Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Slovensko

Mečiarove amnestie by mali riešiť právnici, tvrdia M. Číž a J. Paška

Vladimír Mečiar a Michal Kováč Foto: Miroslava Cibulková - TASR

Podľa opozičných poslancov Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) a Ondreja Dostála (SaS) je to práve naopak a bez politického zásahu sa v tejto otázke nedá pohnúť.

Bratislava 16. októbra (TASR) – Mečiarovými amnestiami by sa v prvom rade mali zaoberať ústavní právnici, a nie politici. V dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa na tom zhodli Miroslav Číž (Smer-SD) a Jaroslav Paška (SNS). Podľa opozičných poslancov Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) a Ondreja Dostála (SaS) je to práve naopak a bez politického zásahu sa v tejto otázke nedá pohnúť.

"Riešenie je v rukách politikov, riešenie nie je v rukách súdov. To, čo súdy v tejto veci mohli urobiť, to už urobili. V tejto chvíli prielom môžu spraviť iba politici, ústavným zákonom o zrušení amnestií,“ uviedol Dostál s tým, že podľa jeho mienky je takýto postup možný. Číž oponoval s tým, že amnestie dnes už patria najmä ústavným právnikom. Politická diskusia tento problém nevyrieši. "Ten problém je v zásade právny," doplnil Paška.

„Nech teda ústavní sudcovia rozhodujú, tak ako navrhujete. Ale kým všetko blokuje parlament, kým Mečiarove amnestie bránia aj súdom, aj policajtom, aj Ústavnému súdu o čomkoľvek rozhodnúť, tak naozaj je z toho len spoločenská trauma,“ reagoval Budaj s tým, že Slovensko je jediný štát v Európe, kde prezidentovi uniesli syna a politici nekonajú. Paška zopakoval, že v prípade amnestií je treba nájsť právne čisté riešenie a nezaťahovať do toho politiku.

Mečiarovými amnestiami by sa v prvom rade mali zaoberať ústavní právnici, a nie politici. V dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa na tom zhodli Miroslav Číž (Smer-SD) a Jaroslav Paška (SNS). Podľa opozičných poslancov Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) a Ondreja Dostála (SaS) je to práve naopak a bez politického zásahu sa v tejto otázke nedá pohnúť.

Výberová chronológia udalostí týkajúcich sa amnestií Vladimíra Mečiara

Vladimír Mečiar
Foto: TASR/Tomáš Halász


Expremiér SR Vladimír Mečiar vydal 3. marca 1998 v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa na trestné činy v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda a tiež v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) už dlhé roky navrhovalo zrušenie týchto amnestií. V prípade zrušenia Mečiarových amnestií, premiér Robert Fico uviedol, že Smer-SD je len za prijatie deklaratórneho ústavného zákona, ktorý by ich odsúdil.

TASR prináša výberovú chronológiu udalostí týkajúcich sa amnestií Vladimíra Mečiara.

3. marca 1998 - Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vydal v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa na trestné činy v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda a tiež v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. Malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a nemalo sa nezačínať, a ak sa začalo, malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.

7. júla 1998 - Oznámil premiér SR Vladimír Mečiar ďalšiu amnestiu, ktorou sa odstránili nepresnosti vo výrokoch predchádzajúcej amnestie (z 3.3.1998), ktoré urobila vo výklade Generálna prokuratúra SR. Podstata predchádzajúcej amnestie ostala rovnaká.

8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér, zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách "Zmarené referendum" a "Únos občana Michala Kováča ml.".

4. februára 1999 - Ústavný súd SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.

11. februára 2000 - Návrh ústavného zákona, ktorým sa rušia niektoré amnestie Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, podal v parlamente poslanec Národnej rady (NR) SR a podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Vladimír Palko. Poslanci NR SR návrh KDH neschválili.

29. septembra 2000 - Poslanci NR SR za KDH predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo. Na prijatie ústavného zákona bola potrebná dvojtretinová väčšina, t.j. 90 poslaneckých hlasov.

14. marca 2002 - Poslanci NR SR za KDH opätovne predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.

20. decembra 2002 - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra SR Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR bolo právoplatné a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.

25. apríla 2005 - Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili do parlamentu ústavný zákon o zrušení amnestií udelených bývalým premiérom SR Vladimírom Mečiarom.

18. mája 2005 - Plénum návrh KDH neschválilo. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.

29. septembra 2006 - Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Kresťanskí demokrati sa tak po piaty raz pokúsili zrušiť amnestie.

19. októbra 2006 – Poslanci opätovne neschválili návrh KDH. Snemovňa akceptovala návrh spravodajkyne Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS), aby sa parlament ďalej týmto návrhom nezaoberal. Zo 131 hlasujúcich návrh podporilo 78 koaličných poslancov, proti bolo 52 členov opozície a József Bérényi (SMK) nehlasoval.

26. septembra 2008 - Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.

28. októbra 2008 - Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania. Na prijatie ústavného zákona je potrebná trojpätinová väčšina poslancov, teda 90 hlasov.

31. mája 2011 - Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorý ruší tzv. Mečiarove amnestie z roku 1998. Okrem koaličných poslancov kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci SNS, zo Smeru-SD ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.

22. júna 2011 - Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.

3. februára 2012 - Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.