vĺn. Veď každému z režimov, ktoré Matica prežila, občas zišla na um otázka: „Načo nám je Matica?“ Uhorským pánom, ktorí chceli všetko maďarčiť, bola ostňom v päte. Pražským pánom, ktorí chceli nahradiť slovenčinu českoslovenčinou, spriečila sa v krku. A potom ju chceli súdruhovia na našom vidieku nahradiť jednotnými roľníckymi družstvami... Dažde a lejaky s krátkym prerušením po dubčekovskej jari 1968 trvali takmer štyridsať rokov. Dovedna viac ako polovicu zo 150 matičných rokov bol národ so svojou Maticou vystavený nečasu. Lebo veľa bolo a je takých, ktorí nemajú radi tento národ, jeho jazyk, jeho tradície, a prirodzene a predovšetkým: ani jeho Maticu. Jej trvanie v čase ešte aj na začiatku tretieho tisícročia... to je pre ľudí bez vzťahu k Slovensku, k svojej vlasti záhadné a nepochopiteľné. Odsudzujú jej zjavný príklon k národu, jej obranu národa a aj to neokrôchane dávajú najavo. A slušným ľuďom, vlastencom neostáva iné, neopúšťať vlastný národ, byť s ním v dobrom aj v zlom. V tom je Matica nezastupiteľná, preto žije a trvá.


Aký je zmysel Matice dnes? Skúste odpovedať matičným nežičlivcom či dokonca odporcom.

Zaiste, sláva minulá veští slávu budúcu len vtedy, ak Matica dokáže odpovedať na výzvy dneška. Zjednocovať spoločnosť, uchovávať jej pamäť a byť myšlienkovou dielňou, zásobárňou riešení vo viacerých oblastiach života – aspoň tak sa vyjadrujú niektorí politici. Nežičlivcom odpoviem slovami nimi rešpektovaného Václava Havla zo 16. mája 1990, podľa ktorého je: „Matica centrum politickej vzdelanosti, ako jej križovatka a zároveň ako strážkyňa identity slovenského národa.“ Vinou osudu aj našou vlastnou lenivosťou sú Slováci jedným z najmenej sebavedomých národov Európy a možno aj sveta. Preto potrebujú vlastenecký, identitu tvoriaci spolok, ktorý zároveň naplní smernicu UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva z r. 2003, zastane sa Slovákov vo svete i doma, v dedinách a mestách zmiešaného jazykového územia, kde sú v menšine. Slováci potrebujú Maticu ako priestor na sebavyjadrenie a prehĺbenie identity, slovenskosti, ako ochrankyňu trvalých hodnôt, potvrdzovanie tradícií a ich invenčného rozvíjania, ako ustanovizeň, ktorá ponúka lásku a úctu k predkom, s ktorými sa musíme zhovárať a radiť. Matica ponúka to, čo na Slovensku neponúka nikto. Preto opakujem, že trvá v čase. Ak bude mať Matica aj naďalej odvahu byť tvorcom a strážcom národnej duchovnosti, a bude mať ambíciu konať mravne, a stane sa svedomím národa, ochrankyňou osobností, ktoré sa zaslúžili o národ a štát. A z toho vyplýva, že bude mať dosť síl stať sa aj vizionárkou slovenskej budúcnosti. Matičiari sa nesmú rozpakovať postaviť sa pred politikov aj pred kňazov a povedať im aj nepríjemné pravdy. Ale musí sama vo svojom strede nájsť vždy toľko sebakritickosti, aby jej poznanie a vízie pôsobili v národe obrodzujúco. Matičiari predsa nemôžu verejne kradnúť, a tí ktorí to urobili, tých musí stihnúť spravodlivý trest. Chceme predsa budovať spravodlivú spoločnosť, nie spoločnosť zbohatlíkov, kmínov, mediálnych zapredancov a ohlupovačov národa! Matica bude prinášať to, čo iní neprinášajú. A presvedčiť o tom verejnosť.


