Bratislava 23. októbra (TASR) - V noci zo soboty na nedeľu, z 26. na 27. októbra, sa aj v tomto roku končí letný čas. Znamená to, že ľudia na Slovensku i v Európe si pospia o hodinu dlhšie. V nedeľu o 3.00 hod ráno stredoeurópskeho letného času (SELČ) sa posunú ručičky hodín späť na 2.00 hod stredoeurópskeho času (SEČ). K letnému času by sme sa mali vrátiť v nedeľu 30. marca 2014.

Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie, niektoré štáty USA a Blízkeho východu. Pôvodne Európska únia plánovala koniec zmien letného času na zimný v roku 2011. Potom plán zmien predlžila o ďalších päť rokov.

Vláda SR nariadením z 1. februára 2012 schválila zavedenie letného času na Slovensku na roky 2012-2016.

Ruská federácia prešla v roku 2011 na stály letný čas. Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin 25. septembra 2012 vyhlásil, že úrady zanalyzujú vhodnosť prechodu na zimný čas, definitívne rozhodnutie v tejto otázke mala prijať vláda. V súčasnosti v Rusku platí rozhodnutie o stálom letnom čase po tom, ako vtedajší prezident Dmitrij Medvedev v júni 2011 zrušil prechod na zimný čas. Zároveň Medvedev skrátil rozdiel medzi Moskvou a východnými regiónmi krajiny. V decembri 2011 Vladimir Putin naznačil možnosť návratu k zimnému času. Najvyšší súd Ruskej federácie 13. júna 2013 zamietol odvolanie, podľa ktorého zrušenie prechodu na zimný čas porušuje práva občanov. Sťažnosť podal predseda Ligy na obranu pacientov Alexander Saverskij. V Rusku tak platí stále "letný čas".


Českí europoslanci Petr Šilar a Zuzana Roithová spustili kampaň proti rušeniu zmeny času. Na webovej stránke Pouze jeden čas (Len jeden čas, onlyontime.cz) sa záujemcovia z Českej republiky, Slovenska, Nemecka, Poľska, Maďarska a ďalších európskych krajín môžu zaregistrovať a hlasovať o zmene, či sa EÚ prikloní k letnému alebo zimnému času. Petr Šilar na stránke onlyontime.cz uviedol, že občania tak môžu urobiť od 15.04.2013. Podľa Zuzany Roithovej zmeny času úspory energie neprinášajú, ale majú negatívne dosahy na zdravie ľudí.

Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad Mrhanie denným svetlom).

Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli letný a zimný čas prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.

Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a zimného času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu, zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.

Zdroje: www.lenta.ru, www.rg.ru, http://ria.ru, www.parlamentnilisty.cz, www.onlyonetime.cz, http://kalendar.azet.sk/zmena-casu/