< sekcia Slovensko

Nagy: Chceme lepšie fungujúcu Európu,zrušil by som zbytočné regulácie

Na snímke kandidát na europoslanca v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu (EP) József Nagy (Most-Híd) počas rozhovoru pre TASR 16. mája 2019 v Bratislave. Foto: TASR Jakub Kotian

József Nagy zároveň odmieta spoločnú európsku armádu a priestor nevidí napríklad ani na vytvorenie Spojených štátov európskych.

Bratislava 16. mája (TASR) - Boj proti plastom, ochrana pitnej vody, zrušenie zbytočných regulácií, otázka ozbrojeného zboru, zastavenia ilegálnej migrácie či boj za lepšie fungujúcu Európu. To sú niektoré kroky a plány europoslanca Józsefa Nagya z Mosta-Híd, ktorý sa opäť uchádza o mandát v Európskom parlamente (EP) v tohtoročných májových eurovoľbách. V rozhovore pre TASR zároveň povedal, že je za rozširovanie Únie, ale Turecko do EÚ podľa neho nepatrí. Nagy zároveň odmieta spoločnú európsku armádu a priestor nevidí napríklad ani na vytvorenie Spojených štátov európskych.



-V čom môže EP a jeho poslanci pomôcť občanom na Slovensku?-

Dohliadame na regulácie a právomoci, ktoré sa schvaľujú v EP z hľadiska záujmov občanov SR. Mojou prioritou je, aby EÚ fungovala ako organizácia, ktorá slúži členským štátom a občanom. Aby teda poskytovala viac služby a robila menej politiky.

-Čo tým myslíte? Ako to chcete dosiahnuť?-

Chceme zrušiť aspoň 1000 zbytočných regulácií, ktoré sú teraz v EP. Je to všeobecný cieľ Európskej ľudovej strany (EPP). Sú to skôr technické predpisy, ktoré za posledných 40 rokov stratili svoje opodstatnenie, ale sú tu aj nové, neosvedčené predpisy. Napríklad navrhnem zrušiť neprimerane byrokratické opatrenie evidencie domáceho chovu ošípaných a zabíjačiek, nezmyselné predpisy o nakladaní s potravinovým odpadom a zbytočný zákaz jeho skrmovania, ktoré obyčajných ľudí len poburuje. Jasne chceme poukázať aj na to, kde končia byrokratické požiadavky EÚ a kde začína škodlivá kreativita našich domácich úradníkov. Stačí napríklad porovnať byrokraciu EÚ a Slovenska pri prideľovaní dotácie pre obce na zriadenie wifi siete vo verejných priestranstvách. Pre získanie 15.000 eur priamo z Bruselu sa vyžaduje päťkrát menej podkladov ako pri úplne identickej výzve Úradu vlády.

-Ak by ste boli zvolení, bolo by to vaše druhé volebné obdobie. Čomu sa chcete počas neho venovať a s akými iniciatívami plánujete prísť?-

Rád by som pokračoval v tom, v čom doteraz. Napríklad Frontex, bol som spravodajcom a navrhovali sme rozšíriť kompetencie Frontexu. Otázke ozbrojeného zboru sa treba ešte venovať. A takisto by som rád dohliadal na to, aby sa zabránilo vytvoreniu jednotnej migračnej politiky v rámci celej EÚ. Považujem to za nehomogénnu politiku. V každom členskom štáte je situácia iná. Nevidím žiadny prínos v tom, aby z Bruselu diktovali, kde sa budú utečenci presídľovať. Každá krajina má svoju utečeneckú politiku, a to netreba riešiť. Migračná kríza sa nedá riešiť tak, že otvoríme hranice a potom presídľujeme podľa toho, kde sú ešte biele miesta. EÚ môže pri migračnej kríze veľa urobiť napríklad ochranou hraníc či dohodami s krajinami pôvodu.

-To sú teda vaše priority?-

Tých mám viac. Okrem zastavenia ilegálnej migrácie chceme lepšie fungujúcu Európu. A ako som spomínal, odbúrať zbytočné regulácie. Tiež chceme ochranu národnostných menšín na európskej úrovni. Veľmi dôležitá je otázka životného prostredia. Vyzdvihol by som boj proti plastom, ale aj proti nekvalitným jednorazovým výrobkom. Tiež trváme na ochrane pitnej vody. Chceme napríklad zaviesť povinnosť, aby sa zvýšila kvalitatívna požiadavka na vodu z vodovodov kdekoľvek v Európe. Teda aby ste sa bez strachu mohli kdekoľvek v Európe napiť vody z vodovodu. Tým môžeme obmedziť predaj vody v plastových fľašiach. Chceme v inštitúciách a školách vodovodné fontánky bez plastových pohárikov. A tiež by som chcel zachovať podporu zaostalým regiónom.

-Spomínali ste aj kompetencie EÚ. Ste za užšiu integráciu Únie? V ktorých oblastiach?-

Sme všeobecne za integráciu Únie, ale len v tých veciach, ktoré pomôžu. Ale na druhej strane chceme zabrániť tomu, aby si EÚ nabrala zbytočné kompetencie. EÚ má dnes už dostatok kompetencií. Posilniť by sa ale mohla zahraničná a zahranično-obchodná politika. Mala by sa posilňovať aj obranná spolupráca, ale hovoríme nie spoločnej európskej armáde.

-Prečo?-

Bola by duplicitná a stálo by to veľa peňazí. Máme predsa NATO.

