Bratislava 7. septembra (TASR) - Zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. To je úloha nového zákona o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý dnes poslanci Národnej rady (NR) SR 124 hlasmi poslali do druhého čítania.

"Protischránkovým zákonom odkrývame, s kým obchoduje štát. Ten, kto chce klamať, sa vystavuje sankciám až po výmaz z registra a zákaz uchádzať sa o verejné zdroje," povedala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa majú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.

Register má byť verejne dostupný na internete. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo štátnych či obecných akcioviek. Registrovať by sa mali aj tí, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj na dodávateľov tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.

Režim navrhuje ministerstvo sprísniť aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri by mali byť uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre. Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu alebo vylúčením štatutára. To hrozí aj v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.

Odkryť svoju vlastnícku štruktúru by mali povinne aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je, alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora.

Ministerstvo tiež upravuje povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Majú ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy. Výnimku z registrácie majú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát či obec spláca pôžičku, a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí.

Ďalej ide aj zákaz hliadok vo vlakoch

Dohľad nad verejným poriadkom vo vlakoch a na železničných staniciach bude môcť v budúcnosti mať iba polícia alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy či prepravcom. Takúto zmenu zákona o dráhach dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Rezort spravodlivosti mení právnu normu cez návrh nového zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v EÚ.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorej rezort v spolupráci s ministerstvom vnútra novelu pripravil, potvrdila, že ide o reakciu na aktivity parlamentnej ĽSNS a jej hliadky v niektorých osobných vlakoch s problémovou bezpečnosťou. „Nikto nemôže nahrádzať v tomto štáte políciu ani sa tak tváriť,“ vyhlásila ministerka.

„Akúkoľvek aktivitu, ktorá má chrániť občanov, pokiaľ ide o ich majetok, život a zdravie, bude môcť vykonávať len polícia alebo subjekt, ktorý má príslušné poverenie od železníc,“ ozrejmila podstatu zmeny. Nedodržanie právnej úpravy podľa nej bude sankcionovateľné.

Železničná spoločnosť Slovensko v svojom novom cestovnom poriadku určila, že bez písomného povolenia je v jej vlakoch zakázané vykonávať činnosti, ktoré nesúvisia s hromadnou osobnou dopravou a poskytovaním služieb spojených s prepravou verejnosti, a to ani s platným cestovným dokladom. ĽSNS opatrenie od hliadkovania neodradilo a opozičná parlamentná strana oznámila, že od jesene spustia vlakové hliadky aj na západe Slovenska.

„Zákon ide nad rámec toho, čo môže prepravca dnes povedať v svojom prepravnom poriadku,“ vysvetlila ministerka. Ona však osobne neočakáva, že problém úplne vyrieši. Vníma ho totiž širšie.

„Politické subjekty ktoré majú za cieľ vykonávať aktivity, aby vyvolávali dojem, že tento štát nie je funkčný, aby potom mohli prísť s vlastnými akože riešeniami, budú vždy hľadať cestu, aby svoj extrémistický program presadili v spoločnosti. Nepochybujem o tom, že keď im zahatáme jednu cestu, budú hľadať iné ciele. Úloha štátu je, aby dokázal vždy túto cestu zahatať," doplnila Žitňanská.

Predseda ĽSNS Marian Kotleba oznámil nasadenie hliadok 11. apríla pred Železničnou stanicou vo Zvolene. Ako dodal, strana reaguje na útok na dievča, ktorý sa odohral vo vlaku smerujúcom z Nových Zámkov do Zvolena 7. apríla.

Aj prísnejšie opatrenia proti extrémizmu prešli do druhého čítania

Slovensko by si malo vedieť účinnejšie poradiť s extrémizmom a rasizmom. Napomôcť má tomu novela trestných kódexov, ktorú dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Zmenu zahrnulo ministerstvo spravodlivosti do návrhu nového zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v EÚ.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) očakáva vďaka zmenám účinnejšie vyšetrovanie takejto trestnej činnosti. Upozornila, že štatisticky počet trestných činov extrémizmu klesol zo 112 v roku 2012 na vlaňajších 30, čo sa podľa nej niekedy vykladá aj ako neúspech boja proti extrémizmu.

Je presvedčená, že za týmto poklesom je skôr nižšia efektívnosť pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti. Tá sa presúva na internet, kde je jej postihovanie ťažšie. Žitňanskej chýba špecializácia sudcov na túto agendu. Už skôr pred novinármi konštatovala, že pri niektorých rozsudkoch sa „zastavuje rozum“. Absentuje aj znalecký odbor pre oblasť extrémizmu.

