Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

ROZHOVORY TASR S LÍDRAMI: Predstavujeme J. Miškova zo strany SKOK!

Na archívnej snímke predseda strany SKOK Juraj Miškov Foto: TASR/Michal Svítok

Líder mimoparlamentnej strany SKOK Juraj Miškov v predvolebnom rozhovore pre TASR hovorí, že Slovensko má ohromný potenciál v ľuďoch, ale nedokáže ho využiť.

Bratislava 17. februára (TASR) - Verejnosti sa prezentuje tým, že na rozdiel od iných politických strán jeho subjekt hovorí ľuďom pravdu. To, že založil vlastnú stranu, nevníma ako ďalší príspevok k atomizácii pravice. Tvrdí, že pre jej spájanie urobil veľa, keď sa pokúsil o spoluprácu s hnutím NOVA. Líder mimoparlamentnej strany SKOK Juraj Miškov v predvolebnom rozhovore pre TASR hovorí, že Slovensko má ohromný potenciál v ľuďoch, ale nedokáže ho využiť.

V poslednej dobe sa prezentujete najmä tým, že vy, na rozdiel od iných strán, hovoríte ľuďom pravdu. Vy ste však tú svoju pravdu o pôsobení na politickej scéne hľadali dlhšie. Začínali ste v liberálnej SaS, neskôr ste sa pokúsili zosadiť predsedu Richarda Sulíka, keď to nevyšlo, založili ste platformu Liberálna dohoda, odišli ste zo SaS, začali ste spolupracovať s konzervatívnym hnutím NOVA. Ani táto spolupráca nevyšla, napokon ste založili SKOK a tvrdíte, že nie ste ani pravica ani ľavica. O čom bola táto cesta?

Som mimoriadne vďačný za všetky skúsenosti, ktoré sa mi podarilo v politike získať. Dospel som k presvedčeniu, že na Slovensku pri riešení skutočných problémov, ktoré trápia ľudí, zlyhala ako ľavica, tak aj pravica. Navyše, na Slovensku neexistuje autentická ľavica a pravica. Pozrite sa, čo robí Smer-SD. Definuje sa ako ľavica a robí politiku, ktorú by politológovia mohli hodnotiť ako pravicovú. Na druhej strane, pravicové strany sa predbiehajú v návrhoch riešení, ktoré by im závidela akákoľvek sociálnodemokratická strana.

Pred takmer troma rokmi ste pre Sme hovorili o tom, že pravica potrebuje moment spájania. Prečo ste sa napokon aj vy rozhodli pokračovať v trende jej atomizácie?

Práve naopak, my sme sa pokúsili o spájanie s hnutím NOVA, neviem, či niekto urobil v tejto veci viac. Bohužiaľ, naše pokusy neboli úspešné. Hlavným dôvodom je nedostatok pokory jednotlivých lídrov v opozícii. Teraz prinášame ponuku neideologickej a pragmatickej politiky.

Vznik strany SKOK ste ohlásili 1. decembra 2014. Povedali ste, že ste zdvihli zástavu a chcete ľudí inšpirovať, aby sa pridali. Môžete po roku povedať, že sa vám to podarilo?

Áno, podarilo sa. Mám okolo seba kolegov, každý z nich má svoj úspešný príbeh. Spoločne so mnou zdvihli zástavu a ideme do boja za lepšie Slovensko.

V prieskumoch verejnej mienky sa pohybujete hlboko pod hranicou zvoliteľnosti. Ako si to vysvetľujete?

Prieskumy sú rôzne, niektoré nám dávajú menej, niektoré viac. Médiá často samotné čísla v prieskumoch preceňujú. História pritom pozná dostatok príkladov, keď voľby dopadli inak, ako predpokladali prieskumy. Spomeniem krajské voľby v Banskej Bystrici či voľby primátora v Bratislave. Som presvedčený, že voľby ukážu skutočnú podporu, ktorú máme medzi ľuďmi. Ja medzi nich chodím a podporu cítim.

Nedávno ste sa vyznali, že ste ochotný spolupracovať s víťazom volieb, aj keď to bude Smer-SD. V marci na košickom sneme, na ktorom ste sa stali predsedom strany, ste povedali, že chcete predstaviť vlastnú programovú politiku pre voličov, ktorí nechcú voliť Smer-SD. To sa nevylučuje?

Nie. Chceme predstaviť vlastnú programovú ponuku pre tých, ktorí nechcú voliť Smer-SD, ale chceme byť aj alternatívou pre voličov Smeru-SD.

SaS a Richarda Sulíka ste neraz kritizovali, je však faktom, že ste chceli vstúpiť na ich kandidátku. Nebije sa to s vašou rétorikou?

Znamená to, že ak máme s niekým spolupracovať, tak sa nemôžeme kriticky vyjadriť na jeho adresu? Som presvedčený, že veci si treba povedať otvorene a hovoriť pravdu aj vo veciach, ktoré sa nám nepáčia. Toto je ďalší dôkaz, že sme mali záujem o spoluprácu. Z našej strany to bola podaná ruka a tá bola odmietnutá. K žiadnemu oficiálnemu rokovaniu ale neprišlo.

