Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Strana Sme rodina je pritom poslednou parlamentnou stranou, ktorá ešte nevyjadrila podporu nezávislému kandidátovi Jánovi Lunterovi v boji o kreslo predsedu BBSK.
Autor TASR
Bratislava 8. októbra (TASR) - S odporúčaniami pre svojich voličov, koho by mali voliť za predsedov samosprávnych krajov v nadchádzajúcich novembrových voľbách do vyšších územných celkov (VÚC), počká opozičná strana Sme rodina do záverečnej fázy. V dnešnej diskusnej relácii TA3 v Politike to uviedol poslanec Národnej rady (NR) SR z jej radov Peter Pčolinský.
"My sme odmietli, keď prišla ponuka na rokovania na nejaké koalície. Nešli sme do politiky s tým, aby sme robili kšefty, dohody, obchody. Do volieb do VÚC ideme samostatne, nepodporujeme žiadneho kandidáta na župana," povedal Pčolinský. Strana si však chce počkať až do finálnej fázy a až potom dá svojim voličom odporúčania, koho by mali voliť. Dôvodom je podľa poslanca fakt, že niektorí z kandidátov sa stále vzdávajú svojej kandidatúry v prospech súperov a oni nechcú vyjadriť podporu niekomu, kto by sa tiež po čase kandidatúry vzdal.
Strana Sme rodina je pritom poslednou parlamentnou stranou, ktorá ešte nevyjadrila podporu nezávislému kandidátovi Jánovi Lunterovi v boji o kreslo predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) proti súčasnému predsedovi a opätovnému kandidátovi Mariánovi Kotlebovi (ĽSNS). Lunterovi už vyjadrili podporu vládne strany Smer-SD a Most-Híd, odporúča ho voliť aj SNS.
Na margo situácie v Banskej Bystrici uviedol, že pokiaľ by štandardní politici nekradli, neklamali a nepodvádzali, tak by "ľudia neboli náchylní uveriť jednoduchým a radikálnym riešeniam, ktoré sa ukazujú, že sú smiešne." Práve konanie a správanie týchto štandardných politikov a politických strán za 25 rokov je podľa neho dôsledkom toho, že vznikajú extrémistické a radikálne zoskupenia.
Podľa poslanca Ľuboša Blahu (Smer-SD) sa Slovensko musí spojiť v antifašizme, čo označuje za základnú dejinnú tradíciu. "Fašizmus je číre zlo. Smer veľmi pragmaticky postupoval a vybral si toho kandidáta, ktorý bol najsilnejší. Ten, ktorý je najsilnejší, ktorý má najväčšiu šancu poraziť Kotlebu, toho musíme podporovať," povedal Blaha. Vzdanie sa kandidatúry Martina Klusa a Stanislava Mičeva v prospech Jána Luntera považuje za zodpovedné. Upozorňuje však, že podobné veľké nebezpečenstvo ako v Banskej Bystrici hrozí aj v Nitre.
Opozičný poslanec za SaS Martin Klus však zároveň zdôrazňuje, že takéto "problémy" v týchto dvoch krajoch by neboli, keby bol zachovaný dvojkolový systém krajských volieb. Jeho zrušenie vládnou koalíciou považuje za nešťastné rozhodnutie a mali by niesť následne zodpovednosť.
"Vyhrali sme bitku, ale nevyhrali sme vojnu. Vo veľkej miere bude záležať od toho, koľkí ľudia reálne prídu voliť. Ak bude nízka volebná účasť, tak rovnako ako v Nitre, ako aj v Banskej Bystrici si dovolím tipovať, že to môže spôsobiť katastrofu," podotkol Klus. Súhlasí však so spojením všetkých proti väčšiemu zlu, ktorým je politika nenávisti, radikalizmu a extrémizmu.
Problém, ktorý nahráva extrémistickým silám, vidí podpredseda SNS Pavol Paška aj v tom, že štandardní politici a politické strany nevedia vecne, na politickej úrovni medzi sebou komunikovať a nevedia sa odosobniť od vecí, ktoré majú v súkromnom živote.