Vyšetrovatelia podľa šéfky rezortu často klasifikujú takéto prípady ako priestupky, lebo nepreukážu páchateľov úmysel alebo poukazujú na údajnú nepatrnú nebezpečnosť konania. Navyše tresty, ktoré dnes páchatelia extrémistických prejavov dostávajú, nie sú pre nich nijako odstrašujúce a stráca sa teda aj preventívny účinok, ktorý je jedným zo zmyslov trestného práva, upozornila.

Namiesto 54 okresných súdov má po novom posudzovanie takejto trestnej činnosti spadať pod Špecializovaný trestný súd. Žitňanská vysvetlila, že tým je zároveň daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Predpokladá teda, že v týchto prípadoch bude podávať obžalobu špeciálny prokurátor. Je podľa nej na polícii, aby aj ona zaviedla v tejto oblasti nejakú špecializáciu.

Novela spresňuje klasifikáciu rasovo motivovaného trestného činu, kde už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase, pôvodu atď. Ministerstvo tým reaguje na súčasnú prax, keď napríklad útočník zaútočí na občana, ktorý je pôvodom Žid alebo Róm, a v priebehu vyšetrovania sa ukáže, že napadnutý tento pôvod nemá. Skutok potom nie je klasifikovaný ako rasovo motivovaný trestný čin, hoci motivácia útočníka taká bola.

Zmena sa ďalej týka aj extrémistického materiálu, kde sa ustupuje od dikcie, podľa ktorej je extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Trestná bude nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.

Návrh zavádza aj novú skutkovú podstatu trestného činu apartheidu. V rámci medzinárodného trestného práva je vnímaný ako zločin proti ľudskosti. Ide o konanie jednotlivca, ktorý sa snaží zachovať režim charakteristický útlakom a nadvládou jednej rasovej skupiny nad druhou.

Ministerka napokon deklarovala, že sa rozšíri sústava znaleckých odborov a odvetví aj o osobitný odbor pre oblasť extrémizmu. Prax totiž podľa nej ukazuje, že jeho absencia bráni dôslednému vyšetrovaniu takýchto trestných činov. So špecialistami na túto oblasť tak v súčasnosti nikto nepracuje, v budúcnosti by sa malo viac dbať na ich špecializáciu, vzdelávanie a spoluprácu s kolegami v zahraničí.

Plénum podporuje zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu SR

Aj na Najvyššom súde (NS) SR bude výkon súdnictva oddelený od správy majetku. Je to cieľom rýchlej novely zákona o súdoch, ktorú dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania. NS SR má tak dobehnúť stav, ktorý už platí napríklad u prezidenta SR, na Ústavnom súde či v Súdnej rade SR, kde verejný činiteľ nie je správcom štátneho majetku a túto činnosť zabezpečujú obslužné útvary – kancelárie. Tú má mať po novom aj NS SR.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

"Predošlému vedeniu zrejme tento stav neprekážal, no vzhľadom na rozširujúcu sa agendu Najvyššieho súdu SR je potrebné odbremeniť predsedu súdu od niektorých činností a zveriť ich odbornému aparátu," zdôvodnil zmenu hovorca NS Boris Urbančík.

Najvyšší súd neuspel s návrhom na zriadenie kancelárie pri pripomienkovaní nového zákona o štátnej službe. Iniciatívu prebralo ministerstvo spravodlivosti, ktoré pripravilo rýchlu novelu. Zmena sa schvaľuje paralelne s legislatívnym procesom nového zákona o štátnej službe.

Opatrením rezort sleduje predovšetkým oddelenie riadenia výkonu súdnictva od správy súdov po organizačnej a personálnej stránke. "Ide nepochybne o nevyhnutný prostriedok na zabezpečenie a skvalitnenie vnútorného fungovania Najvyššieho súdu, čo v konečnom dôsledku prispeje aj ku skvalitneniu samotného výkonu súdnictva," odôvodnilo ministerstvo.

Kancelária NS SR bude plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti súdu. Bude štátnou rozpočtovou organizáciou na čele s vedúcim. Ten sa za svoju činnosť bude zodpovedať predsedovi súdu, ktorý ho bude vymenúvať, odvolávať a tiež mu bude určovať plat.

Nový typ elektronického platobného rozkazu je tiež v druhom čítaní

Zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia, poznačenú druhotnou platobnou neschopnosťou, je cieľom návrhu nového zákona o upomínacom konaní z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Právna norma prináša pre podnikateľov nový typ elektronického platobného rozkazu.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) vysvetlila, že rýchlosť a jednoduchosť vymoženia pohľadávok súvisí s kvalitou podnikateľského prostredia. Nový zákon má podľa nej skvalitniť a zrýchliť tento proces a v končenom dôsledku aj výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane k svojim peniazom. Okrem vyššej rýchlosti má byť podľa ministerky nové konanie aj lacnejšie. Od advokátov má spätnú väzbu, že by mohlo byť atraktívne pre podnikateľskú sféru.

