Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Nižňanský považuje za dôležité komplexne vyhodnotiť celý model najprv v expertnej, nie politickej rovine.
Autor TASR
Bratislava 14. októbra (TASR) - Nadpolovičná väčšina obyvateľov Slovenska nedôveruje súčasnému politickému systému, a aj preto by sa mal nanovo posúdiť model správy štátu. Myslí si to Viktor Nižňanský, ktorý preferuje pokračovanie decentralizácie krajiny. Nižňanský sa podieľal na príprave decentralizácie a presadzoval územné členenie na 12 až 16 vyšších územných celkov. Napokon ich vzniklo osem.
Nižňanský poukazuje, že ak nebudú politické strany reagovať na meniace sa podmienky, trendy a výzvy aj v inštitucionálnej oblasti a správe štátu, niet sa čo čudovať občanom, že ľudia hľadajú alternatívne riešenia, vynikajú nové "protestné" politické subjekty a rastie aj príklon k extrémizmu.
"Nie je to jednoduchá úloha, ale samé sa to nevyrieši a ak nechcú politické strany prispieť k ohrozeniu parlamentnej demokracie, domnievam sa, že je nevyhnutné venovať novej situácii omnoho viac pozornosti," uviedol pre TASR s tým, že preferuje pokračovanie decentralizácie.
Tá je podľa neho najúčinnejšou stratégiou a obranou proti dôsledkom chýb na centrálnej úrovni, ktoré ako reťazová reakcia zasiahnu všetkých. "Práve decentralizácia a spravodlivá deľba právomocí, pri rešpektovaní princípu subsidiarity, je nástroj k predchádzaniu krízam," doplnil.
Pripomína, že súčasný model verejnej správy, tzv. oddelený model (štátna správa, územná samospráva), sa začal realizovať v roku 1990, premietol sa od Ústavy SR a ukončený bol v roku 2001-2005 zvolením orgánov samosprávy vyššieho územného celku, presunom kompetencií a novým systémom financovania územnej samosprávy.
Jeho nedostatky Nižňanský vidí v počte a vymedzení hraníc vyšších územných celkov. Tie podľa jeho slov schválila časť poslancov Národnej rady SR proti vôli väčšiny občanov reprezentovaných primátormi a starostami, ktorí boli organizovaní v Združení miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. Tí podľa Nižňanského podporovali kompromisný model 12 vyšších územných celkov.
Ako ďalší nedostatok vníma "nenaplnenie princípu subsidiarity pri rozdelení kompetencií a rovnako nedostatočný podiel územnej samosprávy na verejných financiách vo vzťahu k prevzatým a vykonávaným kompetenciám".
Nižňanský považuje za dôležité komplexne vyhodnotiť celý model najprv v expertnej, nie politickej rovine. "A následne predložiť výstup na politické rokovania a prijať opatrenia, ktoré by mali platiť k voľbám do orgánov územnej samosprávy v roku 2022. Vzhľadom na previazanosť a dopady rôznych opatrení nepovažujem za vhodné akékoľvek čiastkové riešenia či už v rámci štátnej správy, alebo územnej samosprávy," uzavrel.
Nižňanský poukazuje, že ak nebudú politické strany reagovať na meniace sa podmienky, trendy a výzvy aj v inštitucionálnej oblasti a správe štátu, niet sa čo čudovať občanom, že ľudia hľadajú alternatívne riešenia, vynikajú nové "protestné" politické subjekty a rastie aj príklon k extrémizmu.
"Nie je to jednoduchá úloha, ale samé sa to nevyrieši a ak nechcú politické strany prispieť k ohrozeniu parlamentnej demokracie, domnievam sa, že je nevyhnutné venovať novej situácii omnoho viac pozornosti," uviedol pre TASR s tým, že preferuje pokračovanie decentralizácie.
Tá je podľa neho najúčinnejšou stratégiou a obranou proti dôsledkom chýb na centrálnej úrovni, ktoré ako reťazová reakcia zasiahnu všetkých. "Práve decentralizácia a spravodlivá deľba právomocí, pri rešpektovaní princípu subsidiarity, je nástroj k predchádzaniu krízam," doplnil.
Pripomína, že súčasný model verejnej správy, tzv. oddelený model (štátna správa, územná samospráva), sa začal realizovať v roku 1990, premietol sa od Ústavy SR a ukončený bol v roku 2001-2005 zvolením orgánov samosprávy vyššieho územného celku, presunom kompetencií a novým systémom financovania územnej samosprávy.
Jeho nedostatky Nižňanský vidí v počte a vymedzení hraníc vyšších územných celkov. Tie podľa jeho slov schválila časť poslancov Národnej rady SR proti vôli väčšiny občanov reprezentovaných primátormi a starostami, ktorí boli organizovaní v Združení miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. Tí podľa Nižňanského podporovali kompromisný model 12 vyšších územných celkov.
Ako ďalší nedostatok vníma "nenaplnenie princípu subsidiarity pri rozdelení kompetencií a rovnako nedostatočný podiel územnej samosprávy na verejných financiách vo vzťahu k prevzatým a vykonávaným kompetenciám".
Nižňanský považuje za dôležité komplexne vyhodnotiť celý model najprv v expertnej, nie politickej rovine. "A následne predložiť výstup na politické rokovania a prijať opatrenia, ktoré by mali platiť k voľbám do orgánov územnej samosprávy v roku 2022. Vzhľadom na previazanosť a dopady rôznych opatrení nepovažujem za vhodné akékoľvek čiastkové riešenia či už v rámci štátnej správy, alebo územnej samosprávy," uzavrel.
