Bratislava 10. júna (TASR) - Národná rada SR žiada vládu, aby riešila otázku sídla kancelárie verejného ochrancu práv v rámci možností v objektoch vo vlastníctve Slovenskej republiky alebo regionálnej samosprávy. Parlament dnes totiž prijal uznesenie Vladimíra Jánoša zo Smeru-SD. Ombudsmanka Jana Dubovcová sídli v prenajatých priestoroch v Bratislave, rovnako ako jej predchodca.

V súvislosti s týmto uznesením vznikli obavy, že sa Smer-SD pokúša vytvoriť priestor pre odsunutie pracoviska ombudsmanky mimo Bratislavy. Dubovcová pripomenula, že podľa zákona je sídlom verejného ochrancu práv Bratislava. Lucia Nicholsonová zo SaS doplnila, že do mantinelov schváleného uznesenia sa zmestí takto len Bratislavský samosprávny kraj. Ombudsmanka sa teda podľa nej nemôže presťahovať na stredné Slovensko či do Košíc.

Podľa schváleného Jánošovho uznesenia parlament ďalej žiada vládu, aby sa pri zostavovaní rozpočtu pre kanceláriu ombudsmanky riadila v rámci možností štátneho rozpočtu Rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o posilnení ombudsmanských inštitúcií v Európe.

Ombudsmanka predkladala správu o činnosti

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Plénum zároveň vzalo na vedomie Správu o činnosti ombudsmanky za rok 2013. Dubovcová v nej poukázala na viaceré porušenia ľudských práv detí v reedukačných centrách či pri zaraďovaní najmä rómskych detí do špeciálnych škôl.

Okrem iného upozornila, že deti v reedukačných centrách majú na celodennú stravu necelé tri eurá a trpia hladom. Keď o hladujúcich deťoch hovorila v máji ľudskoprávnemu výboru, poslancom priniesla balíčky s celodennou stravou za túto sumu, z ktorej sa deti musia zasýtiť. Balíček obsahoval jedno vajíčko uvarené natvrdo, malú reďkovku a dva rožky, banán, obed bez polievky, varené kuracie kúsky so zemiakmi bez zeleniny a omáčky, akciový jogurt a tvarohovú nátierku s cesnakom a dvoma krajcami chleba.

Verejná ochrankyňa práv upozornila tiež na to, že úroveň vzdelávania v reedukačných centrách je nižšia než v iných školách. Nepáčia sa jej ani niektoré metódy, ktoré centrá využívajú - napríklad zatváranie detí, ktoré predtým ušli, do ochrannej miestnosti na 24 hodín, gynekologické prehliadky dievčat po návrate do centra alebo obliekanie detí, ktoré predtým porušili pravidlá, do oblečenia inej farby.

Ombudsmanka tiež dnes poukázala na to, že do špeciálnych škôl sú zaradzované nielen deti s ľahším mentálnym postihnutím, ale aj tie, ktoré nie sú pripravené na zápis. Následne potom majú problém dostať sa z takýchto škôl k vyššiemu vzdelaniu. Prevažnú väčšinu v špeciálnych školách, ktoré navštívila, tvorili rómske deti. Podľa Dubovcovej to súvisí aj s tým, že len minimum týchto detí absolvovalo predškolskú prípravu. Upozornila tiež, že tieto deti majú jazykovú bariéru, keďže mnohé nerozumejú po slovensky.

KDH s návrhom chrániť oznamovateľov korupcie opäť neuspelo

Oznamovatelia korupcie, daňových a majetkových trestných činov proti záujmom štátu, obcí či vyšších územných celkov zatiaľ vyššiu ochranu pred stratou zamestnania požívať nebudú. Väčšina pléna dnes podobne ako vlani odmietla návrh zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestných činov korupcie a iných vybraných trestných činov.

Zákon počítal aj s tým, že oznamovatelia korupcie budú finančne odmeňovaní. Odmena mala predstavovať do desať percent z uchránenej alebo vrátenej hodnoty, ak už v korupčnej kauze padol právoplatný rozsudok, nesmela by však prekročiť 50-násobok minimálnej mzdy.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Vlastný návrh už dlhšiu dobu chystá minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Ešte v septembri 2013 sľuboval, že to bude do konca roka, ale nestalo sa. O návrhu KDH sa vyjadril, že nebol komplexný. Nepozdávalo sa mu tiež, že si opozícia zvykla predkladať rozpracované materiály, ktoré pochádzajú z ministerstiev.

"Myslím, že to nie je dobrá cesta. Jednak preto, že je to zvyčajne nedokončený surový návrh a nie je to ani korektné," vyhlásil Kaliňák. Pripomenul, že súčasná opozícia bola vo vláde a mala dosť času, aby riešila problém s korupciou a schvaľovala s tým súvisiace zákony.