Bratislava 2. mája (TASR) - Tajná voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR je podľa uchádzača o tento post Libora Duľu vhodná vzhľadom na to, "aby sa predišlo budúcej možnej vnútornej zaujatosti sudcov voči osobám alebo subjektom, ktoré tieto osoby reprezentujú". Verejná voľba má však zároveň podľa neho iný aspekt svojich predností. Členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru vypočuli okrem Duľu ďalších dvoch uchádzačov, a to Michala Ďuriša a Dagmar Fillovú.

Poslancov výboru zaujímala situácia na Najvyššom súde (NS) SR a vzťah Duľu, ktorý je predsedom kolégia NS, k Štefanovi Harabinovi. Sudca uviedol, že prišiel na NS v čase, keď bol Harabin jeho predsedom. Pripomenul však, že nie je jeho blízkym spolupracovníkom ani sympatizantom. Pripustil tiež úvahu o tom, či by sa mal vracať do súdnictva sudca, ktorý sa predtým stal súčasťou výkonu verejnej moci.

Duľu navrhli predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenská advokátska komora.

Otázky poslancov pre ďalšieho uchádzača o post sudcu Ústavného súdu SR Michala Ďuriša smerovali najmä k jeho pôsobeniu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP). Pripomenul, že bezplatná zdravotná starostlivosť nemôže byť v štáte absolútna. "Zákonodarca má právo stanoviť medze... Čo trošku chýba, sú jednoznačné kritériá, čo má byť bezplatné," pripomenul na margo spoplatnenia zdravotníckych pomôcok či liekov. Ďuriš mal odpovedať aj na otázku týkajúcu sa zákazu zisku zdravotných poisťovní. V tomto prípade člen predstavenstva VšZP pripomenul, že ochrana vlastníckeho práva ľudí, ktorí vložia svoje finančné prostriedky do podnikania poisťovní, v určitom zmysle prevažuje nad verejným záujmom, respektíve, že verejný záujem nie je až taký veľký. Tento fakt podľa neho konštatoval aj ÚS SR.

Ďuriš absolvoval vypočúvanie po tretí raz. Nominovali ho Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenská advokátska komora.

Ako poslednú pred obednou prestávkou vypočuli členovia výboru Dagmar Fillovú z odboru legislatívy a milostí v Kancelárii prezidenta SR. Do funkcie ju nominovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Poslancov zaujímal jej názor na udeľovanie individuálnej milosti prezidentom SR, napríklad, či by mal prezident zohľadňovať výšku trestu osoby. Podľa Fillovej je táto kompetencia v rukách prezidenta. V otázke vymenovania generálneho prokurátora či sudcov Ústavného súdu SR prezidentom sa Fillová odvolala na nálezy a judikatúry ÚS, podľa ktorých by sa malo v takýchto prípadoch postupovať.

E. Kováčechová: Ľudia musia rozumieť rozhodnutiam súdov, aby im dôverovali

Na to, aby mohli občania dôverovať rozhodnutiam súdov, musia im rozumieť, myslí si uchádzačka o post ústavnej sudkyne Eva Kováčechová. Do voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR sa prihlásila opätovne. Navrhla ju verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Vypočutím Kováčechovej sa ukončil štvrtkový verejný híring kandidátov na sudcov ÚS SR.

Rozhodnutia súdov sú podľa Kováčechovej často zbytočne obsiahle, nie je dôvod na to, aby obsahovali celý spis. "Na úkor zmysluplnosti obsahu sa zbytočne používa jazyk, ktorému ľudia nerozumejú. Ak mu nerozumejú, nemôžu také rozhodnutie akceptovať," vyhlásila uchádzačka s tým, že rozhodnutia by mali byť vydávané dostatočne včas, mali by byť písané jazykom, ktorý je zrozumiteľný, a sudcovia by o nich mali viac komunikovať.

Kováčechová bola do februára riaditeľkou Centra právnej pomoci, ktoré je súčasťou Ministerstva spravodlivosti SR. Členov výboru zaujímalo, ako by mohlo centrum pomôcť ľuďom v exekúciách, ktorí chcú požiadať o osobný bankrot. Podľa Kováčechovej bolo po zavedení novej právnej úpravy ťažké odhadnúť, koľko ľudí bude mať o osobný bankrot záujem. Riešiť situácie sa v centre podľa jej slov snažili okrem iného zvýšením počtu zamestnancov, otvorili tiež nové kancelárie v najvyťaženejších lokalitách.

Foto: TASR – Jakub Kotian

Uchádzačka o post ústavnej sudkyne poukázala na to, že parlament dopustil situáciu, keď Ústavný súd nie je už niekoľko mesiacov plne obsadený. Pripomenula, že Ústavný súd nepatrí poslancom. "Patrí občianskej spoločnosti, patrí nám všetkým," doplnila.

Členovia výboru vo štvrtok vypočuli 12 kandidátov. Šéf výboru Róbert Madej (Smer-SD) avizoval, že vypočúvanie bude pokračovať v piatok (3. 5.) od 9.00 h. Doplnil, že dvaja uchádzači, Edita Pfundtner a Marek Tomašovič, sa z piatkového vypočúvania ospravedlnili. Pred poslancami sa preto v piatok predstaví desať uchádzačov o post sudcu ÚS.