A ako chcete presvedčiť verejnosť?

Tak, že verejnosť, každý Slovák pocíti, že mu Matica pomáha. Že mu hovorí z duše. Národu, ktorý schudobnel práve vtedy, keď dopustil, aby nad všetkým vládli peniaze, treba niečo vrátiť. Ak nateraz nie peniaze, tak určite zachovanie a rozvíjanie tradičných, vekmi overených kresťanských hodnôt, ktoré bulvárna tlač zámerne rozkladá, no najmä v pestovaní mravnosti! Lebo v mútnych vodách sa najlepšie loví. Naša budúcnosť je v pestovaní vlastenectva v podobe hodnej začiatku tretieho tisícročia. V poznávaní histórie, ktorá sa interpretuje zo slovenských hľadísk, a ktorú píšu vlasteneckí autori, nie najatí žoldnieri. Zaslúžia si naši mladí utajovanie dejov a hrdinov, na ktorých by mali byť pyšní? Potrebujú informácie, namiesto plytkej „pohodovosti“, a pestovania kultúry zábavy (Kultur der Lust), ktorou sa pohodlne prekrývajú otázky bytia a ťažká sociálna situácia. Mladí potrebujú kultúru, na ktorej vyrastal tento národ. Je najvyšší čas chrániť štátny slovenský jazyk, číre slovenské slovo, ba presadzovať vysielanie slovenskej hudby, ľudovej aj populárnej najmä vo verejnoprávnych  médiách, v školách, na ulici. Som proti tomu, aby sme zatvárali slovenské školy, najmä nie na jazykovo zmiešanom území, ale vráťme starostlivosť o ne do rúk štátu! Načo sme potom vytvárali vlastný štát, keď sa nevie postarať ani takúto základnú vec: o vzdelanie detí v materinskom jazyku! Naši predkovia vedeli, že blaho národa podmieňuje jeho duchovný rozvoj, musíme to vedieť aj my. Tento národ potrebuje múdrych vodcov, nových Moysesov, Franciscich, Cígerov-Hronských, zdravý vzduch, vodu, ale najmä obrobené polia. Aký paradox: naši mladí odchádzajú za prácou do sveta, pričom naše polia zarastajú tŕním, vidiek sa vyľudňuje a my jeme nezdravé potraviny z dovozu. Kam sme si to schovali vlastný kedysi dobrý sedliacky rozum? Matica chce, aby súčasťou našej vlasti ostali aj desaťtisíce Slovákov, ktorí si musia hľadať obživu v krajinách Európskej únie, treba doplniť európsku legislatívu tak, aby v štátoch Únie, kde pracujú a platia dane Slováci, ale aj Česi, či Poliaci, dostali zo zdrojov toho štátu aj duchovnú potravu, a to v rodnom jazyku. Iba tak sa môže uchovať kultúrna rôznorodosť Európy. Naša príležitosť zakotviť tento princíp príde v roku 2016, keď budeme predsedajúcim štátom EÚ. Veď hádam nikto nechce, aby sa v európskom mori stratili menšie národy a ich príslušníci a Slováci uprostred nich.

Marián Tkáč
Foto: TASR/Štefan Puškáš


Čo považujete z hľadiska vášho účinkovania vo funkcii predsedu Matice za najvýznamnejšie?