-Dosť sa hovorí o potrebe reformy EÚ. Je potrebná? A ako by mala po nej EÚ fungovať?-

S reformou sa nachádzame niekde uprostred záujmov. Niektorí by to radi zreformovali tak, že by sa Únia zrušila. Podľa mňa by odovzdávanie kompetencií späť členským štátom viedlo k štiepeniu EÚ. Na druhej strane ale viac zvyšovať kompetencie, aby sa z EÚ stal jeden federálny štát alebo nejaké Spojené štáty európske, tam nevidíme priestor ani podporu väčšiny občanov. Takéto kroky nasilu môžu viesť k zvyšovaniu radikalizmu a následnému rozbitiu Únie.

-Ste za ďalšie rozširovanie EÚ? Ak áno, ktoré štáty by do nej mali patriť?-

Pokiaľ to má zmysel, tak áno. Pokiaľ by sa stabilizovala situácia na Ukrajine, nastolil by sa mier a vyrovnali by sa vzťahy s Ruskom, Ukrajina by bola najlepším rozšírením. Ale zatiaľ to nie je téma dňa ani najbližších piatich rokov. Na Balkán by sme sa mohli rozširovať, ale bol by som opatrný. Tam, kde sú silné európske hodnoty a kresťanská kultúra, tam by sme mali pri dobrej kontrole konať rýchlo. Ale napríklad pri Albánku a Macedónsku by sme mali byť zdržanliví. Turecko vylučujem. Keď sa pozrieme, aký je tam politický systém, situácia menšín a žien, úplne iná kultúra. Sceliť to s EÚ by znamenalo, že by sme sa mali vzdať mnohých našich hodnôt.

-V Európe rastie extrémizmus, radikalizmus. Podľa odhadov bude v budúcom EP viac radikálnych hlasov. Ako ho to ovplyvní?-

Aj doteraz sme tam mali radikálne zoskupenia: pravicové aj ľavicové. Ja verím, že očakávaná nová formácia okolo Salviniho bude hodnotovo a cieľmi nakoniec podobná ECR, frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov, kde pôsobili aj SaS, OĽaNO a NOVA. S nimi sa dalo spolupracovať a v tom, čo nás rozdeľovalo, EPP našlo väčšinou podporu ľavice a liberálov. Ja v EPP patrím do skupiny, ktorá hovorí, aby sme neuzavreli kritické ale konštruktívne politické formácie do karantény, kde by sa mohli úplne zradikalizovať, čo by nakoniec naozaj mohlo viesť k rozpadu EÚ.

Most-Híd je proeurópska strana. Ako vnímate protibruselské názory a postoje koaličných aj opozičných politikov? Napríklad kritika sankcií voči Rusku.-

Zahraničná politika vždy bývala prejavom aj hospodárskych záujmov jednotlivých krajín. Preto si myslím, že by sme mali mať na zreteli záujmy SR, keď sa budeme pridávať k spoločným zahranično-politickým stanoviskám. EÚ má záujem o to, aby bola čo najviac oddelená a nezávislá od akejkoľvek veľmoci.

-Ako tieto protibruselské názory ovplyvňujú volebnú účasť, ktorá je dlhodobo veľmi nízka napriek vysokej dôvere ľudí k európskym inštitúciám?-

Nedá sa vyhnúť tomu, aby niekto robil politický marketing tým, že si v zahraničí nájde nepriateľa a potom sa hrá na záchrancu. V rámci Slovenska je to podľa mňa ešte únosné. Veď sa pozrime napríklad na protibruselskú kampaň v Maďarsku. A to vníma aj naša maďarská menšina na Slovensku. Toto účasti neprospieva.

-Čo pozitívne podľa vás priniesla EÚ za posledné obdobie občanom?-

Nemôžem nespomenúť euro, voľný pohyb občanov, otvorený trh. Otvorený trh a hranice nám však prinášajú aj problémy, ktoré treba riešiť. Napríklad navrátenie detí zavlečených do zahraničia. Prijali sme takú reguláciu, že v prípade práv detí musia súdy rozhodnúť za šesť týždňov a krajiny to musia akceptovať. Podarilo sa mi presadiť vytvorenie minimálnych štandardov pre menšiny. Ide o jazykové, kultúrne a školské práva národnostných menšín s tým, že si každá krajina určí, koho považuje za menšinu. Aby to nediktoval Brusel.

-Bude Maroš Šefčovič opäť eurokomisárom, prípadne podpredsedom EK? Nepoškodil si niektorými vyjadreniami v prezidentskej kampani?-

Bude to výsledok dohody ľavičiarov v EP a rozhodnutia slovenskej vlády, koho bude delegovať na tento post. Nemyslím si, že došlo k nejakej diskvalifikácii. Maroš Šefčovič je zdatný politik a diplomat. Mohli sme vidieť problematickejšie postavičky, ktoré boli pretlačené do EK. Ale je pravda, že EP môže pri nominácii zasiahnuť. Urobil tak pri Slovinsku, kde museli nomináciu zmeniť.

-Robí si Brusel svoju robotu dobre, keď má Slovensko dlho problémy s čerpaním eurofondov aj s agrodotáciami a konať riadne začal až po vražde novinára?-

Najmä Slovensko si nerobí svoju prácu v oblasti spravodlivosti dosť dobre. Ale EÚ v oblasti boja s korupciou robí kroky, zriadili sme úrad európskeho prokurátora. Vítam, že to Slovensko prijalo. Bude to vyššia inštancia, ktorá bude môcť podávať žaloby na rozdiel od Europolu, Eurojustu či OLAF-u. Určite pomôže najmä pri riešení cezhraničných podvodov. Verím tejto organizácii, ale treba aj objektívne národné súdy.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.