Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Slovensko

NOVA navrhuje nový model financovania cirkví cez asignáciu daní

Daniel Krajcer Foto: TASR/Martin Baumann

Jej riešenie spočíva v tom, že každý daňovník bude môcť rozhodnúť o poukázaní jedného percenta zo svojho daňového základu cirkvám a organizáciám tretieho sektora podľa vlastného uváženia.

Bratislava 29. mája (TASR) - Cirkvi a občianske spoločnosti by sa mali financovať po novom tak, aby bola odstránená ich previazanosť na vládnu moc. Tvrdí to hnutie NOVA, ktoré navrhuje nový model financovania a otvára o ňom diskusiu s cieľom nájsť širšiu spoločenskú dohodu. NOVA už má za sebou aj rokovania s predstaviteľmi cirkví.

Ako upozornili predstavitelia hnutia na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, súčasný systém financovania funguje na základe zákona z roku 1949. "Tento stav nie je zdravý pre žiadnu zo strán. Duchovné veci nemajú byť predmetom svetskej politiky a rozhodovania na úrovni predstaviteľov vlády či parlamentu," tvrdí exminister kultúry Daniel Krajcer. NOVA neplánuje zmeny predložiť do parlamentu v tomto volebnom období, chce ich mať pripravené na rok 2016.

Jej riešenie spočíva v tom, že každý daňovník bude môcť rozhodnúť o poukázaní jedného percenta zo svojho daňového základu cirkvám a organizáciám tretieho sektora podľa vlastného uváženia. Túto sumu bude môcť daňovník prerozdeliť medzi viacerých príjemcov. "Na rozdiel od súčasného systému daňovej asignácie dochádza k razantnému zvýšeniu sumy dane, o ktorej rozhoduje občan. Namiesto dvoch percent zo zaplatenej dane totiž môže poukázať až jedno percento celkového daňového základu," vysvetlil Krajcer.

Celková výška súčasných asignácií, určená pre inštitúcie občianskej spoločnosti a dotácie pre cirkvi, dosahuje úroveň asi 82,4 milióna eur. "Celkový príjem cirkví a tretieho sektora by v našom navrhovanom systéme mal vzrásť zhruba o 50 percent na približne 125 miliónov eur," vysvetlil opozičný poslanec.

Viac financií má smerovať aj do oblasti obnovy kultúrneho dedičstva. "Ak totiž niekto z občanov nerozhodne o poukázaní jedného percenta zo svojho daňového základu, takéto prostriedky sa automaticky presmerujú novozriadenému Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva. Tu sa prerozdelia na opravu kultúrnych pamiatok, a to v pomere 50 percent na sakrálne pamiatky a 50 percent na ostatné pamiatky," podotkol Krajcer.

Prechod počas desiatich rokov

Oprávnenými príjemcami novej asignácie teda majú byť registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, organizácie tretieho sektora z platného zoznamu oprávnených uchádzačov a štát, ktorý neasignovanú sumu použije na obnovu kultúrnych pamiatok.

S odvolaním sa na aktualizovanú prognózu Inštitútu finančnej politiky pre Ministerstve financií SR NOVA uvádza, že by suma jedného percenta základu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v roku 2015 mala tesne presiahnuť 100 miliónov eur. "Odhadovaná hodnota dvoch percent dane poukazovaných právnickými osobami by v roku 2015 mala dosiahnuť približne 22 miliónov eur," porovnáva hnutie.

Na zabezpečenie plynulého prechodu na nový systém financovania cirkví a náboženských spoločností NOVA navrhuje obdobie desať rokov, počas ktorých sa bude cirkvám dorovnávať prípadný rozdiel medzi výnosom z asignácie a výškou adresnej dotácie, ktorú cirkvi dostávajú zo štátneho rozpočtu. Po piatich rokoch má dorovnávanie postupne klesať. "Nemôže tak dôjsť k finančnému znevýhodneniu cirkví v období, kým si daňovníci nezvyknú na nový model financovania," dodala NOVA.