Možnosti každého sú ohraničené časom – dosiaľ trvalo jedno funkčné obdobie v Matici len tri roky a mohlo sa donekonečna opakovať. Odteraz sa vďaka môjmu návrhu predĺži na dvakrát štyri roky. Ale aj podmienkami na prácu. Pred tromi rokmi som prišiel do Matice s najlepšími a čestnými úmyslami. Šokoval ma však stav, aký som v Matici našiel. Len čo som začal v záujme Matice riešiť najpálčivejšie problémy, ocitol som sa ako právoplatne zvolený predseda v 38 člennom matičnom výbore ako na cudzom území. Akoby som bol obklopený, či priamo v zajatí cudzích žoldnierov, ktorým záležalo len na brzdení môjho rozbehu. Nič mi nechceli schváliť. Prišli o žold, a tak mi nedajú dýchať. Preukázalo sa, že im čerta záleží na vlastenectve a Matici, ale len a len na tom, o čo mnohí spomedzi nich prišli – na peniazoch. Bol som šokovaný: majetok, vrátane rozhodujúcej časti národného pokladu, ktorý v eufórii osamostatňovania sa na prelome rokov 1992 a 1993 zozbierali Slováci z domova i zo zahraničia, sa vyparil. Predchádzajúce vedenie Matice a zároveň Nadácie Matice slovenskej jeho finančnú časť – 26 miliónov v korunách – riskantne a v rozpore s legislatívou vložilo do súkromného Podielového družstva Slovenské investície (PDSI), a to skrachovalo. A starožitnosti zo zlata a striebra ponúkol môj predchodca na dražbu až do Austrálie. A poštové známky, dar vdovy po vzácnom Andrejovi Žarnovovi (MUDr. František Šubík) ponúkol filatelistom. Pritom vo vedení PDSI boli z tretiny matiční funkcionári: podpredsedom PDSI bol Jozef Markuš, zároveň predseda Matice, predseda správnej rady Nadácie Matice slovenskej, predseda dozornej rady Neografie, vysoký funkcionár Matičného fondu. Členmi vedenia PDSI bol Pavol Boroň, právny poradca Matice a člen správnych orgánov matičných podnikov, dlhoročný zástupca Matice v krachujúcich matičných podnikoch v Srbsku. On by najlepšie mohol rozprávať o gazdovaní so slovenským majetkom medzi Slovákmi v Srbsku! Igor Kovačovič bol predsedom kontrolného výboru PDSI, do r. 2011 aj riaditeľom Domu MS v Banskej Bystrici, ktorý Matica výdatne dotovala. Dostal napríklad aj vysokú sumu na opravu „fresiek“, ktoré však – skrátka – neexistujú. On, podpredseda Matice, napísal v r. 2011 ohováračský list na predsedu Matice slovenskej ministerstvu kultúry, potom ho poprel a následne ho známy matičný obrodár – marxista Ján Bobák zverejnil vo svojej nekonečnej korešpondencii ako otvorený list podpredsedu Matice Kovačoviča! Vojtech Porubský bol dlhoročným správcom Nadácie Matice slovenskej. Do skupiny „obrodáriek“ patria aj bývalé riaditeľky matičných Domov v Spišskej Novej Vsi, vo Fiľakove, ale aj bývalý riaditeľ matičného Domu v Šuranoch. Ten napríklad čerpal z Matice zdroje na nájomné bez toho, aby bolo uzavretá akákoľvek zmluva o nájomnom. V súčasnosti je správcom Nadácie Matice slovenskej. Pani Dorčáková napríklad dlhodobo prenajímala priestory v Spišskej Novej Vsi zadarmo vo vzťahu k Matici, ale nie vo vzťahu k sebe. Funkcionárom matičných „podnikov“ bol aj revolucionár z povolania Ján Bobák, ktorý v lete 2012 dostal výpoveď z Matice len preto, že za celý prvý polrok nesplnil pre Maticu nijakú úlohu. Opakujem neurobil pre Maticu za viac ako tisíc eur mesačne vôbec nič! A teraz sa chce s Maticou súdiť za knihy, z ktorých veľká časť pochádza z Ústavu marxizmu-leninizmu, ktorý ho pred rokom 1989 živil. A vskutku urobil z neho boľševického agitátora. Teraz pracuje v Ústave pamäti národa a usilovne dezinformuje verejnosť svojimi neustálymi aktivitami proti Matici (v pracovnom čase?). Pripomienku si zaslúži aj Ľubomír Kraľovanský, matičný podnikateľ – cestovateľ, ktorý neváhal podvodne získať zalepené obálky pri súťaži o predaj majetku Matice, čím zavinil zrušenie súťaže a vypísanie novej. Všetci títo spoločne s niektorými ľuďmi mimo Matice sa obávajú, že sa pod Tkáčovým vedením Matica očistí a aj ďalej skutočne obrodzovať. A tak vymysleli platformu „obrodená Matica“, bez akéhokoľvek programu, ak programom nie je deštrukcia. Myslím si však, že najmä boja došetrenia majetkových káuz. Za všetkým sú peniaze. Ostrý kritik Roman Michelko povedal, že jemu za Markuša bolo lepšie ako za Tkáča: bral totiž 200 eur mesačne za politologickú prílohu Slovenských národných novín Res publica, čím matičný týždenník zásadne spolitizoval. A vyhlásil: „Ak ty (Tkáč) nebudeš predsedom, v Matici bude pokoj“. Hej, to je naozaj dobrý aj invenčný program: mŕtvolný pokoj v Matici.