Elektronický platobný rozkaz nemá nahradiť súčasný režim platobného rozkazu, má ísť o ďalšiu alternatívu pre podnikateľov. Ich vydávanie bude mať na starosti jediné špecializované pracovisko pri Okresnom súde v Banskej Bystrici, pod ktoré budú patriť aj exekučné konania. Súdy by tým mali mať možnosť využívať svoje kapacity na efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporov.

Konania o vydaní elektronického platobného rozkazu pritom budú oddelené od klasického sporového konania. Upomínacie konanie bude plne v réžii vyšších súdnych úradníkov. Sudca bude rozhodovať o opravnom prostriedku v zákonom stanovených prípadoch.

Proces vydávania nového platobného rozkazu bude elektronizovaný prostredníctvom štandardizovaných elektronických formulárov. Tie majú previesť žalobcu a žalovaného celým konaním. Interaktívnymi nápovedami budú navádzať, aby správne vyplnili jednotlivé kolónky formulárov. Predísť sa tak má nejasným a nezrozumiteľným návrhom. Formuláre ministerstvo zverejní na svojom webe. Tlačivo odporu sa bude doručovať žalovanému spolu s platobným rozkazom.

Písomnosti a rozhodnutia sa budú doručovať elektronickými prostriedkami ako elektronický úradný dokument podľa osobitného zákona. Zavádza sa elektronické podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu do elektronickej schránky súdu a elektronická komunikácia so žalobcom. V prípade žalovaného sa navrhuje prednostne doručovanie elektronickými prostriedkami, avšak tu sa pripúšťa komunikácia aj v listinnej podobe v prípade doručovania platobného rozkazu či podania odporu.

Žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, sa inštitútom povolenia splátok za taxatívne uvedených podmienok umožňuje, aby mohol priznaný nárok uhradiť v maximálne desiatich mesačných splátkach. Ak však žalovaný neuhradí čo i len jednu splátku včas, prichádza o výhodu splátkového kalendára a neuhradenú sumu z priznaného nároku je možné od žalovaného vymáhať. Menia sa tiež súdne poplatky, za podanie návrhu bude poplatok tri percentá z dlžnej sumy a za odpor, ak je podaný elektronicky, tiež tri percentá.

Slovensko sa v rámci Rozvojovej banky mení z prijímateľa na darcu

Slovenská republika sa vo vzťahu k Rozvojovej banke Rady Európy (RE) mení z prijímateľského štátu na štát donorský. Vyplýva to z dnešného rozhodnutia poslancov Národnej rady (NR) SR, ktorí súhlasili s pristúpením Slovenska k Tretiemu protokolu k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

SR sa ešte pri vstupe do Rozvojovej banky RE v roku 1998 zaviazala pristúpiť k tretiemu protokolu. Prístup sa však realizuje až v súčasnosti, keď sa pozícia krajiny vo vzťahu k Rozvojovej banke RE mení z prijímateľského štátu na štát donorský.

Účelom tretieho protokolu je upraviť právne postavenie a spôsobilosť Rozvojovej banky RE a jej orgánov a úradníkov. Protokol stanovuje výsady a imunity banky, jej orgánov a úradníkov. Pri riešení sporov vymedzuje rozhodcovské konanie. Podpísaný bol v Štrasburgu 6. marca 1959 a platnosť nadobudol 15. marca 1963. K dnešnému dňu je jeho zmluvnou stranou 26 krajín Rady Európy. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť v deň uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.

Rozvojová banka RE, so sídlom v Paríži, vznikla v roku 1956 ako Fond RE pre opätovné usídlenie migrujúcich národov a preľudnenie. Poslaním banky je spolufinancovanie sociálne zameraných projektov formou zvýhodnených úverov so splatnosťou desať – 15 rokov (maximálne 20 rokov). Zo 47 členských štátov Rady Európy vstúpilo do banky RE zatiaľ 41 krajín. Slovenská republika je jej členom od 22. decembra 1998 s podielom 0,346 percenta na základnom imaní. V roku 2015 banka RE schválila operácie pre Slovenskú republiku vo výške 464,5 milióna eur.

V predloženom materiáli sa uvádza, že budúca spolupráca medzi SR a Rozvojovou bankou bude založená na podpore projektov, ktoré prispejú k hospodárskemu rastu slovenskej ekonomiky, zamestnanosti a regionálnemu rozvoju.