Attack on Prime Minister
News in English
Zákon podľa slov predkladateľov reaguje na potrebu zmeniť nastavenie vzťahov orgánov štátu a verejnosti.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania novelu Trestného poriadku, ktorá ustanovuje postavenie tzv. súkromného žalobcu. Návrh predložili poslanci SaS Alojz Baránik a Ondrej Dostál. Deklarovali, že úprava nezasahuje do postavenia prokuratúry definovaného Ústavou SR.
"V súlade s právom platným v Československu do roku 1950 sa rozsah ochrany práv poškodených v trestnom poriadku rozširuje o možnosť uplatňovať si svoje práva v trestnom konaní a pred súdom ako súkromní trestní žalobcovia. Cieľom úpravy je reagovať na pochybnosti o tom, či si prokuratúra vždy plní povinnosti v záujme ochrany poškodených, ako je to v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami SR," píše sa v predložených materiáloch.
Predkladatelia skonštatovali, že ústava definuje prokuratúru ako jedného z možných ochrancov práv, nie však ako výlučného garanta toho, že orgány, ktorých úlohou je ochrana práv poškodených v trestnom konaní, si tieto povinnosti plnia. Zákon podľa ich slov reaguje na potrebu zmeniť nastavenie vzťahov orgánov štátu a verejnosti.
Cieľom novely je odstrániť nedôveru v konanie štátnych orgánov v situácii, keď má vo svojej vymedzenej oblasti výhradnú právomoc. "Takéto nastavenie odporuje modernému poňatiu štátu slúžiacemu ľudu a je pozostatkom komunistického vnímania prokuratúry ako orgánu výlučne rozhodujúceho o tom, či osoba podozrivá z trestného činu bude postavená pred súd, ktorého rozhodovanie potom je len akýmsi potvrdením ťažiskového rozhodnutia prokuratúry," uviedli predkladatelia.
Návrh má stanoviť podmienky, za ktorých poškodenému vzniká právo na postavenie súkromného trestného žalobcu. Zároveň stanovuje aj povinnosti policajta voči súkromnému trestnému žalobcovi, aby mohol efektívne realizovať svoj zámer podať súkromnú trestnú žalobu. "Výslovne sa zdôrazňuje povinnosť primeranosti a zákonnosti požiadaviek súkromného trestného žalobcu voči policajtovi, spory o to rozhodne sudca pre prípravné konanie," píše sa v návrhu.
"V súlade s právom platným v Československu do roku 1950 sa rozsah ochrany práv poškodených v trestnom poriadku rozširuje o možnosť uplatňovať si svoje práva v trestnom konaní a pred súdom ako súkromní trestní žalobcovia. Cieľom úpravy je reagovať na pochybnosti o tom, či si prokuratúra vždy plní povinnosti v záujme ochrany poškodených, ako je to v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami SR," píše sa v predložených materiáloch.
Predkladatelia skonštatovali, že ústava definuje prokuratúru ako jedného z možných ochrancov práv, nie však ako výlučného garanta toho, že orgány, ktorých úlohou je ochrana práv poškodených v trestnom konaní, si tieto povinnosti plnia. Zákon podľa ich slov reaguje na potrebu zmeniť nastavenie vzťahov orgánov štátu a verejnosti.
Cieľom novely je odstrániť nedôveru v konanie štátnych orgánov v situácii, keď má vo svojej vymedzenej oblasti výhradnú právomoc. "Takéto nastavenie odporuje modernému poňatiu štátu slúžiacemu ľudu a je pozostatkom komunistického vnímania prokuratúry ako orgánu výlučne rozhodujúceho o tom, či osoba podozrivá z trestného činu bude postavená pred súd, ktorého rozhodovanie potom je len akýmsi potvrdením ťažiskového rozhodnutia prokuratúry," uviedli predkladatelia.
Návrh má stanoviť podmienky, za ktorých poškodenému vzniká právo na postavenie súkromného trestného žalobcu. Zároveň stanovuje aj povinnosti policajta voči súkromnému trestnému žalobcovi, aby mohol efektívne realizovať svoj zámer podať súkromnú trestnú žalobu. "Výslovne sa zdôrazňuje povinnosť primeranosti a zákonnosti požiadaviek súkromného trestného žalobcu voči policajtovi, spory o to rozhodne sudca pre prípravné konanie," píše sa v návrhu.