Marián Tkáč
Foto: TASR/Pavol Remiaš
Z toho, čo ste povedali, naozaj vyzerá to tak, že Matica sa naozaj odchýlila od svojho zákonom určeného poslania. Nie kultúra, ale biznis?

Prosím o rozlíšenie: v Matici je dnes 30-tisíc aktívnych členov (a bolo a verím, že aj bude ich aj viac), ktorí zadarmo a s nadšením pestujú slovenskú kultúru, udržujú tradície. To je matičný základ a práve v jeho existencii je zmysel Matice, iste aj popri nadšených vedcoch a bádateľoch. Podnikali len „matiční páni“ a ich posluhovači. A tí podnikali aj v Matičnom fonde, do ktorého vložili svoje kupónové knižky podvedení matičiari. V Matici sa vtedy „točili veľké peniaze“. Ešte v lete 2010 „požičala“ Neografia riadená J. Markušom desaťtisíce eur PDSI, v ktorom bol J. Markuš podpredsedom. Nadácia, ktorú založila na správu národného pokladu sa od Matice odtrhla: jej predseda sa (doslovne aj symbolicky) opýtal predsedu Matice (teda Markuš Markuša!) či sa to môže. A predstavte si: Mohlo sa! Bez vedomia ostatných zriaďovateľov Nadácie. A bolo ich spolu desať. Vtedajší funkcionári Matice si žili nad pomery. Viacerých z nich popri zamestnaní v Matici platila aj Nadácia MS, aj PDSI, aj Matičný fond, peniaze sa gúľali aj cez firmy ako Konštantín, Metod, Libresso a pod. A aj pomerne vysoké dotácie od štátu sa túlali inak, ako predpokladal štát, napríklad nešli do Slovenskej národnej knižnice, ktorá do r. 2000 bola súčasťou Matice, ale na „matičné podnikanie“. Môj zámer „očistiť“ Maticu však narazil na tuhý odpor. Bola to doslova kruhová obrana. Počul som dokonca aj otázku: „Načo, chcete pán predseda, čistiť Maticu? Tým len priznáte, že je špinavá, sám ju neočistíte, len sa zašpiníte.“ Musel som sa rozhodnúť: buď to zamlčím alebo urobím chirurgický rez. Rozhodol som sa pre postup chirurga. Keď sa rana zahojí, Matica hneď ozdravie a môže sa „vyblázniť“ v programovej činorodosti. To je predsa proti zmyslu a poslaniu Matice slovenskej, aby sa zapodievala sama sebou. Jej zakladatelia ju zakladali preto, aby podnietili matičné hnutie a matičnú vedu. My sme však tri roky iba vytláčali z vredu jed. To, čo sa okolo Matice a v Matici robí, to nikoho nebaví. Tí, ktorí sme činorodí, prišli sme Maticu meniť, sú však medzi nami aj takí, ktorí len a len intrigujú. Vykrikujú, že miestne odbory Matice sú podvyživené – a oni aj sú, pretože členská zložka Matice pracuje skutočne na dobrovoľníckej báze – viacej Matici dávajú ako od nej berú. Ak by však Matica mala naďalej výnos zo zbierky na národný poklad, miestne odbory Matice by dostávali podstatne viac financií.

