Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ochranári pre zistenie početnosti medveďa hnedého zozbierali celkovo 2179 vzoriek DNA, zväčša trusu a srsti.
Autor TASR
Bratislava 22. augusta (TASR) - Na Slovensku zrejme nie sú medvede premnožené. Odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďa je 1056 jedincov. Vyplýva to z predbežnej DNA analýzy vyše 2000 vzoriek trusu a srsti medveďa, ktorú robila Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR s nezávislými expertami z Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe.
"Na základe prvých výsledkov štúdie v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho genetického sčítania možno konštatovať, že k výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne nedochádza," informovala ŠOP. Zároveň uviedla, že vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť pohybuje od 1012 do 1275 jedincov.
Odhady získané na základe genetiky sú podľa ŠOP v zhode s údajmi z klasického monitoringu. Na základe priameho pozorovania alebo sledovania pobytových znakov, ktorý prebieha v chránených územiach, nepozorujú nárast počtu medveďov okrem lokálnych zmien populačnej hustoty spôsobených napríklad zmenami v rámci získavania potravy.
Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska podotkol, že hoci k výrazným zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú aj iné faktory. "To, čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie. Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach, či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť," konštatoval Karaska s tým, že všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou.
Ochranári pre zistenie početnosti medveďa hnedého zozbierali celkovo 2179 vzoriek DNA, zväčša trusu a srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch fázach, od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat, pripomenula štátna ochrana prírody.
Výsledky vedeckých štúdií sa štandardne medializujú až po ich publikovaní vo vedeckom časopise. V súvislosti so situáciou na Slovensku však českí vedci spravili výnimku, aby informovali verejnosť, povedal Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe.
"Na základe prvých výsledkov štúdie v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho genetického sčítania možno konštatovať, že k výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne nedochádza," informovala ŠOP. Zároveň uviedla, že vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť pohybuje od 1012 do 1275 jedincov.
Odhady získané na základe genetiky sú podľa ŠOP v zhode s údajmi z klasického monitoringu. Na základe priameho pozorovania alebo sledovania pobytových znakov, ktorý prebieha v chránených územiach, nepozorujú nárast počtu medveďov okrem lokálnych zmien populačnej hustoty spôsobených napríklad zmenami v rámci získavania potravy.
Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska podotkol, že hoci k výrazným zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú aj iné faktory. "To, čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie. Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach, či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť," konštatoval Karaska s tým, že všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou.
Ochranári pre zistenie početnosti medveďa hnedého zozbierali celkovo 2179 vzoriek DNA, zväčša trusu a srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch fázach, od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat, pripomenula štátna ochrana prírody.
Výsledky vedeckých štúdií sa štandardne medializujú až po ich publikovaní vo vedeckom časopise. V súvislosti so situáciou na Slovensku však českí vedci spravili výnimku, aby informovali verejnosť, povedal Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe.