Na druhej strane je však podľa neho námetom na zamyslenie, do akej miery majú kraje, ako medzistupne verejnej správy zmysel a či netreba hľadať iné usporiadanie a presunutie kompetencií. A to aj preto, aby štát udržal istú mieru kontroly nad politikou na celom území. "Sú dve poučenia zo situácie. Čo prinesú jednokolové voľby a do akej miery tento medzistupeň samosprávy je zmysluplný a či nevieme ušetriť finančné prostriedky aj na tom, že zvolíme iný spôsob správy," dodal Paška.
"My sme odmietli, keď prišla ponuka na rokovania na nejaké koalície. Nešli sme do politiky s tým, aby sme robili kšefty, dohody, obchody. Do volieb do VÚC ideme samostatne, nepodporujeme žiadneho kandidáta na župana," povedal Pčolinský. Strana si však chce počkať až do finálnej fázy a až potom dá svojim voličom odporúčania, koho by mali voliť. Dôvodom je podľa poslanca fakt, že niektorí z kandidátov sa stále vzdávajú svojej kandidatúry v prospech súperov a oni nechcú vyjadriť podporu niekomu, kto by sa tiež po čase kandidatúry vzdal.
Strana Sme rodina je pritom poslednou parlamentnou stranou, ktorá ešte nevyjadrila podporu nezávislému kandidátovi Jánovi Lunterovi v boji o kreslo predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) proti súčasnému predsedovi a opätovnému kandidátovi Mariánovi Kotlebovi (ĽSNS). Lunterovi už vyjadrili podporu vládne strany Smer-SD a Most-Híd, odporúča ho voliť aj SNS.
Na margo situácie v Banskej Bystrici uviedol, že pokiaľ by štandardní politici nekradli, neklamali a nepodvádzali, tak by "ľudia neboli náchylní uveriť jednoduchým a radikálnym riešeniam, ktoré sa ukazujú, že sú smiešne." Práve konanie a správanie týchto štandardných politikov a politických strán za 25 rokov je podľa neho dôsledkom toho, že vznikajú extrémistické a radikálne zoskupenia.
Podľa poslanca Ľuboša Blahu (Smer-SD) sa Slovensko musí spojiť v antifašizme, čo označuje za základnú dejinnú tradíciu. "Fašizmus je číre zlo. Smer veľmi pragmaticky postupoval a vybral si toho kandidáta, ktorý bol najsilnejší. Ten, ktorý je najsilnejší, ktorý má najväčšiu šancu poraziť Kotlebu, toho musíme podporovať," povedal Blaha. Vzdanie sa kandidatúry Martina Klusa a Stanislava Mičeva v prospech Jána Luntera považuje za zodpovedné. Upozorňuje však, že podobné veľké nebezpečenstvo ako v Banskej Bystrici hrozí aj v Nitre.
Opozičný poslanec za SaS Martin Klus však zároveň zdôrazňuje, že takéto "problémy" v týchto dvoch krajoch by neboli, keby bol zachovaný dvojkolový systém krajských volieb. Jeho zrušenie vládnou koalíciou považuje za nešťastné rozhodnutie a mali by niesť následne zodpovednosť.
"Vyhrali sme bitku, ale nevyhrali sme vojnu. Vo veľkej miere bude záležať od toho, koľkí ľudia reálne prídu voliť. Ak bude nízka volebná účasť, tak rovnako ako v Nitre, ako aj v Banskej Bystrici si dovolím tipovať, že to môže spôsobiť katastrofu," podotkol Klus. Súhlasí však so spojením všetkých proti väčšiemu zlu, ktorým je politika nenávisti, radikalizmu a extrémizmu.
Problém, ktorý nahráva extrémistickým silám, vidí podpredseda SNS Pavol Paška aj v tom, že štandardní politici a politické strany nevedia vecne, na politickej úrovni medzi sebou komunikovať a nevedia sa odosobniť od vecí, ktoré majú v súkromnom živote.
Na druhej strane je však podľa neho námetom na zamyslenie, do akej miery majú kraje, ako medzistupne verejnej správy zmysel a či netreba hľadať iné usporiadanie a presunutie kompetencií. A to aj preto, aby štát udržal istú mieru kontroly nad politikou na celom území. "Sú dve poučenia zo situácie. Čo prinesú jednokolové voľby a do akej miery tento medzistupeň samosprávy je zmysluplný a či nevieme ušetriť finančné prostriedky aj na tom, že zvolíme iný spôsob správy," dodal Paška.
