Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa jej ďalších slov pre dendrológov na Slovensku je v rámci mestskej zelene veľkou výzvou súčasnosti aj zachovanie gaštana jedlého, ktorému hrozí zánik.
Autor TASR
Bratislava 29. mája (TASR) – Starostlivosť o stromy v mestskej zeleni si vyžaduje venovať zvýšenú pozornosť druhom, ktoré sa v dôsledku svojej špecifickej koruny, vysychania, ale aj pôsobením škodcov môžu stať nebezpečné. Dendrologička Gabriela Juhásová uviedla, že medzi takéto rizikové stromy patria viac ako 40 rokov staré pyramidálne topole, pagaštany a tiež vysoké stromy s vidlicovo založenou korunou, kde z kmeňa vychádzajú dva konáre.
"V korune topoľov je veľa suchých a poškodených konárov, ktoré sa samovoľne odlamujú, pagaštany sú dlhé roky oslabené ploskáčikom pagaštanovým, ktorý spôsobuje vysychanie a následné odlamovanie konárov. Vysoké stromy s vidlicovitou korunou sú zasa náchylné na rozlomenie," vysvetlila dendrologička. Dodala, že medzi rizikové stromy v mestskej zeleni patrí aj sofora japonská, ktorú napádajú drevokazné huby. "V súčasnosti sa napríklad rozhoduje o osude mimoriadne krásneho exemplára v bratislavskej Devínskej Novej Vsi," uviedla Juhásová.
Ozrejmila, že správcovia mestskej zelene si musia všímať aj mimoriadne vysoké stromy, ktoré možno nájsť v parkoch. "Mnohé z nich sa samovoľne postupne vyvetvujú, teda konáre sú len vo vrcholci koruny. To spôsobuje zníženie ich stability a odlamovanie konárov, ktoré môžu spôsobiť úraz či škodu," opísala Juhásová. Ako dodala, miesta po odlomených konároch sú navyše vstupnou bránou pre bunky plesní (tzv. hýfy) a podhubia drevokazných húb, ktoré spôsobujú rozklad dreva na kmeni a konároch. "Nebezpečné sú aj odlomené konáre, ktoré sa zakliesnia v korune stromov a potom sa aj za úplného bezvetria odlamujú," upozornila dendrologička.
Juhásová zdôraznila, že pri revitalizácii, obnove či rozširovaní stromového fondu v mestskej zeleni je potrebné vždy postupovať podľa projektu s prihliadnutím na funkciu, ktorú majú stromy vo verejnej zeleni plniť. "Všeobecne sa dá povedať, že sa nemôžu vysádzať vysoké stromy k budovám, lebo keď vyrastú poškodzujú obvodové múry a tienia, čím znižujú podmienky na bývanie. Do stromoradí a uličnej výsadby je zasa potrebné používať nižšie stromy s guľovitými korunami, ktoré nebudú prekážať chodcom, ani brániť výhľadu motoristom," uviedla Juhásová.
Podľa jej ďalších slov pre dendrológov na Slovensku je v rámci mestskej zelene veľkou výzvou súčasnosti aj zachovanie gaštana jedlého, ktorému hrozí zánik. Riešeniu tohto problému, ktorý spočíva v likvidácii ohnísk nákazy hubou Cryphonectria parasitica, spôsobujúcou rakovinu kôry gaštana jedlého, sa dlhodobo venuje Ústav ekológie SAV vo Zvolene.
"V korune topoľov je veľa suchých a poškodených konárov, ktoré sa samovoľne odlamujú, pagaštany sú dlhé roky oslabené ploskáčikom pagaštanovým, ktorý spôsobuje vysychanie a následné odlamovanie konárov. Vysoké stromy s vidlicovitou korunou sú zasa náchylné na rozlomenie," vysvetlila dendrologička. Dodala, že medzi rizikové stromy v mestskej zeleni patrí aj sofora japonská, ktorú napádajú drevokazné huby. "V súčasnosti sa napríklad rozhoduje o osude mimoriadne krásneho exemplára v bratislavskej Devínskej Novej Vsi," uviedla Juhásová.
Ozrejmila, že správcovia mestskej zelene si musia všímať aj mimoriadne vysoké stromy, ktoré možno nájsť v parkoch. "Mnohé z nich sa samovoľne postupne vyvetvujú, teda konáre sú len vo vrcholci koruny. To spôsobuje zníženie ich stability a odlamovanie konárov, ktoré môžu spôsobiť úraz či škodu," opísala Juhásová. Ako dodala, miesta po odlomených konároch sú navyše vstupnou bránou pre bunky plesní (tzv. hýfy) a podhubia drevokazných húb, ktoré spôsobujú rozklad dreva na kmeni a konároch. "Nebezpečné sú aj odlomené konáre, ktoré sa zakliesnia v korune stromov a potom sa aj za úplného bezvetria odlamujú," upozornila dendrologička.
Juhásová zdôraznila, že pri revitalizácii, obnove či rozširovaní stromového fondu v mestskej zeleni je potrebné vždy postupovať podľa projektu s prihliadnutím na funkciu, ktorú majú stromy vo verejnej zeleni plniť. "Všeobecne sa dá povedať, že sa nemôžu vysádzať vysoké stromy k budovám, lebo keď vyrastú poškodzujú obvodové múry a tienia, čím znižujú podmienky na bývanie. Do stromoradí a uličnej výsadby je zasa potrebné používať nižšie stromy s guľovitými korunami, ktoré nebudú prekážať chodcom, ani brániť výhľadu motoristom," uviedla Juhásová.
Podľa jej ďalších slov pre dendrológov na Slovensku je v rámci mestskej zelene veľkou výzvou súčasnosti aj zachovanie gaštana jedlého, ktorému hrozí zánik. Riešeniu tohto problému, ktorý spočíva v likvidácii ohnísk nákazy hubou Cryphonectria parasitica, spôsobujúcou rakovinu kôry gaštana jedlého, sa dlhodobo venuje Ústav ekológie SAV vo Zvolene.
