Slovensko

Prinášame prehľad neonacistických a extrémistických hnutí na území SR

TASR, 12. marca 2016 9:14

V NR SR obsadí 14 kresiel extrémistická politická strana Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. V súvislosti s ĽSNS je často skloňovaný pojem neonacizmus, ktorý patrí medzi diskriminačné ideológie.

Stovky pravicových extrémistov pochodovali 17. novembra 2008 ulicami Bratislavy na akcii nazvanej "Pochod za slobodu". Snímka je z Námestia Slobody. Foto: TASR - Martin Baumann
Bratislava 12. marca (TASR) - Volebný úspech extrémistickej politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu, ktorá v novozvolenej Národnej rade SR obsadí 14 poslaneckých kresiel, vyvolal znepokojenie a rozporuplné reakcie nielen na území Slovenska, ale aj v zahraničí. V súvislosti s ĽSNS je často skloňovaný pojem neonacizmus, ktorý patrí medzi diskriminačné ideológie.

Prehľad neonacistických zoskupení a strán pôsobiacich na území dnešného Slovenska:

Do strednej Európy sa hnutie skinheads začalo šíriť koncom 80. rokov 20. storočia a veľký rozmach zažilo po roku 1989. Vo vtedajšom Československu mala značný vplyv hudobná skupina Orlík, ktorá spopularizovala kult skinheads medzi mládežou. Na Slovensku, paradoxne, ako prvé začali s rasizmom koketovať punkové skupiny. Známe zoskupenie Zóna A svojou skladbou Cigánsky problém vraj mohla podnietiť niekoľko pochodov proti rómskemu obyvateľstvu, najmä na území hlavného mesta.

Počas éry českých skupín Oceán a neskôr Shalom, ktoré otvorene sympatizovali s judaizmom a koncertovali a nahrávali aj v Bratislave, sa začala aktivizovať malá skupina neonacistov. Mladí skinheadi chodili provokovať na koncerty oboch skupín a smerovali svoje útoky voči ich priaznivcom. Útoky voči rómskemu obyvateľstvu a zahraničným študentom sa stávali čoraz častejšími. Vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR) v roku 1993 síce opadli národnostné vášne voči Čechom, Václavovi Havlovi a pragocentrizmu, ale tradíciou sa stali pochody k hrobu bývalého prezidenta Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave a zoskupovanie sa pri príležitosti osláv 14. marca (vznik Slovenského štátu, neskôr Slovenskej republiky v roku 1939) v Bratislave alebo v iných mestách. Tieto pochody na počesť Slovenského štátu sa však začali výraznejšie organizovať už pred rokom 1993, najmä v rokoch 1990 - 1991.

Začali vznikať prvé skinziny – časopisy, v ktorých si skinheadi vymieňali názory a šírili rasistickú a neonacistickú propagandu. Tieto zoskupenia sa od začiatku orientovali na odkaz a ideológiu spojenú s fašistickým Slovenským štátom v období druhej svetovej vojny. Oslavovanie Alexandra Macha (minister vnútra vojnovej Slovenskej republiky) či Jozefa Tisa bolo jedným z najpríznačnejších sprievodných javov slovenských ultrapravicových skinheadov. Kontaktmi na zahraničie vzniklo Národno-socialistické hnutie Európy, ktoré vo svojich stanovách prezentovalo aj myšlienku "oficiálneho zákazu degenerovania árijskej rasy".

Sformoval sa Klan Slovenských Rytierov (KSR), ktorý sa prihlásil k rasistickému odkazu myšlienok amerického Ku-klux-klanu a bol plánovaný ako slovenská pobočka tohto hnutia. Podľa vydaného manifestu malo byť členstvo dokladované členským preukazom, pri svojich akciách nesmeli "jednotky" požívať alkoholické nápoje, zakázané bolo poskytovanie rozhovorov predstaviteľom médií a tiež spolčovania sa so "Židmi a tými, čo nemajú biely pôvod". Členovia KSR mali zvážiť možnosť pôsobenia vo verejných inštitúciách a trénovať bojové umenia a používanie zbraní.

Strediskom pôsobenia Slovenského národného frontu (SNF) bola Trnava. Spočiatku sa orientoval len na vydávanie protimaďarských nálepiek, plagátov a tlačovín, neskôr dokonca vydával svoj vlastný program, v ktorom sa priklonil k extrémne nebezpečnému slovanskému nacionalizmu. Okrem iného presadzoval prijatie antikomunistických a neboľševizačných zákonov, trestu smrti a zákona na potieranie homosexuality. Žiadosť o registráciu SNF Ministerstvo vnútra (MV) SR zamietlo. Očakávaná podpora zo strany skinheadov však časom opadla. Následkom vnútorných rozporov sa SNF roztrieštil na Ľudovú stranu s čisto politickými ambíciami a skôr spoločensky orientovanú Slovenskú pospolitosť. Obidve organizácie boli oficiálne zaregistrované na MV SR, Ľudová strana ako politická strana a Slovenská pospolitosť ako občianske združenie.

