< sekcia Slovensko

Ministerstvo vnútra chce riešiť problémy v územnej samospráve

Ilustračné foto. Foto: TASR - Branislav Caban

Rezort vnútra práve spustil v spolupráci s Centrom expertízy Rady Európy projekt Zabezpečenie dobrej správy vecí verejných na Slovensku.

Bratislava 17. septembra (TASR) – Ministerstvo vnútra SR deklaruje záujem na dobrom systémovom riešení problémov v územnej samospráve. Reaguje tak na minulotýždňové vyhlásenie Združenia miest a obcí Slovenska. To realizovalo audit preneseného výkonu štátnej správy, čiže úkonov, ktoré pre štát realizujú mestá a obce.

Rezort vnútra pre TASR uviedol, že práve spustil v spolupráci s Centrom expertízy Rady Európy projekt "Zabezpečenie dobrej správy vecí verejných na Slovensku."

"Cieľom projektu je okrem iného aj prehodnotiť súčasné nastavenie územnej samosprávy na Slovensku, legislatívy, ktorá jej usporiadanie upravuje, ako aj kompetencií, ktoré vykonáva," spresnilo pre TASR ministerstvo.

Pripomína, že v roku 2018 v rámci novely zákona o obecnom zriadení prijalo pripomienku ministerstva financií, na základe ktorej sa ustanovila povinnosť obcí, ktoré sú sídlom spoločných obecných úradov (ktoré pre väčšinu obcí administratívne zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy), raz za dva roky poskytnúť ministerstvu vnútra údaje o financovaní a činnostiach spoločného obecného úradu.

Povinnosť vyplniť túto správu budú mať obce, ktoré sú sídlom spoločného obecného úradu, prvýkrát v roku 2020. Ministerstvo v súčasnosti pripravuje elektronický systém, prostredníctvom ktorého budú obce, ktoré sú sídlami spoločných obecných úradov, dáta poskytovať.

"Veríme, že z týchto údajov sa bude dať objektívne zhodnotiť dostatočnosť, resp. nedostatočnosť financovania preneseného výkonu štátnej správy na obce a následne podľa dát iniciovať zlepšenie tejto oblasti," skonštatoval rezort.

Priznáva, že zástupcovia samosprávnych orgánov konštatovali, že index inflácie v národnom hospodárstve od účinnosti výnosov, na základe ktorých sa vypočítavajú dotácie pre obce a mestské časti na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, výrazne vzrástol. A to nielen v oblasti mzdových prostriedkov, ale aj pri prevádzkových výdavkoch a súčasne sa legislatívou zmenili aj ďalšie nároky pre zamestnancov (napríklad rekreácie).

"Preto odporúčajú tieto nárasty a vývoj inflácie premietnuť do zvýšenia limitov finančných prostriedkov na prenesený výkon štátnej správy a novelizovať príslušné výnosy. Zároveň možno konštatovať, že poskytnuté dotácie nie sú obcami každoročne úplne využité," upozornilo ministerstvo.

Ministerstvo školstva pre TASR uviedlo, že povinnosť štátu zabezpečiť financovanie preneseného výkonu štátnej správy k obciam je legislatívne upravená, ide teda len o výšku finančných prostriedkov vyčlenených v štátnom rozpočte.

"Rezort školstva nepozná podrobnosti o audite spomínanom v tlačovej správe ZMOS a nepozná ani podrobnosti o metodike zberu prezentovaných "zistení"," podotklo ministerstvo. Zároveň vysvetľuje, že právne predpisy neustanovujú povinnosť každej obci zriadiť základnú školu, ale len povinnosť vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky v základných školách, ktorých je zriaďovateľom.

ZMOS na základe výsledkov auditu minulý týždeň vyhlásil, že predstava o tom, že štát uhrádza náklady na prenesený výkon, ako mu to ukladá Ústava SR, je fikcia. Na viacerých úsekoch postupuje podľa združenia štát tak, že objem finančných prostriedkov na krytie nákladov na prenesený výkon štátnej správy sa od decentralizácie vôbec nemenil.

"V tomto kľúčovom prvku - financovaní - stojí celý systém na vode," povedal hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS-u Michal Kaliňák.