Pustili ste sa aj do lídra Siete Radoslava Procházku. Vytýkate mu dve veci: podľa vás nejasné financovanie strany a zároveň podľa vás nejasné vyjadrenia na margo ochoty spolupracovať so Smerom-SD po voľbách. V prvom prípade Procházka médiám ukázal úverovú zmluvu s Fio bankou, v druhom prípade zdôraznil, že jeho súperom je Smer-SD, nie vy. Stačí vám to?

My hovoríme v kampani ľuďom pravdu. Ak ju politici nehovoria, výsledkom je historicky najnižšia dôvera ľudí v politiku. Je to na pánovi Procházkovi, ako bude svojim voličom hovoriť pravdu, zatiaľ to boli vysvetlenia pol na pol. Jeden deň povedal jedno, na druhý deň iné a na tretí deň to poprel. Ja sa v tom nevyznám a pochybujem, že sa v tom vyznajú jeho voliči.

O čom budú tieto voľby?

S najväčšou pravdepodobnosťou ich vyhrá Smer-SD, potom to bude už len o tom, kto s nimi pôjde do koalície.

Kam sa Slovensko posunulo za posledné štyri roky?

Slovenská republika má ohromný potenciál spočívajúci v ľuďoch. Som ale presvedčený, že Slovensko málo využíva skrytý potenciál ľudí, ktorých má. Máme najvyššiu produktivitu práce v rámci V4. Je to krajina, kde ľudia ako prví na svete vyrobili lietajúce auto, plazmový vrták či penový polystyrén. Slovensko preto potrebuje jedinú vec, a to uvoľniť tento potenciál a vytvoriť také prostredie, ktoré ho bude podporovať. Vláda tu štyri roky premrhala, Slovensko štyri roky stagnovalo.

Ste opozičný politik, ale viete vládu za niečo aj pochváliť?

Viem pochváliť vládu za pokračovanie v konsolidácii verejných financií. Iste, vláda konsolidovala výlučne na strane príjmov, ale faktom je, že deficit znižovala. My by sme to však robili najmä cez výdavky štátu.

Vy ste svoj volebný program nazvali Generálna oprava Slovenska. Čo sú teda najväčšie problémy tejto krajiny?

Vláde sa nedarí zvyšovať počet pracovných miest. Štatistiky, ktoré uvádza, sú prekrúcaním reality. Nevzniklo tu žiadnych 130.000 nových pracovných miest, reálne vzniklo 5100 stálych pracovných miest. Vláda totiž do toho započítava aj 33.000 ľudí, ktorí odišli za prácou do zahraničia a vykazuje ich, ako vytvorené miesta. Ďalších 60.000 sú ľudia na aktivačných prácach, ktorých vláda preradila v rámci zmeny metodiky a vykazuje aj ich ako vytvorené miesta. Vláda argumentuje tým, že ide o oficiálne štatistky Sociálnej poisťovne. Nuž, pozreli sme sa na to a zistili sme, že vláda prezentuje zavedenie odvodov z dohôd ako nové pracovné miesta. Ale to je len uvalenie bremena na dohodárov. Je to všetko len obyčajný bluf, práce je menej ako pred štyrmi rokmi.

Ďalšie problémy?

Školstvo, ktoré potrebuje spoločnú dohodu na dlhodobej stratégii. Mali by sa na nej zjednotiť všetky politické strany podobne, ako sa to stalo pri zákone o dlhovej brzde. To je recept na skvalitnenie školstva, pričom pre nás je školstvo priorita. Pálčivým problémom je aj odchod mladých ľudí do zahraničia. Musíme urýchlene prijať také riešenia, ktoré zastavia exodus mladých. No a je tu aj zdravotníctvo, ktoré je tiež problémom. Minimálne tretina zdrojov v zdravotníctve sa rozkradne. Je to čierna diera.

Aký je váš recept?

Najskôr je potrebné urobiť opravu niektorých všeobecných oblastí. Hovorím najmä o protikorupčných opatreniach, čo sekundárne dokáže vyriešiť množstvo problémov aj v zdravotníctve. Na to, aby ste porazili chobotnicu a odsekli jej chápadlá, musíte začať trestať nielen drobnú korupciu, ale aj korupciu politikov. Na Slovensku však doteraz nebol žiaden odsúdený. Preto treba odpolitizovať voľbu generálneho prokurátora, tento funkcionár nesmie byť poplatný politikom. Do škôl zase musíme vrátiť viac slobody učiteľom, väčšiu autonómiu pre školy. Musíme hovoriť aj o spôsobe financovania. Peniaze, ktoré majú skončiť v školách, často ostávajú v samospráve a tá nimi sanuje iné problémy. A, samozrejme, treba naliať do školstva viac peňazí. My máme v programe zvýšenie platov učiteľov o 40 percent, postupne každý rok volebného obdobia o desať percent.

Odkiaľ chcete získať potrebné peniaze?

