Košice 16. marca (TASR) – Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní z roku 2013 týkajúca sa rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je protiústavná. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd SR.

Novelu, ktorú presadil vládny Smer-SD, napadla skupina 32 opozičných poslancov. Namietali pritom právomoc ministerstva rozšíriť záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v danom odvetví, a to bez súhlasu zamestnávateľov, ktorých sa to týka. Argumentovali, že rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa napadnutých ustanovení dôjde k zásahu do práva vlastniť majetok a disponovať ním, ako aj obmedzeniu práva na podnikanie. Stane sa tak podľa nich bez garancie, že tieto základné práva nebudú obmedzené nad rámec ústavných limitov a bude zachovaná rovnováha medzi záujmom verejným a súkromným.

Za rozporné s Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd označil ÚS SR ustanovenia zákona v paragrafe sedem odsek 1, 2 a 11. "Povýšenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, obsahom ktorej sú záväzky zmluvných strán, výnosom ústredného orgánu štátnej správy zverejneného v zbierke zákonov SR na všeobecne záväzný právny akt pre iné ako touto zmluvou zaviazané subjekty prekračuje rámec ústavne akceptovateľnej normotvorby," uviedla v zdôvodnení predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková. "Kombinácia zvolenia právnej formy všeobecne záväzného podzákonného právneho predpisu ako nástroja na rozšírenie - extenziu platnosti dvojstrannej - viacstrannej zmluvy aj na iné ako zmluvné subjekty, navyše ustanovenie fakultatívnosti tejto extenzie v paragrafe sedem odsek 1, 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní, o uplatnení ktorej rozhodne ústredný orgán štátnej správy podľa vlastnej úvahy, sú podľa názoru ÚS nezlučiteľné s princípom právneho štátu."

Výhrady voči novele mal v roku 2013 aj vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič, parlament však jeho veto prelomil.

Podľa rezortu práce, ktorý novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní navrhol, je, samozrejme, potrebné rešpektovať aktuálny nález ÚS SR vo väzbe na rozhodnutie o protiústavnosti právnej úpravy rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. "Po naštudovaní celého písomného zdôvodnenia nálezu ÚS SR bude môcť vedenie ministerstva práce rozhodnúť a zároveň verejne informovať o ďalšom postupe," dodal hovorca ministerstva Michal Stuška.

Rezort v minulosti argumentoval, že kľúčovým motívom k takejto právnej úprave bola snaha o zlepšenie pracovno-právnych podmienok pre zamestnancov prostredníctvom rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Tvrdil tiež, že rozšírenie kolektívnych zmlúv je črtou systémov pracovných vzťahov aj vo viacerých západoeurópskych štátoch, napríklad v Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Portugalsku alebo Španielsku. Napríklad aj Ústavný súd Českej republiky podľa rezortu akceptoval mechanizmus extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, avšak podmienil ho splnením určitých podmienok.

RÚZ: Rozhodnutie o protiústavnosti je signálom novej vláde

Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým dnes vyhlásil rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS) za protiústavné, má byť podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) signálom budúcej vláde, že takto nastavená legislatíva je v rozpore s ústavou.

Foto: TASR - Martin Baumann

"Na firmy sa rozširovali kolektívne zmluvy vyššieho stupňa bez toho, či o zmluve s odbormi rokovali. Keďže počet spoločností združených v sektorovom zväze, ktoré uzavreli kolektívnu zmluvu s príslušnými sektorovými odbormi bol malý a ministerstvo môže platnosť kolektívnej zmluvy rozšíriť na celý sektor, vznikali problémy, keďže firmy sa rokovaní nezúčastnili, a preto s tým súhlasiť nemuseli," reagoval tajomník RÚZ Martin Hošták. Nastavená legislatíva sa podľa RÚZ mohla zneužívať na nekalý konkurenčný boj, ale je aj v rozpore so zmluvnou voľnosťou, keďže podľa Hoštáka nemožno uvaliť platnosť zmluvného záväzku na tretiu stranu. "Vnímame to ako precedens do budúcna, že legislatíva by sa nemala prijímať účelovo a nie na základe tlaku jednej strany, v tomto prípade jednej strany sociálnych partnerov v rámci tripartity," podčiarkol Hošták. Akákoľvek legislatíva podľa neho musí byť riadne prediskutovaná so všetkými zainteresovanými stranami. "Nastavená musí byť tak, aby nepoškodzovala podnikateľské prostredie," zdôraznil.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) prijala rozhodnutie "s potešením a zadosťučinením".

"Náš názor sa úplne zhoduje s vyhlásením, že povýšenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, obsahom ktorej sú záväzky zmluvných strán, výnosom ústredného orgánu štátnej správy zverejneného v zbierke zákonov SR na všeobecne záväzný právny akt pre iné, ako touto zmluvou zaviazané subjekty, prekračuje rámec ústavne akceptovateľnej normotvorby," citoval výrok predsedníčky ÚS SR výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa podľa PAS zneisťovala najmä zahraničných investorov z radov malých a stredných firiem na Slovensku. "Brzdila rast zamestnanosti a rozširovanie prevádzok v priemysle a službách. Spolu s reštriktívnym Zákonníkom práce to boli opatrenia, ktoré spomalili príchod domácich aj zahraničných investícií na Slovensko a v konečnom dôsledku spomalili hospodársky rast v krajine," povedal Kremský.

Podľa PAS po tomto rozhodnutí Slovensko získa časť stratenej dôvery v očiach zamestnávateľov. "Je nám len ľúto, že tento očistný proces trval tak dlho a za ten čas výrazne poškodil slovenskú ekonomiku. Veríme, že v budúcnosti bude ÚS rozhodovať promptnejšie a ochráni tak občanov pred chybnými rozhodnutiami politikov," dodal Kremský.

Uplatňovanie inštitútu bez súhlasu dotknutých firiem považuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) za neštandardné, nakoľko to môže spôsobiť zníženie ich konkurencieschopnosti, zvýšenie nezamestnanosti a v krajnom prípade firmám aj existenčné problémy. "V tak závažnej úprave, akou je rozširovanie KZVS, by súhlas alebo nesúhlas zamestnávateľov mal byť jednoznačne bratý do úvahy," podčiarkla hovorkyňa AZZZ Miriam Špániková.

KOZ: Budeme hľadať riešenia, ako pokračovať v trende zvyšovania miezd

Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné aj pre Konfederáciu odborových zväzov (KOZ) SR, ktorá ho musí rešpektovať, aj keď s ním nemusí súhlasiť. Takto reagovala konfederácia na dnešné rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorým vyhlásil za protiústavné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

"KOZ SR bude hľadať riešenia, ako pokračovať v trende zvyšovania miezd a životnej úrovne zamestnancov. Ďalší krok však bude na Národnej rade SR, ktorá predmetnú novelu zákona prijala," tlmočila stanovisko hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.

KOZ poukazuje aj na príslušný článok Ústavy SR, ktorý upravuje postup, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi ústavou a zákonom je nesúlad. "Príslušný zákon, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť. Orgán, ktorý tento právny predpis vydal, je povinný do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu, uviesť ho do súladu s ústavou. Ak tak neurobí, taký predpis, jeho časť alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia," píše v stanovisku.