Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Štátny tajomník bol v Helsinkách na oslavách 40. výročia prijatia Helsinského záverečného aktu.
Autor TASR
Helsinki/Bratislava 11. júla (TASR) - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Igor Slobodník sa dnes (10. júla) zúčastnil v Helsinkách na oslavách 40. výročia prijatia Helsinského záverečného aktu, ktorý sa stal zakladajúcim dokumentom Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE). V historickom kongresovom centre Finlandia Hall, kde bol Helsinský záverečný akt v auguste roku 1975 podpísaný, sa zišli predstavitelia 57 účastníckych štátov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá je jej priamym pokračovateľom KBSE.
Pripomenuli si 40-ročnú históriu dialógu „od Vancouveru po Vladivostok”, „ducha Helsínk“, základné princípy, na ktorých je európska bezpečnostná architektúra vybudovaná, ale v rámci následného neformálneho rokovania sa usilovali vytýčiť aj smerovanie organizácie na nasledujúce obdobie. Udržanie mieru a bezpečnosti v Európe ostáva spoločnou úlohou: vyzvali na diplomatické riešenie krízy na Ukrajine a dodržiavanie Minských dohôd oboma stranami konfliktu, zdôraznili potrebu venovať pozornosť aj riešeniam zmrazených konfliktov na území OBSE. Vzájomná spolupráca a dialóg sú podstatou a silou organizácie, ak sa uplatňujú v dobrej viere. Je potrebné obnoviť dôveru medzi účastníckymi štátmi na zásadách a hodnotách Helsinského záverečného aktu a predísť opätovnému rozdeleniu kontinentu. V tejto súvislosti viaceré delegácie vyslovili poľutovanie nad rozhodnutím Ruskej federácie nezúčastniť sa na podujatí na politickej úrovni.
Štátny tajomník I. Slobodník vo vystúpení zdôraznil potrebu konsolidácie úsilia účastníckych štátov pre posilnenie vzájomnej spolupráce, pričom upozornil na nerovnomerné rozdelenie politickej vôle pre hľadanie riešenia ukrajinského konfliktu rokovaním. „Osobitná monitorovacia misia OBSE, ktorá musí potvrdiť svoju opodstatnenosť práve pri riešení krízy na Ukrajine, si zaslúži väčšiu pozornosť politikov v hlavných mestách, vôľu dohodnúť sa a dostatočné zdroje,“ povedal. Ocenil pôsobenie OBSE na Ukrajine a podporil posilnenie jej mandátu smerom k operácii na udržanie mieru. Vyzval na posilnenie spolupráce OBSE a ďalších medzinárodných organizácií ako Rada Európy, EÚ, respektíve OSN pri hľadaní riešenia konfliktu na Ukrajine.
Pripomenuli si 40-ročnú históriu dialógu „od Vancouveru po Vladivostok”, „ducha Helsínk“, základné princípy, na ktorých je európska bezpečnostná architektúra vybudovaná, ale v rámci následného neformálneho rokovania sa usilovali vytýčiť aj smerovanie organizácie na nasledujúce obdobie. Udržanie mieru a bezpečnosti v Európe ostáva spoločnou úlohou: vyzvali na diplomatické riešenie krízy na Ukrajine a dodržiavanie Minských dohôd oboma stranami konfliktu, zdôraznili potrebu venovať pozornosť aj riešeniam zmrazených konfliktov na území OBSE. Vzájomná spolupráca a dialóg sú podstatou a silou organizácie, ak sa uplatňujú v dobrej viere. Je potrebné obnoviť dôveru medzi účastníckymi štátmi na zásadách a hodnotách Helsinského záverečného aktu a predísť opätovnému rozdeleniu kontinentu. V tejto súvislosti viaceré delegácie vyslovili poľutovanie nad rozhodnutím Ruskej federácie nezúčastniť sa na podujatí na politickej úrovni.
Štátny tajomník I. Slobodník vo vystúpení zdôraznil potrebu konsolidácie úsilia účastníckych štátov pre posilnenie vzájomnej spolupráce, pričom upozornil na nerovnomerné rozdelenie politickej vôle pre hľadanie riešenia ukrajinského konfliktu rokovaním. „Osobitná monitorovacia misia OBSE, ktorá musí potvrdiť svoju opodstatnenosť práve pri riešení krízy na Ukrajine, si zaslúži väčšiu pozornosť politikov v hlavných mestách, vôľu dohodnúť sa a dostatočné zdroje,“ povedal. Ocenil pôsobenie OBSE na Ukrajine a podporil posilnenie jej mandátu smerom k operácii na udržanie mieru. Vyzval na posilnenie spolupráce OBSE a ďalších medzinárodných organizácií ako Rada Európy, EÚ, respektíve OSN pri hľadaní riešenia konfliktu na Ukrajine.
