Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo väčšine prípadov išlo o prieťahy v konaniach.
Autor TASR
Bratislava 15. februára (TASR) - Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec podal doteraz za svoje funkčné obdobie osem disciplinárnych návrhov, ktoré sa dotýkajú spolu desiatich sudcov.
Vo väčšine prípadov išlo o prieťahy v konaniach. Výnimkou je nedávny prípad troch sudcov z Krajského súdu v Trnave (KS) v kauze svojvoľného rozhodnutia a tiež prípad sudkyne bratislavského Okresného súdu III v kauze Dzivá, kde boli aj prieťahy, ale primárne išlo o iné disciplinárne previnenie. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti.
V prípade KS Trnava - Borec podal návrhy na začatie disciplinárneho konania proti trom sudcom - Ľ. J., T. B. a V. V. Previniť sa mali tým, že v rozpore so zákonom mali prepustiť z väzby Cyrila T., ktorý je obvinený z prepadu pancierového auta na prevoz peňazí. Na záver minulého týždňa o tom informoval Pavol Kubík z tlačového oddelenia ministerstva.
Trnavskí sudcovia rozhodovali o sťažnosti obvineného voči rozhodnutiu Okresného súdu v Galante z 31. októbra 2012, ktorý rozhodol, že Cyril T. má byť vo väzbe. Potom podal sťažnosť na krajský súd. "Napriek tomu, že členovia senátu krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného C. T. dospeli jednoznačne k záveru, že dôvody väzby v zmysle Trestného poriadku u obvineného trvajú, svojvoľne rozhodli o prepustení obvineného na slobodu odvolávajúc sa na nedodržanie zákonnej päťdňovej lehoty na predloženie spisu nadriadenému súdu," povedal vtedy Kubík. Vysvetlil, že sudcovia mali vedieť o tom, že nedodržanie tejto lehoty nie je dôvodom na prepustenie obvineného z väzby.
V druhom spomínanom prípade - kauze "Dzivá" bol disciplinárny návrh podaný na sudkyňu Ľ. H. v troch bodoch. Prvý bod sa týkal skutočnosti, že sudkyňa Ľ. H. nerozhodla o tom, že peňažná záruka zložená obžalovaným pripadá štátu napriek tomu, že vedela, že obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Druhý bod sa týka skutočnosti, že sudkyňa nevyužila vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi obžalovaného poriadkové opatrenia na zistenie skutočného zdravotného stavu obžalovaného a nenariadila hlavné pojednávanie v trestnej veci, ani neurobila žiadne úkony, ktoré by viedli k ukončeniu trestnej veci, hoci tak mala a mohla urobiť.
Tretí bod súvisel so skutočnosťou, že sudkyňa, podľa návrhu nekonala a nerozhodla o vzatí obžalovaného do väzby napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že obžalovaný po prijatí peňažnej záruky naďalej pokračoval v trestnej činnosti, čím bol u neho daný dôvod väzby.
Vo väčšine prípadov išlo o prieťahy v konaniach. Výnimkou je nedávny prípad troch sudcov z Krajského súdu v Trnave (KS) v kauze svojvoľného rozhodnutia a tiež prípad sudkyne bratislavského Okresného súdu III v kauze Dzivá, kde boli aj prieťahy, ale primárne išlo o iné disciplinárne previnenie. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti.
V prípade KS Trnava - Borec podal návrhy na začatie disciplinárneho konania proti trom sudcom - Ľ. J., T. B. a V. V. Previniť sa mali tým, že v rozpore so zákonom mali prepustiť z väzby Cyrila T., ktorý je obvinený z prepadu pancierového auta na prevoz peňazí. Na záver minulého týždňa o tom informoval Pavol Kubík z tlačového oddelenia ministerstva.
Trnavskí sudcovia rozhodovali o sťažnosti obvineného voči rozhodnutiu Okresného súdu v Galante z 31. októbra 2012, ktorý rozhodol, že Cyril T. má byť vo väzbe. Potom podal sťažnosť na krajský súd. "Napriek tomu, že členovia senátu krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného C. T. dospeli jednoznačne k záveru, že dôvody väzby v zmysle Trestného poriadku u obvineného trvajú, svojvoľne rozhodli o prepustení obvineného na slobodu odvolávajúc sa na nedodržanie zákonnej päťdňovej lehoty na predloženie spisu nadriadenému súdu," povedal vtedy Kubík. Vysvetlil, že sudcovia mali vedieť o tom, že nedodržanie tejto lehoty nie je dôvodom na prepustenie obvineného z väzby.
V druhom spomínanom prípade - kauze "Dzivá" bol disciplinárny návrh podaný na sudkyňu Ľ. H. v troch bodoch. Prvý bod sa týkal skutočnosti, že sudkyňa Ľ. H. nerozhodla o tom, že peňažná záruka zložená obžalovaným pripadá štátu napriek tomu, že vedela, že obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Druhý bod sa týka skutočnosti, že sudkyňa nevyužila vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi obžalovaného poriadkové opatrenia na zistenie skutočného zdravotného stavu obžalovaného a nenariadila hlavné pojednávanie v trestnej veci, ani neurobila žiadne úkony, ktoré by viedli k ukončeniu trestnej veci, hoci tak mala a mohla urobiť.
Tretí bod súvisel so skutočnosťou, že sudkyňa, podľa návrhu nekonala a nerozhodla o vzatí obžalovaného do väzby napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že obžalovaný po prijatí peňažnej záruky naďalej pokračoval v trestnej činnosti, čím bol u neho daný dôvod väzby.
