Bratislava 29. septembra (TASR) - Legislatívna prax, keď poslanci cez zmenu zákona novelizujú aj iné nesúvisiace právne normy, čiže využívajú tzv. nepriamu novelizáciu, by už mala byť minulosťou. Novelu rokovacieho poriadku Národnej rady SR, ktorá takýto postup zakazuje, dnes posunuli poslanci parlamentu do druhého čítania.

"Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona," uvádza sa v texte. Ide teda o obmedzenie predkladania tzv. prílepkov, čiže vecne nesúvisiacich noviel. Ak by však takáto situácia nastala, predsedajúci schôdze nedá o návrhu hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, bude hlasovať plénum.

Nepriame novely využívali v rôznej miere všetky doterajšie vládne koalície, opoziční poslanci takýto postup vždy kritizovali. Jeden z posledných prípadov bol, keď poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi zasiahli proti šmejdom cez novelu zákona o hospodárskej mobilizácii. Za vlády Ivety Radičovej chcel zase vtedy koaličný Most-Híd cez zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve riešiť otázku nových drog predávaných formou suvenírov v tzv. crazy shopoch.

Nový rokovací poriadok má tiež zamedziť praxi, ktorá sa rozšírila najmä v radoch opozície. Tá spočíva v tom, že plénum poslanecký návrh zákona prerokuje, dotyčný poslanec však krátko pred hlasovaním svoju právnu normu stiahne a predloží ju na najbližšiu schôdzu. Tam o nej členovia snemovne rokujú opäť. Po novom má platiť, že ak navrhovateľ stiahne svoj návrh, opätovne zaradiť ho do programu bude možné až po šiestich mesiacoch, ak plénum na návrh predsedu parlamentu nerozhodne inak.

Niektorí poslanci, ako napr. Alojz Hlina (KDH) či Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), tento svoj postup opakovali aj niekoľkokrát. Robili to z dôvodu, že ak by plénum ich návrh hlasovaním odmietlo, s rovnakým nápadom môžu prísť až o pol roka.

Zmeny sa majú dotknúť aj Hodiny otázok, kde odpovede členov vlády majú dostať časový limit. Žiadna odpoveď by nemala trvať dlhšie ako päť minút.

Hodina otázok je rozdelená na dve časti. Prvá pätnásťminútovka je vyčlenená pre premiéra. To, koľko otázok poslancov zodpovie, záleží na dĺžke jeho odpovedí. Spravidla sa však dostane maximálne k druhej otázke. Podľa nových pravidiel však predseda vlády stihne minimálne tri otázky. Zvyšných 45 minút patrí členom vlády, ktorí chodia k rečníckemu pultu postupne odpovedať podľa vyžrebovaného poradia otázok. Aj oni sa budú musieť po novom pri každej otázke zmestiť do päťminútového limitu.