Mohol som konať inak? Veď je povinnosťou každého, kto vidí neprávosť, či dokonca porušovanie zákonov, neprizerať sa, ale konať. Vlastne len preto, ale najmä preto, ma obviňujú aj z toho, že sa Zem krúti v smere hodinových ručičiek a nie opačne.



Podľa Volebných novín – ktoré vydávajú 20 členovia matičného výboru, ste však nesplnili volebné sľuby. Veľmi príkre odsudky Matice možno čítať zvonku a znútra zaznieva akási túžba po obrode.

Evidujem, že poloanonymná „skupina 20 členov výboru MS, ktorí sú odhodlaní brániť demokratický charakter tejto inštitúcie“, po tom, čo spľasla umelá bublina agentstva v ŠTB a moje dve negatívne lustračné osvedčenia, ktoré mi v čase platnosti lustračného zákona vydal Ján Langoš, vyhlásili za falošné, sa vymýšľajú akési ďalšie „Tkáčove“ kauzy popri tvrdení, že som nič z volebných sľubov nesplnil. Pripisujú mi kauzy, ktorých korene sú hlboko v minulosti, predtým, ako som sa stal predsedom. Označujú ma za „podnikateľa“. Keby to nebolo také smutné, bolo by to až smiešne.

Pochopte, je to naozaj logické. Jednoducho som všetky volebné sľuby splniť nemohol, lebo mi v tom systematicky a iniciatívne bránila väčšina členov súčasného výboru, kde sedia staré markušovské kádre i Jozef Markuš sám! Pravdaže najmä tá časť výboru, ktorá pocítila na vlastnej koži ako im na hlavy dopadli moje rázne rozhodnutia, ktorým hlavným zmyslom je očistiť Maticu. Opakujem: napokon vždy ide len o peniaze. Sľub mať v Matici 100-tisíc členov som nedosiahol kvôli (zámernej?) chybnej vstupnej informácii, ktorú som dostal z matičného členského ústredia. Matica mala mať uprostred roku 2010 62 či dokonca 68-tisíc členov, v skutočnosti, po „inventúre“ sa však zistilo, že má len 28-tisíc členov. A to je teda počet  neuveriteľne rozdielny. Musel som teda svoje zámery korigovať. Počet členov Matice sa však za tri roky predsa len zvýšil, dnes je radových členov 30-tisíc, ale máme aj 42 zakladajúcich členov, medzi ktorými je aj predseda vlády R. Fico, exprezident R. Schuster, župani J. Blanár a T. Mikuš, minister Malatinský, primátori či viceprimátori, profesori, pedagógovia, skrátka na Slovensku vážené osobnosti. Aj to potvrdzuje, že Matica je predsa podstatne na inom leveli, ako bola pred mojím nástupom do funkcie predsedu. Do matičných radov vstupujú najmä mladí, ktorí dostali aj príležitosť presadiť sa, najmä sa zvýšil počet odborov Mladej Matice. A to je ten najväčší zázrak: Matica už nestarne, ale naopak mladne! To považujem za svoj najväčší úspech spoločne s vedením Mladej Matice.

