< späť

Nacizmus je prítomný aj 70 rokov po vojne, zhodli sa Blaha a Osuský

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Výskyt prívržencov rôznofarebných totalít sa v krajinách podľa Osuského líši.

Bratislava 9. mája (TASR) - Nacizmus je v istej podobe v spoločnosti prítomný aj 70 rokov po skončení 2. svetovej vojny. Zhodujú sa v tom poslanci Národnej rady SR Ľuboš Blaha (Smer-SD) a Peter Osuský (SaS).

Podľa Blahu za to môžu "nenávistní psychopati, ktorí si svoje komplexy vybíjajú na ľuďoch s inou farbou pokožky alebo inou kultúrou" a ktorí žijú v každej spoločnosti. Blaha sa nazdáva, že ich správanie súvisí "buď s autoritárskou výchovou, pocitmi menejcennosti, väčšími sklonmi k násiliu, alebo s tým, čo Erich Fromm nazval strach zo slobody".

Nacizmus je podľa Blahu extrémna forma pravicového, konzervatívneho myslenia, ktoré v spoločnosti vždy bude existovať. "Aj keď väčšinou, našťastie, nemá väčšiu podporu," poznamenal Blaha. Dôležité podľa neho je, aby prívrženci tohto myslenia nezískavali podporu u ľudí. Dodal, že "nacistickí psychopati" sú schopní osloviť širšie masy v časoch krízy. "Keď sú ľudia frustrovaní pre ťažké ekonomické a sociálne problémy, potom ľahšie uveria v rôzne rýchle či konečné riešenia a primitívne rasistické skratky," vysvetlil.

Z narastajúceho neonacizmu viní zlyhanie neoliberalizmu. "Trhoví fundamentalisti chceli vyhnať štát z ekonomiky a sociálnej oblasti a enormne tak zvýšili zraniteľnosť ľudí. Dohnali svet do krízy a dnes za to pykáme. Rastie chudoba, nerovnosť, arogancia bohatých," opísal sociálny demokrat. Je presvedčený, že keby v spoločnosti fungoval sociálny zmier, keby neexistovali veľké majetkové nerovnosti a keby sa všade nepestoval len "tupý individualizmus, agresívna konkurencia a stádovité myslenie", hromadnejší neonacizmus by nemal z čoho vyklíčiť.

Blaha si myslí, že preto Slovensko aj Európa dnes potrebujú predovšetkým dve veci. "Po prvé, už raz a navždy sa vykašľať na neoliberálne globalizačné riešenia a vrátiť sa k sociálnemu štátu. Pretože nacizmus má takmer nulový mobilizačný potenciál v prosperujúcich, sociálne spravodlivých spoločnostiach, kde nie je chudoba a nerovnosť. Po druhé, za nič na svete nesmieme dopustiť, aby niekto spochybňoval našu antifašistickú tradíciu," vymenoval Blaha.

Aj Osuský tvrdí, že prívrženci totality a nenávisti voči iným rasám sú naďalej prítomní v Európe a zrejme aj vo zvyšnom svete. "V Európe, a zrejme aj v celom svete, niet krajiny ani národa, ktorého časť by neakceptovala totalitu ako spôsob vlády, a triednu, náboženskú, nacionalistickú alebo rasovú nenávisť ako zdôvodnenie vlastnej neúspešnosti pri pohľade na úspešnejších alebo tých, ktorí nám 'odjedajú z nášho chleba'," uviedol pre TASR. Zažívali a zažívajú to podľa neho Židia, kresťania, Arméni, Indovia aj Číňania.

Výskyt prívržencov rôznofarebných totalít sa v krajinách podľa Osuského líši. "Pozoruhodne odolní sa ukázali občania Veľkej Británie, ktorí, ako pravdivo podčiarkla premiérka Thatcherová, na rozdiel od iných veľkých i malých národov infekcii nacizmu ani komunizmu významnejšie nepodľahli," uviedol Osuský. Povinnosťou slušných občanov je podľa neho vo vlastnom záujme "nenechať to tak a vždy, keď treba, ukázať menšine, že je a navždy zostane menšinou".

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.
Aktuálne témy: