Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa riaditeľa Transparency International Gabriela Šípoša je v prípadoch, ako bol Rybaničov, dôležitý kontext.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) – Pracovník Tatra banky Filip Rybanič, ktorý si pozrel účty ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), by mal byť braný ako oznamovateľ nekalých praktík. Myslí si to právnik Pavel Nechala, ktorý spolupracuje s mimovládnou organizáciou Transparency International Slovensko (TIS).
„Ide o prípad whistleblowingu. Tie informácie sa zatiaľ javia ako veľmi dôležité pre verejnú diskusiu,“ skonštatoval Nechala v piatok (17.6.) na tlačovej konferencii TIS. Verejný záujem môže byť v tomto prípade vyšší ako dodržanie bankového tajomstva. Medializácia bankových prevodov na Kaliňákovom účte, ako aj na účte bývalého ministra dopravy Jána Počiatka (Smer-SD), ktoré ukazujú prepojenia na podnikateľa Ladislava Bašternáka podozrivého z daňových podvodov, spôsobila napätie na politickej scéne.
Nechala vysvetlil, že možno diskutovať o postupe bankového úradníka, ktorý nevyužil najprv interné vnútrofiremné oznamovacie mechanizmy a svoje zistenia oznámil banke až následne. „Jeden z nedostatkov slovenského zákona na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je, že v ňom chýba možnosť externého oznamovania,“ uviedol právnik s tým, že viaceré zahraničné úpravy ju poskytujú pre whistleblowerov.
Podľa riaditeľa TIS Gabriela Šípoša je v prípadoch, ako bol Rybaničov, dôležitý kontext. Vysvetlil, že whistleblower tu porušuje nejaké formálne záväzky, alebo i zákon – v tomto prípade bankové tajomstvo. Šípoš to považuje za krajné riešenie, ak neexistuje iný legálny spôsob, pričom konanie oznamovateľa musí priniesť veľký benefit z hľadiska spoločnosti.
„Ak sa pozriete na Slovensko, kde vládne beztrestnosť top politikov, tak je ľahko predstaviteľné, že niektorí ľudia sa budú uchyľovať k tomuto riešeniu, lebo asi nie je šanca, že banka bude bojovať s ministrom vnútra, alebo žeby polícia, na ktorú má minister vnútra vplyv, vec vyšetrila,“ domnieva sa Šípoš. „To však ani náhodou nedáva právo hocikomu porušovať zákony s cieľom, že chce niečo vypátrať na politikov,“ zdôraznil.
Rybaniča, ktorý je asistentom poslanca Jozefa Rajtára (SaS), zatkla 10. júna Národná a kriminálna agentúra. Za porušenie bankového tajomstva mu hrozí až osemročné väzenie. Predstavitelia SaS označili jeho konanie za akt vlastenectva. Minister vnútra ho naopak odmietol. Asistent poslanca podľa neho konal s úmyslom poskytnúť informácie médiám. „Je za hranicou akceptovateľnosti, že sa politická strana v spolupráci s niektorými novinármi neštíti v rámci politického súboja spáchať trestný čin," uviedol Kaliňák vo svojom stanovisku.
„Ide o prípad whistleblowingu. Tie informácie sa zatiaľ javia ako veľmi dôležité pre verejnú diskusiu,“ skonštatoval Nechala v piatok (17.6.) na tlačovej konferencii TIS. Verejný záujem môže byť v tomto prípade vyšší ako dodržanie bankového tajomstva. Medializácia bankových prevodov na Kaliňákovom účte, ako aj na účte bývalého ministra dopravy Jána Počiatka (Smer-SD), ktoré ukazujú prepojenia na podnikateľa Ladislava Bašternáka podozrivého z daňových podvodov, spôsobila napätie na politickej scéne.
Nechala vysvetlil, že možno diskutovať o postupe bankového úradníka, ktorý nevyužil najprv interné vnútrofiremné oznamovacie mechanizmy a svoje zistenia oznámil banke až následne. „Jeden z nedostatkov slovenského zákona na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je, že v ňom chýba možnosť externého oznamovania,“ uviedol právnik s tým, že viaceré zahraničné úpravy ju poskytujú pre whistleblowerov.
Podľa riaditeľa TIS Gabriela Šípoša je v prípadoch, ako bol Rybaničov, dôležitý kontext. Vysvetlil, že whistleblower tu porušuje nejaké formálne záväzky, alebo i zákon – v tomto prípade bankové tajomstvo. Šípoš to považuje za krajné riešenie, ak neexistuje iný legálny spôsob, pričom konanie oznamovateľa musí priniesť veľký benefit z hľadiska spoločnosti.
„Ak sa pozriete na Slovensko, kde vládne beztrestnosť top politikov, tak je ľahko predstaviteľné, že niektorí ľudia sa budú uchyľovať k tomuto riešeniu, lebo asi nie je šanca, že banka bude bojovať s ministrom vnútra, alebo žeby polícia, na ktorú má minister vnútra vplyv, vec vyšetrila,“ domnieva sa Šípoš. „To však ani náhodou nedáva právo hocikomu porušovať zákony s cieľom, že chce niečo vypátrať na politikov,“ zdôraznil.
Rybaniča, ktorý je asistentom poslanca Jozefa Rajtára (SaS), zatkla 10. júna Národná a kriminálna agentúra. Za porušenie bankového tajomstva mu hrozí až osemročné väzenie. Predstavitelia SaS označili jeho konanie za akt vlastenectva. Minister vnútra ho naopak odmietol. Asistent poslanca podľa neho konal s úmyslom poskytnúť informácie médiám. „Je za hranicou akceptovateľnosti, že sa politická strana v spolupráci s niektorými novinármi neštíti v rámci politického súboja spáchať trestný čin," uviedol Kaliňák vo svojom stanovisku.
