Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 31. október 2024Meniny má Aurélia
< sekcia Slovensko

Na bezpečnosť v okolí cintorínov bude dohliadať polícia

Na archívnej snímke dopravný policajt dohliada na plynulosť cestnej dopravy na ceste smerujúcej na cintorín Slávičie údolie v Bratislave. Foto: TASR - Andrej Galica

Polícia tiež upozorňuje, aby návštevníci cintorínov venovali zvýšenú pozornosť svojej taške, peňaženke a dokladom.

Bratislava 1. novembra (TASR) - Správcovia cintorínov zvýšili v súvislosti so Sviatkom všetkých svätých a Dušičiek bezpečnostné opatrenia. Organizácia Marianum, ktorá má na starosti správu cintorínov a krematórií v Bratislave, oslovila na spoluprácu počas sviatkov mestskú aj štátnu políciu. TASR o tom informoval riaditeľ Marianum Radoslav Vavruš.

Osobitnú pozornosť budú policajti venovať miestam so zvýšeným pohybom osôb v okolí cintorínov, odstavných plôch, parkovísk a komunikácií v okolí cintorínov. Posilnené budú aj hliadky poriadkovej polície, ktoré budú strážiť verejný poriadok najmä v okolí cintorínov,“ uviedol Michal Szeiff z oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.

Organizácia Marianum odporúča, aby si návštevníci najmä v období Dušičiek nenosili so sebou na cintorín žiadne drahocenné predmety, ktoré by mohli prilákať pozornosť potenciálnych zlodejov. „V prípade, že sa návštevník cintorína stane svedkom potenciálneho trestného činu, odporúčame urýchlene kontaktovať príslušný orgán konajúci v predmetnej veci,” upozornil Vavruš.

Polícia tiež upozorňuje, aby návštevníci cintorínov venovali zvýšenú pozornosť svojej taške, peňaženke a dokladom. „Kabelku alebo tašku nenechávajte voľne položené, nenechávajte si doklady a peňaženku v zadnom vrecku nohavíc, a ak je to možné, nenoste so sebou veľkú hotovosť,“ doplnil Szeiff.

Areály cintorínov sú verejnými priestranstvami a aj ich ochrana pred zlodejmi je preto zabezpečená prevažne len prostredníctvom členov polície. Podľa predsedu Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb Ladislava Stríža by však bolo dobré použiť aj iné spôsoby zabezpečenia. „Možno by stálo za to nasadiť nejaké kamerové systémy, aspoň na dni sviatkov, aby sa krádežiam zabránilo,” povedal.

Zvýšená opatrnosť by sa nemala týkať len majetku, ale aj cestnej premávky. Počas zvýšeného ruchu v okolí cintorínov by vodiči mali byť mimoriadne pozorní. Chodcom sa odporúča počas prechádzaní cez cestu využívať pokiaľ možno len priechody pre chodcov so svetelnou signalizáciou.

Vhodné by podľa Stríža bolo zaviesť na cintorínoch aj opatrenia protipožiarneho a bezpečnostného charakteru. „Či už by to bolo zabezpečenie prítomnosti sanitiek alebo zlepšenie prístupnosti zdravotných služieb na veľké cintoríny aké sú v Bratislave, Košiciach alebo napríklad v Banskej Bystrici,” uviedol.

Cintoríny sú vnímané ako neekologické pri starostlivosti o zeleň a odpad



Budovaním hrobov vznikajú kamenné polia, ktoré v čase klimatických zmien výrazne prispievajú k otepľovaniu mesta. Bežné cintoríny sú vnímané aj ako neekologické pri starostlivosti o zeleň a tiež pri nakladaní s odpadom. Pre TASR to uviedla Monika Suchánska, spoluzakladateľka prírodného cintorína Záhrada spomienok vo Zvolene.

"Bežnou praxou je intenzívne kosenie plôch a používanie herbicídov a pesticídov, ale taktiež silný tlak na maximálne využitie plochy cintorína na pochovávanie," hovorí Suchánska a pripomína, že v dôsledku toho je súčasná zeleň cintorína preťažená a nemá sa kde tvoriť nová.


Atmosféra na mestskom cintoríne v Trebišove podvečer pred sviatkom Všetkých svätých 31. októbra 2019.
Foto: TASR Roman Hanc



Na prírodnom cintoríne chýbajú bežné náhrobky. "Mená zosnulých tu nesú drobné ceduľky z dreva, kovu alebo kameňa, prípadne hrobové miesta nie sú nijako označené," približuje Suchánska.

Dvakrát ročne sa kosí plocha cintorína a nepoužívajú sa ani žiadne chemické látky na ošetrenie zelene. Spoluzakladateľka hovorí, že zákaz tam majú aj akékoľvek nerozložiteľné dekorácie, ako umelé kvetiny, kahance, vázy, fotky, plyšové hračky, sošky a podobne.

Miesto posledného odpočinku človeka nie je na tomto prírodnom cintoríne nijako ozdobené. Na hrob sa kladú väčšinou živé alebo sušené kvety, ktoré neskôr správca cintorína odstráni. Živé kvety sú zároveň jediným odpadom, ktorý na cintoríne vzniká. Ako uviedla Suchánska, tie sa kompostujú.

"Hroby nie sú zvnútra betónové a rakvy a urny sú z rýchlo rozložiteľných materiálov, napríklad surového dreva, papiera, vlny alebo prútia. Sviečky používame plávajúce, z včelieho vosku a bez obalov. Vyhorené zvyšky sa ďalej zužitkujú na nové sviečky," uvádza Suchánska.

Na Slovensku existuje prírodný cintorín Záhrada spomienok vo Zvolene, ktorý vznikol v spolupráci s mestom a mimovládnou neziskovou organizáciou Živica.

Momentálne chce, podľa Suchánskej, otvoriť Záhradu spomienok desať miest, postupne s nimi iniciatíva rokuje. Spoluprácu nedávno začali s Levicami. Prírodný cintorín by tam mohol vzniknúť budúci rok.