< sekcia Slovensko

Naši predkovia prežívali sviatky podľa mnohých zvyklostí

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Ľudia dodržiavali rôzne tradície, ktoré im mali v ďalšom roku priniesť do života šťastie.

Liptovský Hrádok 24. decembra (TASR) - Gazdiná nesmie odchádzať od štedrovečerného stola, aby sa jej v novom roku neprihodilo niečo zlé a neodišla navždy. To je jedna z mnohých zvyklostí, ktorá sa dodnes dodržiava aj vo väčšine liptovských rodín. TASR to povedala dlhoročná etnologička Iveta Zuskinová.

Ľudia dodržiavali rôzne tradície, ktoré im mali v ďalšom roku priniesť do života šťastie. "Gazdovia, ktorí sa živili chovom zvierat, si dávali pod štedrovečerný stôl kanvu s vodou či seno, aby toho mali dostatok a zvieratá im neuhynuli," vysvetlila. Stôl bol zvyčajne zviazaný reťazou, aby sa nerozchádzala rodina. "V minulosti to malo veľký význam, pretože rodina pozostávala z niekoľkých generácií a každý tam mal špeciálne miesto a všetci prispievali k zdarnému hospodáreniu rodiny. Keby čo i len jeden článok chýbal, neobrobili by pôdu a nezabezpečili by všetko, čo chceli," opisuje Zuskinová.

V minulosti tiež nasypali pod obrus obilie, v dnešnej dobe ho nahradili peniaze. "Žijeme v dobe, kedy pre nás to obilie nemá až taký veľký význam, pre našich predkov to však bolo veľmi dôležité," vymenovala ďalší z vianočných zvykov. Na stole mali vždy položenú sviečku a knihu, večera sa vždy začínala modlitbou.

Pred večerou hodili gazdiné do kúta hrach so slovami: Anjeliky, poďte s nami večerať. Tým pozvali duše predkov k stolu, oni mysleli aj na mŕtvych. Ak niekto z rodiny umrel v priebehu roka, bolo zvykom, že na Vianoce mal prestreté. Prípadne to bolo pre tulákov. Ak niekto zabúchal na dvere na Štedrý deň, nevyhodili ho, pozvali ho ďalej a dostal jesť to, čo ostatní.

Oplátky rozlomili na toľko častí, koľko bolo členov rodiny. Neskôr si ju namočili do medu a zjedli, prípadne robili rodičia svojim deťom medové krížiky na čelo. "Zaujímavosťou je, že na stole musel byť až do Nového roka položený nenačatý chlebík, ktorý si doma upiekli," dodala dlhoročná liptovská etnologička. Rozkrojenie jablka tiež bolo súčasťou každej štedrovečernej večere.

Ľudia venovali pozornosť aj omrvinkám zo slávnostného stola, nesmeli sa len tak vyhodiť a vyjsť nazmar. Niektorí ich hádzali do ohniska, aby si udobrili oheň, alebo ich odkladali a na jar vsypali do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Z každého kúska, ktorý konzumovali, dali aj ustajneným zvieratám, aby aj oni vedeli, že sú Vianoce.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.