< sekcia Slovensko

Búrky sú čoraz nebezpečnejšie. A neriešia problém sucha

Ilustračné foto Foto: TASR/Henrich Mišovič

Samozrejme letné búrky predstavujú aj bezprostredné nebezpečenstvo, najmä vzhľadom na fakt, že spolu s postupujúcou klimatickou zmenou narastá intenzita extrémnych prejavov počasia.

Bratislava 4. júla (TASR) - Tohtoročný začiatok leta priniesol veľmi veľké rozdiely v množstve zrážok na rôznych miestach Slovenska – zatiaľ čo niektoré lokality potrápili intenzívne búrky a prudké dažde, na väčšine územia pretrváva sucho. Ako pre TASR uviedol klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), nerovnomerné rozloženie zrážok v čase a v priestore – a to predovšetkým v letnom období – patrí k typickým prejavom klimatickej zmeny.

"Keď sa niekto častejšie ocitol na územiach zasiahnutých búrkami, mohol nadobudnúť dojem, že tohtoročný jún bol bohatý na zrážky. Pravdou je však opak," povedal Faško. "Mnohé stanice zaznamenali počas júna výrazne podnormálne množstvo zrážok. Napríklad v Kuchyni namerali len 6,5 milimetra zrážok, hoci na iných miestach Záhoria sa vyskytli búrky s intenzívnymi dažďami. V bratislavskej Mlynskej doline napršalo počas júna 10 mm, na Kolibe 17 a na letisku 18 mm. V Piešťanoch napršalo 20 mm, v Dolnom Hričove pri Žiline či v Oravskej Lesnej 28 mm, čo je v týchto oblastiach na jún veľmi málo. Na druhej strane v Košiciach, kde mali problémy s intenzívnymi búrkami, majú úhrn zrážok až 123 milimetrov," vysvetlil klimatológ.

Pozor na padajúce predmety



Samozrejme letné búrky predstavujú aj bezprostredné nebezpečenstvo, najmä vzhľadom na fakt, že spolu s postupujúcou klimatickou zmenou narastá intenzita extrémnych prejavov počasia.
"Búrka vždy predstavuje potenciálne riziko a nielen v podobe možného zásahu bleskom. Búrky bývajú pravidelne sprevádzané výskytom nebezpečných poveternostných javov, teda intenzívnych zrážok alebo silného nárazového vetra. Človek si napríklad musí dávať pozor, aby nebol zasiahnutý padajúcimi predmetmi napríklad z okolitých domov, alebo zlomenými konármi stromov," dodal Faško.

Meteorológovia vedia predpovedať typ počasia, pri ktorom sa búrky vyskytnú. Nedá sa však presne predvídať, aké miesto a s akou intenzitou búrka zasiahne. Až keď búrka vznikne, dá sa odhadnúť, kam a ako rýchlo smeruje a s ohľadom na to môže SHMÚ vydať výstrahu. Ľudia dnes už často využívajú radarové predpovede na stránke shmu.sk, ktoré mapujú vznik i postup zrážok a búrok.

Ako vzniká búrkový oblak


Existujú pritom dva odlišné typy búrok. Prvým sú búrky frontálne, ktoré sprevádzajú postup studeného frontu a vznikajú na rozhraní veľmi teplého a chladnejšieho vzduchu. Takýto typ búrok bol na Slovensku aj v pondelok večer a v noci na utorok, keď sa po prechode studeného frontu ochladilo a po rekordne teplom 1. júli nastúpilo počasie s o čosi nižšími dennými teplotami.

Druhým typom sú búrky vo vnútri vzduchovej hmoty, ľudovo nazývané aj búrky z tepla. Ak je teplo a zároveň vzduch obsahuje veľa vodných pár, vzniká konvekcia. Teda vzduch, ktorý sa ohreje v prízemnej vrstve, stúpa do vyšších vrstiev atmosféry, kde sa ochladzuje a vodné pary sa kondenzujú. Vytvára sa búrkový oblak Cumulonimbus, ktorý môže narásť až do výšky 10 až 12 kilometrov. V týchto výškach vznikajú ľadové čiastočky, ktoré v oblaku ďalej cirkulujú. A buď padajú ako veľké dažďové kvapky, alebo, ak sa neroztopia, v podobe ľadových krúp.

"Búrky, ktoré sa vyskytujú vo vnútri vzduchovej hmoty sa vyznačujú tým, že sa nepohybujú rýchlo a je ťažšie predpovedať, ktorým smerom a ako rýchlo sa budú presúvať," uviedol Faško.
Keď búrka spôsobila povodne

Azda najväčšia tragédia, ktorú spôsobilo búrkové počasie, sa na Slovensku odohrala v Jarovniciach a okolí na východe Slovenska. Vyše osemdesiat obcí zasiahla 20. júla 1998 extrémna búrka spojená s prívalovými dažďami. Povodne si vyžiadali 50 obetí, ďalších 61 ľudí bolo zranených. Mimoriadnu intenzitu zrážok spôsobil fakt, že išlo o tzv. supercelu, teda oblak s oveľa dlhšou životnosťou v porovnaní s klasickými búrkami.
Intenzívnu búrku sprevádzanú povodňami zažili 7. júna 2011 aj obce Častá, Píla a Doľany neďaleko Modry. Zaplavené ulice Bratislavy 6. júna 2018 zasa mal na svedomí fakt, že ponad hlavné mesto prehrmelo niekoľko búrok za sebou, pričom napríklad na bratislavskej Kolibe napršalo 54,3 milimetra zrážok, teda tri razy viac, než za celý tohtoročný jún.

SHMÚ vydáva popri predpovediach počasia aj výstrahy pred búrkami, pričom sa dá vo väčšine prípadov vopred odhadnúť, ak majú mať väčšiu intenzitu.