Poviem príklad. Do baníctva nalievame 100 miliónov eur ročne. Z toho sa časť stratí a k baníkom sa nikdy nedostane. Pokojne by sme mohli bane zavrieť, 50 miliónov dajme na podporu baníkov, ktorí tým prídu o prácu a budú si hľadať inú. Zvyšných 50 miliónov pokojne dajme do školstva.

Pridali by ste aj zdravotným sestrám?

Aj ony si zaslúžia lepšie platové ohodnotenie. Vláda, ktorá sa chváli tým, že je sociálna, by mala zaujať iný postoj. To, čo ľudia potrebujú, je slušná práca a slušná mzda, nie sociálne balíčky. Tie sú dôkazom zlyhania v sociálnej politike.

Oprášili ste aj program na zlepšovanie podnikateľského prostredia Singapur z čias, keď ste boli ministrom hospodárstva. Prečo je pre vás dôležitý?

Ivety Radičovej vzniklo 54.000 pracovných miest. Žiaľ, podarilo sa nám presadiť asi len tretinu naplánovaných opatrení. Ponúkol som program Singapur aj svojmu nástupcovi Tomášovi Malatinskému, ktorý povedal, že v ňom bude pokračovať. Ale potom mu kolegovia z vlády vysvetlili, že nie je dobré pokračovať v niečom, čo robil jeho predchodca. Toto politikárčenie spôsobuje, že Slovensko behá od jedného mantinelu k druhému.

S otázkou zamestnanosti súvisia aj veľké zahraničné investície. Keď ste v roku 2010 kandidovali za SaS, strana deklarovala, že je proti investičným stimulom a že ich zruší. Nielen že ste ich napokon nezrušili, ale ako minister hospodárstva ste tento nástroj aj využili. Takže bez toho to nejde?

V programovom vyhlásení vlády sa už ale o ich zrušení nehovorilo. Mohli sme sa tak hýbať len v mantineloch vládneho programu, nie v programe svojej strany. Fakt je ten, že sa nám podarilo desaťnásobne znížiť objem investičných stimulov v porovnaní s predchádzajúcou vládou Roberta Fica a podarilo sa nám preklopiť väčšinu stimulov na daňové úľavy, nie hotovostné platby. Ak by vláda Ivety Radičovej pokračovala, tak by sme nahradili investičné stimuly lepším podnikateľským prostredím. To by bolo také atraktívne, že by žiadne investičné stimuly neboli potrebné. My napríklad chceme zaviesť nulovú sadzbu korporátnej dane v hladových dolinách. Na to, aby sme dotiahli investora do Rimavskej Soboty, do Poltára či Hnúšte, musíme prísť s ponukou, ktorá bude atraktívna nielen pre investora, ale aj slovenských podnikateľov.

Súčasťou predvolebnej kampane sa stala aj téma utečencov a s tým spojených bezpečnostných rizík. Sú utečenci problémom, ktorý trápi Slovensko?

Vôbec nie. Smer-SD sa rozhodol postaviť volebnú kampaň na utečeneckej kríze, ja to považujem za veľmi perfídne. Za 23 rokov samostatnosti Slovenska u nás požiadalo o azyl 58.000 ľudí a azyl dostalo celkovo asi 650 ľudí. Máme dobre nastavené zákony, prísny azylový zákon, ktorý je dostatočnou ochranou. Prílev migrantov, ktorí u nás dostanú azyl, jednoducho nehrozí. Situáciu nezľahčujem, migračná kríza je vážna, je preto potrebné hľadať spoločné európske riešenia. Nepomôžu však vojenské manévre na hraniciach, ani stavanie plotov, musíme prijať efektívne spoločné riešenia.

V septembri ste do médií ohlásili, že sa postaráte o jednu utečeneckú rodinu, čo mala byť inšpirácia pre druhých. Chceli ste jednej rodine pomôcť s integráciou do spoločnosti tak, že by ste jej rok hradili ubytovanie, stravovanie a vzdelanie.-

Túto ponuku som dal, ale verte či nie, do dnešného dňa som nedostal odpoveď. Dal som ponuku na migračný úrad, pýtal som sa na ďalší postup, čo mám robiť, ak chcem takto pomôcť, ale stále nemám odpoveď.

Prečo by mal občan voliť práve vás a vašu stranu?

Pretože sme ľudia, ktorí vedia, čo chcú dosiahnuť, a to je zvýšenie počtu pracovných miest, zvýšenie platov a riešenie situácie mladých ľudí. Máme plán na to, ako to dosiahnuť. Ten plán je jasný, konkrétny a merateľný. Tiež sme otvorene povedali, že sme pripravení realizovať náš plán s víťazom volieb. Či to bude Smer-SD alebo iná strana, sme pripravení ponúknuť náš plán každému.

Vymenujte priority, na ktorých budete trvať, ak by ste mali možnosť rokovať o vstupe do vlády.

Chceme byť v koalícii, ktorá bude tvoriť pracovné miesta. Chceme mať možnosť pomôcť ľuďom, ktorí chcú pracovať, aby si prácu vedeli ľahko nájsť a aby každý, kto si prácu nájde, za ňu dostal slušný plat. A vytvoriť také podmienky, aby mladí nechceli odchádzať do zahraničia.