Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Korupčnosť vnímajú Slováci rovnako i napriek menšej osobnej skúsenosti. V roku 2008 uviedlo 55,8 % respondentov, že do korupcie sú zaplatení mnohí či takmer všetci politici, vlani to bolo 58,7 %.
Autor TASR
Bratislava 3. februára (TASR) - Presvedčenie verejnosti o miere skorumpovanosti politikov a štátnych úradníkov sa nemení, hoci osobnú skúsenosť s korupciou potvrdzuje menej ľudí. To sú zistenia Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v rámci programu medzinárodného komparatívneho výskumu International Social Survey Programme (ISSP).
V roku 2016 bol výskum zameraný na tematický modul Úloha vlády, súčasťou ktorého bolo i hodnotenie vnímania korupcie. Dáta z roku 2016 bolo možné porovnať so zisteniami z roku 2008, keď sa výskum zameral na rovnaký tematický okruh.
Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV poukázal na fakt, že pri komparácii odpovedí z rokov 2008 a 2016 možno vidieť pretrvávajúci kritický pohľad verejnosti na korupčnosť politikov a štátnych úradníkov. "V roku 2008 odpovedalo 55,8 percenta respondentov, že do korupcie sú zaplatení mnohí, alebo takmer všetci politici a v roku 2016 to bolo 58,7 percenta opýtaných. Mnohých, alebo všetkých štátnych úradníkov spájalo s korupciou v oboch výskumoch tiež viac ako 50 percent respondentov, v roku 2008 to bolo 53,7 percenta a v roku 2016 50,1 percenta," prezentoval výsledky prieskumu Bahna.
Upozornil, že percentuálny pohyb v tomto prípade nemožno považovať za signifikantný. V prípade vzorky 1150 respondentov, ktorí v prieskume odpovedali, znamenajú čísla viac menej konštantnosť pohľadu.
Odpovede respondentov ani v jednom výskume neovplyvnili demografické prvky - vek, pohlavie, vzdelanie ani miesto bydliska. To, čo odlišovalo odpovede boli politické preferencie opýtaných. I v minuloročnom prieskume. "Voliči strany SNS a ešte výraznejšie voliči strany Smer-SD boli v ňom k politikom o niečo zhovievavejší, za korupčných ich považovali o niečo menej často. Naopak, častejšie politikov spájali s korupciou voliči ĽSNS a nevoliči," uviedol Bahna. Dodal, že Kotlebovi voliči boli takisto kritickejší aj v otázke skorumpovanosti štátnych úradníkov, častejšie sa v tomto ohľade kriticky vyjadrovali aj voliči hnutia Sme Rodina. "Naopak, menej kritickí boli podľa prieskumu voliči strany Smer-SD," doplnil sociológ.
S relatívne ustáleným pohľadom na korupčnosť kontrastuje veľký pokles výskytu osobnej skúsenosti s korupciou. "Kým v roku 2008 priznalo, že takúto skúsenosť nemá 38,7 percenta respondentov, podľa odpovedí v roku 2016 sa s vypýtaním úplatku nestretlo 56,6 percenta opýtaných," informoval Bahna. Niekoľkokrát, pomerne alebo veľmi často sa s korupciou podľa prieskumu stretlo 14 percent respondentov. "Častejšie osobnú skúsenosť s korupciou deklarovali v prieskume voliči ĽSNS," prezentoval sociológ ďalšiu časť zistení.
Výskum sa realizoval od 13. októbra do 28. novembra 2016 metódou stratifikovaného náhodného výberu. Na otázky odpovedalo 1150 dospelých respondentov.
V roku 2016 bol výskum zameraný na tematický modul Úloha vlády, súčasťou ktorého bolo i hodnotenie vnímania korupcie. Dáta z roku 2016 bolo možné porovnať so zisteniami z roku 2008, keď sa výskum zameral na rovnaký tematický okruh.
Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV poukázal na fakt, že pri komparácii odpovedí z rokov 2008 a 2016 možno vidieť pretrvávajúci kritický pohľad verejnosti na korupčnosť politikov a štátnych úradníkov. "V roku 2008 odpovedalo 55,8 percenta respondentov, že do korupcie sú zaplatení mnohí, alebo takmer všetci politici a v roku 2016 to bolo 58,7 percenta opýtaných. Mnohých, alebo všetkých štátnych úradníkov spájalo s korupciou v oboch výskumoch tiež viac ako 50 percent respondentov, v roku 2008 to bolo 53,7 percenta a v roku 2016 50,1 percenta," prezentoval výsledky prieskumu Bahna.
Upozornil, že percentuálny pohyb v tomto prípade nemožno považovať za signifikantný. V prípade vzorky 1150 respondentov, ktorí v prieskume odpovedali, znamenajú čísla viac menej konštantnosť pohľadu.
Odpovede respondentov ani v jednom výskume neovplyvnili demografické prvky - vek, pohlavie, vzdelanie ani miesto bydliska. To, čo odlišovalo odpovede boli politické preferencie opýtaných. I v minuloročnom prieskume. "Voliči strany SNS a ešte výraznejšie voliči strany Smer-SD boli v ňom k politikom o niečo zhovievavejší, za korupčných ich považovali o niečo menej často. Naopak, častejšie politikov spájali s korupciou voliči ĽSNS a nevoliči," uviedol Bahna. Dodal, že Kotlebovi voliči boli takisto kritickejší aj v otázke skorumpovanosti štátnych úradníkov, častejšie sa v tomto ohľade kriticky vyjadrovali aj voliči hnutia Sme Rodina. "Naopak, menej kritickí boli podľa prieskumu voliči strany Smer-SD," doplnil sociológ.
S relatívne ustáleným pohľadom na korupčnosť kontrastuje veľký pokles výskytu osobnej skúsenosti s korupciou. "Kým v roku 2008 priznalo, že takúto skúsenosť nemá 38,7 percenta respondentov, podľa odpovedí v roku 2016 sa s vypýtaním úplatku nestretlo 56,6 percenta opýtaných," informoval Bahna. Niekoľkokrát, pomerne alebo veľmi často sa s korupciou podľa prieskumu stretlo 14 percent respondentov. "Častejšie osobnú skúsenosť s korupciou deklarovali v prieskume voliči ĽSNS," prezentoval sociológ ďalšiu časť zistení.
Výskum sa realizoval od 13. októbra do 28. novembra 2016 metódou stratifikovaného náhodného výberu. Na otázky odpovedalo 1150 dospelých respondentov.