Ďalšie nacionalistické rasistické hnutie - Slovenský Úsvit malo s hnutím skinheads veľa spoločných znakov, bolo však menej radikálne. Podľa vlastných stanov bojovali proti Rómom, ktorí podľa nich nezveľaďujú vlasť a nič nerobia. Hnutie vzniklo v novembri 1995 v Banskej Štiavnici. Vydávalo časopis Na stráž (pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy a čelných funkcionárov slovenského vojnového štátu). Menšia skupina národných socialistov hlásiacich sa k odkazu Slovenského štátu (Slovenskej republiky) z vojnových rokov 1939 - 1945 s názvom Slovenská národná liga vznikla v roku 1995 s cieľom vstúpiť na politickú scénu. To sa jej však nepodarilo a začala sa venovať vydávaniu periodík, dovozu a distribúcii CD a MC nosičov s rasisticky orientovanými skupinami. Slovenská vlastenecká organizácia – Garda vznikla v máji 1995 v Bratislave. Za ideologický vzor si vzali predstaviteľov slovenského vojnového štátu. Po ich boku sa tiež vytvorilo mládežnícke združenie Hlinkova mládež s cieľom vychovávať a vzdelávať mládež v národno-socialistickom duchu.

Od roku 1995 na slovenskej extrémistickej scéne začali dominovať pobočky zahraničných neonacistických organizácií ako Slovakia Hammer Skins a Blood & Honour Division Slovakia. Importovali sem národno-socialistickú ideológiu, ktorá priamo nadväzuje na odkaz slovenského vojnového štátu z rokov 1939 - 1945. Aj keď prevažná väčšina príslušníkov skinheadskej subkultúry patrí na Slovensku k priaznivcom fašistických, rasistických a neonacistických ideológií, objavujú sa aj tzv. nerasistickí skinheadi, ktorí sa hlásia k pôvodným koreňom hnutia bez ideologických vplyvov.

Až do roku 2001 sa štruktúry neonacistických skupín vyvíjali pomerne nerušene a ich aktivita i počet narastali. Organizovali koncerty, zrazy, zhromaždenia a demonštrácie, pribúdal i počet obetí ich útokov. V roku 2001 sa postoj polície a štátu ako takého voči týmto skupinám začal pomaly meniť. Reakciou na túto zmenu prístupu zo strany polície bolo na jednej strane zvýšenie konšpirácie a dôkladnejšie utajenie akcií a potom snaha o prechod od ilegálnych aktivít k legálnym s cieľom vstúpiť do politiky.

V roku 2005 sa stala mediálne známou najmä ultranacionalistická politická strana Slovenská pospolitosť (SP). Členovia pôvodného združenia SP zaregistrovali v januári 2005 stranu Slovenská pospolitosť – Národná strana (SP-NS), ktorú však 1. marca 2006 rozpustil Najvyšší súd (NS) SR. Politická činnosť strany bola v rozpore s Ústavou SR. SP-NS totiž vo svojom ľudovom programe podmieňovala účasť občanov na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) registráciou v jednom zo stavov. Podľa senátu NS sa tým porušil ústavný princíp priamej, slobodnej a všeobecnej možnosti voliť a byť volený. "Vodcom" Slovenskej pospolitosti bol Marian Kotleba, ktorý túto funkciu zastával do roku 2007.

V súčasnosti je Marian Kotleba predsedom politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá bola na Ministerstve vnútra SR zaregistrovaná 20. októbra 2000. V parlamentných voľbách 5. marca 2016 sa ĽSNS s počtom hlasov 8,04 percenta voličov dostala do slovenského parlamentu a získala v ňom 14 kresiel.

Približne 5000 ľudí sa dňa 7. marca 2016 zišlo na tichom pochode centrom Bratislavy. Protest s názvom Antifašistická mobilizácia – Nikdy neprejdete! bol reakciou na volebný úspech extrémistickej ĽSNS. Aktivisti, ktorí sa pochodu zúčastnili, doručili list generálnemu prokurátorovi SR Jaromírovi Čižnárovi. Žiadali ho, aby využil svoju právomoc a podal podnet na rozpustenie strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko na Najvyšší súd SR.

Prečítajte si aj:

14. februára 2016 12:10

ROZHOVORY TASR S LÍDRAMI: Predstavujeme stranu Kotleba - ĽSNS
Ľudová strana Naše Slovensko dosahuje v doterajších predvolebných prieskumoch agentúr okolo dvoch percent. Naše skutočné preferencie sú však niekoľkonásobne vyššie, tvrdí Marian Kotleba.

sk
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Najnovšie články v rubrike

dnes 18:16

Rezort radí občanom, čo robiť, ak sú účastníkmi nehody v cudzine
Rezort diplomacie odporúča kontaktovať aj núdzovú linku príslušného slovenského veľvyslanectva.

sk
dnes 16:58

POLÍCIA: Všetkých zadržaných z protestu v Bratislave prepustili
Po podaní vysvetlenia, vykonaní potrebných úkonov boli všetky predvedené osoby z policajného oddelenia prepustené, informovala polícia.

sk
dnes 16:07

M. Maďarič: Diskusia o budúcnosti EÚ musí začať čo najskôr
Na niektoré veci máme po odhlasovaní odchodu Veľkej Británie z Európskej únie čas, na niektoré však nie. Myslí si to podpredseda vládneho Smeru-SD a minister kultúry Marek Maďarič.

sk

Téma TASR



Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac