Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Budúca vláda by podľa Béla Bugára mala zriadiť krízový manažment pre zdravotníctvo.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. februára (TASR) - Krízový manažment, funkčný DRG a eHealth systém, poplatky či centrálne nákupy s kontrolou verejnosti sú lieky pre slovenské zdravotníctvo. V ňom sa dnes stráca takmer tretina peňazí, ktorá do neho ide. Tvrdí to strana Most-Híd.
"V zdravotníctve je dosť peňazí. Z verejných zdrojov do neho dávame 17 percent, čo je obrovský balík. Podľa Eurostatu je to najväčší podiel v rámci krajín EÚ," povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Podľa neho sa veľa peňazí z tohto balíka stráca a nejde na liečbu pacientov.
Ekonóm a Bugárov poradca Tomáš Meravý doplnil, že v roku 2013 boli celkové výdavky na zdravotníctvo 5,5 miliardy eur, ale na zdravotnú starostlivosť z toho išlo len 2,5 miliardy eur, čo je 45 percent. "Väčšina výdavkov, tri miliardy eur, išlo na nákupy zdravotníckych pomôcok a zariadení a na neklasifikované platby," upozornil.
Problém vidí najmä v neklasifikovaných platbách, kam išlo podľa jeho slov 1,7 miliardy eur. V EÚ podľa neho tvorí táto položka len zanedbateľné percento. "U nás je to dominantná položka výdavkov na zdravotníctvo," povedal Meravý s tým, že aj na nákupy tovarov dávame viac ako iné európske krajiny.
Most-Híd nevie povedať, na čo sa spomínaných 1,7 miliardy eur minulo. "Z tej položky to nie je zrejmé," poznamenal Meravý. Minister zdravotníctva Viliam Čislák by to podľa neho mal vysvetliť.
Budúca vláda by podľa Bugára mala zriadiť krízový manažment pre zdravotníctvo, všetky verejné obstarávania by mala robiť centrálne a pod kontrolou aj verejnosti. Mala by tiež tlačiť na zníženie neklasifikovaných platieb.
"Do roka pripraviť DRG systém a do dvoch rokov ho odskúšať aj zrealizovať," doplnil s tým, že nechce len zoznam financií na konkrétne zdravotné úkony. "To je málo, musí to byť zoznam financií na odliečený prípad," vysvetlil. Volá tiež po funkčnom eHealth systéme, ktorý nemá podľa neho spočívať len v elektronickej zdravotnej karte.
Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že rezort urobil kroky na spustenie ostrej prevádzky DRG v tomto roku. Rezortu sa podľa jeho hovorcu Petra Bublu podaril aj reštart projektov, ktoré "zdedil v žalostnom stave", a eHealth už funguje. V súvislosti s centrálnymi nákupmi s kontrolou verejnosti Bubla uviedol, že súčasné vedenie ministerstva rozšírilo spektrum parametrov, na základe ktorých sa budú schvaľovať nákupy zdravotníckych prístrojov v štátnych nemocniciach.
"Nové pravidlá prinesú tri zásadné zmeny, ktoré podstatne zvýšia transparentnosť a efektivitu nákupov prístrojov. Ide o vytvorenie databázy cien zdravotníckej techniky (ZT), zavedenie štandardizovanej CBA analýzy a rozšírenie komisie Ministerstva zdravotníctva SR o zástupcov zdravotných poisťovní, ktorí budú hodnotiť potrebu danej techniky v regióne," konkretizoval Bubla s tým, že na pravidelné zasadnutia komisie majú byť prizývaní aj zástupcovia Transparency International Slovensko.
"V zdravotníctve je dosť peňazí. Z verejných zdrojov do neho dávame 17 percent, čo je obrovský balík. Podľa Eurostatu je to najväčší podiel v rámci krajín EÚ," povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Podľa neho sa veľa peňazí z tohto balíka stráca a nejde na liečbu pacientov.
Ekonóm a Bugárov poradca Tomáš Meravý doplnil, že v roku 2013 boli celkové výdavky na zdravotníctvo 5,5 miliardy eur, ale na zdravotnú starostlivosť z toho išlo len 2,5 miliardy eur, čo je 45 percent. "Väčšina výdavkov, tri miliardy eur, išlo na nákupy zdravotníckych pomôcok a zariadení a na neklasifikované platby," upozornil.
Problém vidí najmä v neklasifikovaných platbách, kam išlo podľa jeho slov 1,7 miliardy eur. V EÚ podľa neho tvorí táto položka len zanedbateľné percento. "U nás je to dominantná položka výdavkov na zdravotníctvo," povedal Meravý s tým, že aj na nákupy tovarov dávame viac ako iné európske krajiny.
Most-Híd nevie povedať, na čo sa spomínaných 1,7 miliardy eur minulo. "Z tej položky to nie je zrejmé," poznamenal Meravý. Minister zdravotníctva Viliam Čislák by to podľa neho mal vysvetliť.
Budúca vláda by podľa Bugára mala zriadiť krízový manažment pre zdravotníctvo, všetky verejné obstarávania by mala robiť centrálne a pod kontrolou aj verejnosti. Mala by tiež tlačiť na zníženie neklasifikovaných platieb.
"Do roka pripraviť DRG systém a do dvoch rokov ho odskúšať aj zrealizovať," doplnil s tým, že nechce len zoznam financií na konkrétne zdravotné úkony. "To je málo, musí to byť zoznam financií na odliečený prípad," vysvetlil. Volá tiež po funkčnom eHealth systéme, ktorý nemá podľa neho spočívať len v elektronickej zdravotnej karte.
Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že rezort urobil kroky na spustenie ostrej prevádzky DRG v tomto roku. Rezortu sa podľa jeho hovorcu Petra Bublu podaril aj reštart projektov, ktoré "zdedil v žalostnom stave", a eHealth už funguje. V súvislosti s centrálnymi nákupmi s kontrolou verejnosti Bubla uviedol, že súčasné vedenie ministerstva rozšírilo spektrum parametrov, na základe ktorých sa budú schvaľovať nákupy zdravotníckych prístrojov v štátnych nemocniciach.
"Nové pravidlá prinesú tri zásadné zmeny, ktoré podstatne zvýšia transparentnosť a efektivitu nákupov prístrojov. Ide o vytvorenie databázy cien zdravotníckej techniky (ZT), zavedenie štandardizovanej CBA analýzy a rozšírenie komisie Ministerstva zdravotníctva SR o zástupcov zdravotných poisťovní, ktorí budú hodnotiť potrebu danej techniky v regióne," konkretizoval Bubla s tým, že na pravidelné zasadnutia komisie majú byť prizývaní aj zástupcovia Transparency International Slovensko.