Napriek kruhovej obrane udržať všetko pri starom a paľbe výboru realisticky poviem, že som toho dokázal dosť. Mám zmysel pre kritické sebahodnotenie. Ani mne sa všetky zámery nepodarili, ale cesta, po ktorej Matice vykročila je cestou veľkej nádeje. Zámerne sa prehliadajú aj sa ignorujú rodiace sa matičné úspechy, „obrodári“ nechcú vidieť, že meno Matice sa zlepšuje, znova získava vysoký mravný kredit. Oni skrátka nepotrebujú a ani nechcú vidieť návrat Matice do spoločenského povedomia. Dokonca ignorujú postoj predsedu vlády SR, ktorý bol na všetkých významných, vrcholných podujatiach Matice slovenskej! Zásadne sa zmenila spolupráca Matice so strednými a vysokými školami, rozšírila sa spolupráca Matice so samosprávnymi orgánmi obcí, miest a regiónov, aj s cirkvami. Delegáciu Matice na verejnej audiencii prijal odstupujúci pápež Benedikt XVI. Povzbudzovaniu národného povedomia poslúžilo aj odhaľovanie pamätných tabúľ, búst a pamätníkov na celom Slovensku, osobitne v Košiciach, ktoré sa národne prebudili, ale aj v maďarskom Zalavári, kde od 22. júna t. r. reprezentuje Slovensko súsošie sv. Cyrila a Metoda akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej. Po prvý raz v histórii sme zorganizovali sme pripomienku Franza Lis(z)ta pri príležitosti jeho 200. výročia narodenia v Bratislave, ktorú mal tak rád, ako jediní sme vlani zorganizovali akcie na počesť Antona Bernoláka v roku, ktorý na jeho počesť vyhlásilo UNESCO. Založili sme novú tradíciu aprílových Národných slávností na Devíne. Vždy koncom apríla si pripomíname tak výročie Metodovej smrti ako aj vychádzku štúrovcov na posvätný Devín roku 1836. V súlade s poslaním sme venovali pozornosť postaveniu Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach s dôrazom na vyučovanie štátneho jazyka, ale aj na demokratickejší volebný systém, ktorý neumožňuje primerané zastúpenie Slovákov v samospráve. Zorganizovali sme medzinárodné konferencie pri matičných výročiach i druhý kongres európskych slovanských matíc.



Žijeme v demokratických podmienkach, každý má právo na vlastný názor a môže oň bojovať. Ak je nepravdivý či dokonca urážlivý, je možnosť obrátiť sa na príslušné orgány štátu...

Treba rozlišovať demokraciu ako súboj myšlienok, názorov a programov i zámerov od toho, ak sa úmyselné vnáša chaos, klamstvo a lží, či krivé obviňovanie ako metóda práce. Iste, obrátil som sa aj na príslušné štátne orgány. Napriek tomu útoky neprestávajú a sú plné jedu. To nie je len dôsledok časov, v ktorých žijeme, ale vydáva svedectvo p pôvodcov tejto žlče. Žijeme časy naplnené chaosom, ktorý sa zámerne rozosieva, a v ktorom sa vedome odmieta akýkoľvek hodnotový systém. A tento, matičný, dokonca lipne na starých tradíciách! Veď napokon nečudo, že vody, v ktorých pláva matičná loď, sú búrlivé a my musíme cez ne preplávať ako bájni argonauti. V Matici, sa chystá na valné zhromaždenie, a tiež v nej prebieha urputný predvolebný boj. No na moje počudovanie je nevyberanejší, tvrdší aj bezcharakternejší, lebo sa v ňom používajú všetky unfair zákroky, ako známe stranícke predvolebné súboje, v ktorých si súperi nič nedarujú. Vyzval som preto všetkých členov i priaznivcov Matice slovenskej, osobitne uchádzačov sa o posty v Matici, aby sme neprekročili mieru ani pomyselnú „červenú čiaru“, rámec slušnosti, aby sme sa držali zdravého ľudského rozumu. Vyzval som, aby sme sa v dobe neobmedzených možností, keď nič nie je sväté ani tabu, držali osvedčených matičných princípov tolerancie a miernosti, aby sme robili všetko vo vedomí, že ide o viac, ako o osobné patálie aj lapálie, lebo sú tu a prídu ďalšie dní, keď sa od nás prirodzene očakáva činorodá práca a nie hašterenie sa. Žiaľ, môj apel veľmi nepomohol. Vášne horia a drobní prilievači oleja do ohňa ešte prilievajú.


