Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Hovorca envirorezortu T. Ferenčák to povedal v reakcii na dnešnú tlačovú besedu slovenských potravinárskych komôr.
Autor TASR
Bratislava 21. marca (TASR) - Platná legislatíva o odpadoch prináša rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Doterajší solidárny a neprehľadný systém nahradil princíp – znečisťovateľ platí, ale v prípade vyhradených výrobkov neplatí štátu, ale finančne sa podieľa na riešení triedeného zberu odpadu v obciach, čím znižuje náklady samospráv na odpadové hospodárstvo.
Ako ďalej pre TASR uviedol hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák v reakcii na dnešnú tlačovú besedu slovenských potravinárskych komôr, zákon (o odpadoch) tak predstavuje jeden z podstatných pilierov boja proti skládkam, ktorý doteraz krajina, občania a životné prostredie prehrávali.
V praxi rozšírená zodpovednosť výrobcov podľa slov hovorcu MŽP znamená, že práve výrobcovia si zakladajú tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré pre výrobcov zabezpečujú plnenie vyhradených povinností vyplývajúcich zo zákona. "Tak to definuje zákon." Podľa neho jedinými, kto môže organizácie zakladať, vlastniť a prevádzkovať, sú výrobcovia. "Preto nerozumieme, prečo výrobcovia, ktorí si zakladajú a vlastnia OZV, majú potrebu sa od ich činnosti dištancovať," zdôraznil Ferenčák.
Medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov a výrobcami panujú podľa hovorcu envirorezortu zmluvné podmienky, aké si nastavia a dohodnú. Vrátane ceny za riešenie odpadu. Ak je cenová ponuka OZV neakceptovateľná, na trhu sú ďalšie. V súčasnosti funguje 11 autorizovaných OZV pre obaly.
"O nateraz platnom zákone sme rokovali tri roky s dotknutými subjektmi, vrátane zástupcov výrobcov. O jeho aplikačnej novele rokujeme od februára tohto roka. Jedno stretnutie s predstaviteľmi aj potravinárov sa uskutočnilo dokonca v čase dnešnej tlačovej konferencie," dodal Ferenčák.
Predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a Potravinárskej komory Slovenska (PKS) dnes na spoločnej tlačovej besede uviedli, že slovenskí potravinári žiadajú spravodlivý, transparentný a efektívny zákon o odpadoch, preto jeho súčasné znenie žiadajú prehodnotiť a zmeniť. Platná novela zákona o odpadoch od 1. júla 2016 zaviedla tzv. systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Potravinári považujú zavedený systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov za nespravodlivý, netransparentný a neefektívny. Nespravodlivý je preto, lebo znamená 5 až 10-násobné zvýšenie nákladov výrobcov na odpady z obalov. Celý systém podľa nich platia iba výrobcovia, pričom zberové spoločnosti, OZV, obce a občania sa iba "vezú".
Netransparentným je tým, že výrobcovia systém platia, ale nevidia do reálnych nákladov na prevádzku a nemajú možnosť výšku poplatkov ovplyvniť. Zmluvy v systéme sa uzatvárajú bez verejného obstarávania a na dlhé časové obdobie, presahujúce funkčné obdobie toho-ktorého starostu alebo primátora.
Systém je podľa potravinárov zároveň neefektívny, lebo občan má separovaný zber zadarmo a nie je tak motivovaný kupovať výrobky v opakovane použiteľných obaloch. Nedôsledné triedenie odpadu tiež vyvoláva dodatočné náklady na dotrieďovanie, ktoré musia platiť výrobcovia.
Ako ďalej pre TASR uviedol hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák v reakcii na dnešnú tlačovú besedu slovenských potravinárskych komôr, zákon (o odpadoch) tak predstavuje jeden z podstatných pilierov boja proti skládkam, ktorý doteraz krajina, občania a životné prostredie prehrávali.
V praxi rozšírená zodpovednosť výrobcov podľa slov hovorcu MŽP znamená, že práve výrobcovia si zakladajú tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré pre výrobcov zabezpečujú plnenie vyhradených povinností vyplývajúcich zo zákona. "Tak to definuje zákon." Podľa neho jedinými, kto môže organizácie zakladať, vlastniť a prevádzkovať, sú výrobcovia. "Preto nerozumieme, prečo výrobcovia, ktorí si zakladajú a vlastnia OZV, majú potrebu sa od ich činnosti dištancovať," zdôraznil Ferenčák.
Medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov a výrobcami panujú podľa hovorcu envirorezortu zmluvné podmienky, aké si nastavia a dohodnú. Vrátane ceny za riešenie odpadu. Ak je cenová ponuka OZV neakceptovateľná, na trhu sú ďalšie. V súčasnosti funguje 11 autorizovaných OZV pre obaly.
"O nateraz platnom zákone sme rokovali tri roky s dotknutými subjektmi, vrátane zástupcov výrobcov. O jeho aplikačnej novele rokujeme od februára tohto roka. Jedno stretnutie s predstaviteľmi aj potravinárov sa uskutočnilo dokonca v čase dnešnej tlačovej konferencie," dodal Ferenčák.
Predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a Potravinárskej komory Slovenska (PKS) dnes na spoločnej tlačovej besede uviedli, že slovenskí potravinári žiadajú spravodlivý, transparentný a efektívny zákon o odpadoch, preto jeho súčasné znenie žiadajú prehodnotiť a zmeniť. Platná novela zákona o odpadoch od 1. júla 2016 zaviedla tzv. systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Potravinári považujú zavedený systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov za nespravodlivý, netransparentný a neefektívny. Nespravodlivý je preto, lebo znamená 5 až 10-násobné zvýšenie nákladov výrobcov na odpady z obalov. Celý systém podľa nich platia iba výrobcovia, pričom zberové spoločnosti, OZV, obce a občania sa iba "vezú".
Netransparentným je tým, že výrobcovia systém platia, ale nevidia do reálnych nákladov na prevádzku a nemajú možnosť výšku poplatkov ovplyvniť. Zmluvy v systéme sa uzatvárajú bez verejného obstarávania a na dlhé časové obdobie, presahujúce funkčné obdobie toho-ktorého starostu alebo primátora.
Systém je podľa potravinárov zároveň neefektívny, lebo občan má separovaný zber zadarmo a nie je tak motivovaný kupovať výrobky v opakovane použiteľných obaloch. Nedôsledné triedenie odpadu tiež vyvoláva dodatočné náklady na dotrieďovanie, ktoré musia platiť výrobcovia.
