Bratislava 4. septembra (TASR) - Na Ministerstve obrany SR príde o prácu 79 ľudí a zrušených bude 189 tabuľkových miest. Rezort tak bude mať najnižší počet zamestnancov od roku 2007, a to presne o 1251. Zmeny v organizačnej štruktúre by sa mali udiať 1. októbra. TASR o tom informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

"V tomto prípade nejde iba o formálne znižovanie počtu zamestnancov ich presunom na iné odbory alebo podriadené organizácie. Ide o reálne zmeny. Ak by sme si totiž neurobili poriadok vo vlastných radoch a nezefektívnili činnosť ministerstva, nemali by sme ani morálne právo uchádzať sa v súčasnej ekonomickej situácii o ďalšie peniaze z rozpočtu," povedal minister obrany Martin Glváč. Mesačne by sa podľa neho malo na mzdách ušetriť 105.600 eur.

Úspory si podľa Ballekovej vyžiadal kritický stav rezortu. Minister Glváč preto vytvoril krízový manažment zložený z odborníkov, ktorých úlohou je ekonomická stabilizácia rezortu. "Stav rezortu, v akom sme ho prebrali, nás donútil vytvoriť poradný tím na úrovni ministra. Každý člen môjho poradného tímu má konkrétne úlohy, za splnenie ktorých plne zodpovedá. Tento krízový manažment nemáme dôvod skrývať niekde do štruktúr, ako to robili naši predchodcovia. Na rozdiel od nich sa zároveň vyhýbame aj straníckym nomináciám na dôležitých riadiacich postoch. Prvoradým kritériom je pre nás odbornosť," vyhlásil Glváč.

Personálne zmeny sa týkajú ministerskej časti rezortu a jej podriadených úradov a zariadení. "Súčasná organizačná štruktúra Ozbrojených síl SR sa radikálne meniť nebude, avšak aj v rámci nej do budúcnosti počítame s optimalizáciou štruktúr. Konkrétne závery vyplynú z Bielej knihy obrany SR, ktorú v súčasnosti finalizujeme," uviedol minister. Zdôraznil, že na ministerstve nejde o hromadné prepúšťanie, ale o plynulý proces racionalizácie vnútorných štruktúr, ktorý prebieha už od apríla.

Šéf rezortu obrany zároveň podľa Ballekovej deklaroval svoj záujem investovať časť z ušetrených peňazí na mzdových prostriedkoch do modernizácie armády. Pripomenul, že akútnych problémov, ktoré neboli dlhodobo riešené, je na ministerstve obrany a v jeho podriadených organizáciách oveľa viac.

"VOP Nováky sme prebrali v hodine dvanástej, rovnako nepriaznivá situácia nás čakala vo VOP Trenčín. Ku katastrofálnemu stavu prispeli najmä nekoncepčné riešenia predchádzajúceho vedenia a dlhodobé neriešenie problémov napríklad v sociálnej oblasti," povedal Glváč.

Snaha o odpútanie pozornosti, tvrdí Galko

Foto: TASR/Martin Baumann

Exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) tvrdí, že vytvorenie krízového manažmentu je iba snaha o odpútanie pozornosti od faktu, že súčasný minister disponuje armádou lukratívne platných poradcov, ktorých počet výrazne prevyšuje počet poradcov jeho predchodcov. Navyše výsledky strategického hodnotenia obrany podľa neho ukazujú, že v rezorte je možné zredukovať viac ako tisíc pozícií civilných zamestnancov.

"Máme neuveriteľný počet civilov na počet vojakov, cca 7000 civilov na niečo cez 13.000 vojakov. Je tam obrovský priestor na redukciu, ale vyzerá to, že odvaha razantne racionalizovať civilnú časť ministerstva a jeho podriadených organizácií chýba," povedal Galko. Glváčovo tvrdenie, že štruktúra ozbrojených síl sa meniť nebude, podľa exministra signalizuje, že súčasné vedenie sa neodhodlá na zlučovanie veliteľstiev, redukciu počtu generálov, zoštíhľovanie veliteľských štruktúr a posilňovanie výkonných prvkov mužstva. "To môže byť pre rezort obrany v súbehu s najnižším plánovaným rozpočtom v histórii likvidačné," reagoval Galko.

Rozpočet Ministerstva obrany SR by mohol v budúcom roku poklesnúť na historické minimum, a to až na necelé jedno percento HDP. V praxi by tak silový rezort mal na svoje výdavky necelých 736 miliónov eur. Predpokladá to návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015 z dielne Ministerstva financií SR. Navrhovaný rozpočet rezortu obrany predstavuje iba polovicu z čiastky, ktorú by Slovensko malo investovať do obrany na základe politickej dohody v rámci NATO. Tá vyžaduje od členských krajín Severoatlantickej aliancie obranné výdavky na úrovni dvoch percent HDP. Návrh nezohľadňuje ani dohodu predchádzajúceho vládneho kabinetu, ktorý počítal so stabilizáciou rozpočtu rezortu obrany na úrovni 1,1 percenta HDP. Suma na úrovni jedného percenta HDP sa predpokladá aj v rokoch 2014 a 2015.