Matica je kultúrnou ustanovizňou. Aký je jej vzťah k politike?

Osobne veľmi dbám o to, aby Matica bola aj zostala nadstranícka. V princípoch aj v prístupoch. Teším sa vtedy, ak na tej istej matičnej tribúne vystúpi p. Fico i p. Frešo, ak na martinské memorandové oslavy prišli predstavitelia takmer všetkých parlamentných strán – aj keď každý v inú hodinu. V záujme udržiavania duchovných a kultúrnych tradícií národa sme usporiadali matičný okrúhly stôl, na ktorom sme apelovali na politikov, aby si boli vedomí osobnej zodpovednosti voči spoločnosti za utváranie podmienok pre kultúrny a vzdelanostný rozvoj národa, ako predpokladu jeho dobrobytu. Matica vydáva týždenník Slovenské národné noviny, a aj keď sa usilujeme, aby bol matičný, vlastenecký, a predovšetkým kultúrno-spoločenský, vypĺňa medzeru na slovenskom mediálnom trhu a sem-tam zasiahne aj do „veľkej politiky“. Som proti tomu, aby skĺzol na nejakú stranícku platformu.


Matica chýba v médiách..

Žiaľ, je to tak. Myslíte si, že je to naša vina? Napriek nášmu úsiliu sa nezblížili naše stanoviská s vedením o zamýšľanej spolupráci Matice s verejnoprávnymi médiami. Zvláštne aj paradoxné je, že o čosi lepšia je situácia v spolupráci s regionálnymi či súkromnými médiami. Napokon a to podčiarkujem, priamy televízny prenos z osláv 150.výročia Matice odvysielala TA3. Aj to prispelo k tomu, že to boli oslavy dôstojné a v rámci nich sme ocenili nielen matičiarov, ale dvadsiatku osobností zo všetkých oblastí života, ktorí najviac prispeli k tomu, ako dnes po dvadsiatich rokoch samostatnosti Slovensko vyzerá. Počas osláv sme premenovali priestor pred Maticou v Martine na Park sv. Cyrila a Metoda a k buste Antona Bernoláka pribudli busty významných mužov, ktorí boli pri vzniku Matice: Jána Francisciho, Štefana Moysesa a Karola Kuzmányho. A aj súsošie sv. Cyrila a Metoda. To všetko z prostriedkov, ktoré venovali Matici jej zakladajúci členovia. A následne sme 18. septembra 2013 pri Jazdeckej soche kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu vyznamenali ďalších 96 osobností z matičného hnutia aj spomedzi významných slovenských umelcov, vedcov a publicistov.


Na Slovensku platí, že čím je človek úspešnejší, tým vzbudzuje väčšiu závisť. Neočakávate pred matičnými voľbami ďalšie podpásové údery, ako boli tie ohováračské Volebné noviny či osobitná webová stránka Obrodená Matica?

Treba veriť v zdravý ľudský rozum a podporu členského hnutia súčasnému matičnému smerovaniu. Ak prevládnu falošné spasiteľské tendencie, obštrukcie nehľadiace na matičnú budúcnosť, na miesto a program Matice, ktorý pritiahne slovenskú spoločnosť, beda Matici! Lebo matiční obrodári sa neštítia ničoho. Našťastie do valného zhromaždenia je už iba niekoľko hodín, takže už oveľa viac špiny sa im na mňa nepodarí vyliať. Som však presvedčený, že každý matičiar si vie ľahko zrátať, odkiaľ fúka vietor. Verím, že súdni ľudia, účastníci valného zhromaždenia si dokážu urobiť názor. A napokon verím v pravdu o spravodlivých božích mlynoch. Iste sa prejaví aj 18. a 19. októbra v Martine.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.