Bratislava 26. novembra (TASR) - Legislatívna prax, keď poslanci cez zmenu zákona novelizujú aj iné nesúvisiace právne normy, čiže využívajú tzv. nepriamu novelizáciu, by mala byť od nového volebného obdobia minulosťou. Plénum NR SR dnes 80 hlasmi schválilo novelu rokovacieho poriadku Národnej rady SR, ktorá takýto postup zakazuje.

"Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona," uvádza sa v texte. Ide teda o obmedzenie predkladania tzv. prílepkov, čiže vecne nesúvisiacich noviel. Ak by však takáto situácia nastala, predsedajúci schôdze nedá o návrhu hlasovať. Autor návrhu však bude môcť vyjadriť námietku, o ktorej rozhodne plénum. Ak mu dá väčšina za pravdu, nepriama novela bude.

Nepriame novely využívali v rôznej miere všetky doterajšie vládne koalície, opoziční poslanci takýto postup vždy kritizovali. Jeden z posledných prípadov bol, keď poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi zasiahli proti šmejdom cez novelu zákona o hospodárskej mobilizácii. Za vlády Ivety Radičovej chcel zase vtedy koaličný Most-Híd cez zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve riešiť otázku nových drog predávaných formou suvenírov v tzv. crazy shopoch.

Nový rokovací poriadok má tiež zamedziť praxi, ktorá sa rozšírila najmä v radoch opozície. Tá spočíva v tom, že plénum poslanecký návrh zákona prerokuje, dotyčný poslanec však krátko pred hlasovaním svoju právnu normu stiahne a predloží ju na najbližšiu schôdzu. Tam o nej členovia snemovne rokujú opäť. Po novom má platiť, že ak navrhovateľ stiahne svoj návrh, opätovne zaradiť ho do programu bude možné až po šiestich mesiacoch. Aj tu však bude možné uplatniť výnimku. Ak predseda parlamentu dá návrh, aby tá lehota bola kratšia, plénum mu to môže odhlasovať.

Niektorí poslanci, ako napr. Alojz Hlina (KDH) či Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), tento svoj postup opakovali aj niekoľkokrát. Robili to z dôvodu, že ak by plénum ich návrh hlasovaním odmietlo, s rovnakým nápadom môžu prísť až o pol roka.

Zmeny sa dotknú aj Hodiny otázok, kde odpovede členov vlády majú dostať časový limit. Žiadna odpoveď by nemala trvať dlhšie ako päť minút.

Hodina otázok je rozdelená na dve časti. Prvá pätnásťminútovka je vyčlenená pre premiéra. To, na koľko otázok poslancov odpovie, záleží od dĺžky jeho odpovedí. Spravidla sa však dostane maximálne k druhej otázke. Podľa nových pravidiel však predseda vlády stihne minimálne tri otázky. Zvyšných 45 minút patrí členom vlády, ktorí chodia k rečníckemu pultu postupne odpovedať podľa vyžrebovaného poradia otázok. Aj oni sa budú musieť po novom pri každej otázke zmestiť do päťminútového limitu.

Súčasťou novely bol pôvodne aj Etický kódex poslanca, cez pozmeňujúci návrh Anny Vittekovej (Smer-SD) však z právnej normy vypadol s tým, že parlament ho v budúcnosti prijme formou uznesenia. Kedy to bude, závisí od dohody v pléne. "Navrhovaný Etický kódex spôsobil polemiku, a to, že mal byť pôvodne prílohou zákona, by znemožnilo ďalšiu diskusiu o jeho presnom obsahu," vysvetlil pre TASR predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD). Novelizovaný rokovací poriadok však s prijatím Etického kódexu počíta, rovnako aj so sankciou za jeho porušenie.

Kedy bude samotný kódex prijatý, zatiaľ nie je jasné, v tomto volebnom období sa to už ale zrejme nestihne. "Najskôr musí novela zákona o rokovacom poriadku nadobudnúť účinnosť (1. január 2016), a potom sa uvidí, či sa NR SR vie dohodnúť na obsahu kódexu ešte do marcových volieb, alebo sa to nechá na nových poslancov," dodal Madej.

Pôvodný návrh Etického kódexu prikazoval poslancom správať sa slušne, rešpektovať dobré mravy, neprijímať dary z titulu funkcie či zdržať sa prejavov, ktoré narúšajú osobnú dôstojnosť iných poslancov.