K. Čechová: Odôvodnenia rozhodnutí súdov by mali byť zrozumiteľnejšie

Foto: TASR - Jakub Kotian

Odôvodnenia rozhodnutí súdov by mali byť oveľa zrozumiteľnejšie, myslí si uchádzačka o post ústavného sudcu Katarína Čechová. Do funkcie ju navrhla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová a Slovenská advokátska komora. Pred parlamentným ústavnoprávnym výborom sa už predstavili aj Pavol Boroň, Ladislav Duditš a Anton Dulak. Všetci štyria už absolvovali híring aj pred aprílovou voľbou kandidátov v parlamente.

Čechová opätovne zopakovala, že je absolútne politicky, ekonomicky a spoločensky nezávislá a chce pracovať pre najvzácnejšieho klienta, ktorým je podľa nej štát. "Rozhodnutia by mali byť zrozumiteľné širšiemu okruhu, nielen odborníkom," odpovedala Čechová na otázku otvoreností súdnictva vo vzťahu k verejnosti. Doplnila tiež, že sudca musí dôsledne dbať na to, aby nevyslovil právny názor na právnu otázku, ktorá môže byť v budúcnosti predmetom jeho rozhodovania.

"Dvadsať percent mojej práce za posledné tri, štyri roky, bola pro bono robota pre strany a stránky ktoré si právnu pomoc nemohli dovoliť zaplatiť. Veľmi vnímam, že je tu slabšia strana, je treba jej pomáhať," uviedla Čechová s tým, že vníma nevyhnutnosť poskytovania a pomáhania v právnej pomoci slabšej strane.

"Každý, kto spĺňa isté zákonné predpoklady, sa môže uchádzať o túto kandidatúru, môže byť aj neskôr menovaný. Nikto nesmie byť diskriminovaný, myslím to všeobecne, nielen na člena vlády SR," odpovedal ďalší uchádzač Pavol Boroň na otázku, či môže prezident odmietnuť návrh na vymenovanie členov vlády. Boroň mal odpovedať aj na otázky týkajúce sa postojov súdov k dodržiavaniu ľudských práv. Boroňa na post ústavného sudcu nominoval nezaradený poslanec NR SR Rastislav Holúbek.

Vnímanie nezávislosti súdnictva na Slovensku je opäť veľmi nízke, respondenti sa najviac obávajú politických zásahov do rozhodovania súdov, konštatoval ďalší uchádzač o funkciu sudcu Ústavného súdu SR Ladislav Duditš. Otázkou podľa neho je, či majú respondenti dostatok informácií o tejto problematike.

Duditša do funkcie navrhli Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Notárska komora SR a Slovenská komora exekútorov. Pred výborom sa zároveň predstavil aj Anton Dulak, ktorý mal odpovedať na otázky týkajúce sa jeho životných hodnôt, ktorými sa riadi, ako aj na tému ochrany spotrebiteľa. Pripomenul, že na ochranu spotrebiteľa bolo prijatých viacero opatrení, vyzdvihol napríklad opatrenia voči úžere. Dulaka navrhla Notárska komora SR.

Veľký počet exekúcií spôsobuje podľa Gerberyho aj finančná negramotnosť

Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR po obedňajšej prestávke vypočul ďalších dvoch uchádzačov o post ústavného sudcu Borisa Gerberyho a Martinu Jánošíkovú. Obaja sa uchádzali o tento post pred februárovou voľbou v parlamente.

Súdnemu exekútorovi Borisovi Gerberymu poslanci položili otázku o veľkom množstve exekúcií. Zastavenie nevymožiteľných starých exekúcií je podľa Gerberyho jedným z riešení tejto situácie. Poukázal aj na skutočnosť, že finančná gramotnosť ľudí je podľa neho na nulovej úrovni. "Ľudia často podliehajú reklamným kampaniam alebo snahe mať niektoré materiálne veci, bez ohľadu na to, či sú pre nich potrebné, nepotrebné, či reálne dokážu zaplatiť tie veci," uviedol s tým, že ľudia často podľahnú tlaku konzumnej spoločnosti, čím pristupujú k nemožnosti splácať svoje dlhy.

Gerbery tiež dodal, že deti by nemali byť dlžníkmi, v tomto prípade by mal podľa neho vyhrať "zdravý rozum". "Dieťa nemôže byť zodpovedné za nečinnosť svojich rodičov," uviedol. Do funkcie ústavného sudcu ho navrhla Slovenská komora exekútorov.

Jánošíkovú, ktorá sa profesijne venuje európskemu právu, nominovala Právnická fakulta Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pri svojom predstavení uviedla, že môže zúročiť svoje praktické skúsenosti na zlepšenie fungovania Ústavného súdu SR.

Podľa Jánošíkovej je nepochybne potrebné chrániť nezávislosť súdnej moci a táto otázka má byť súčasťou materiálneho jadra ústavy. V prípade rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade ústavného zákona s ústavou v súvislosti s previerkami sudcov však podľa nej vyplynula otázka, či neexistovala iná možnosť riešenia tejto veci.

Ústavnoprávny výbor vypočul dvoch nových uchádzačov o post sudcu ÚS

Parlamentný ústavnoprávny výbor vypočul vo štvrtok aj dvoch uchádzačov, ktorí sa do voľby kandidátov na ústavných sudcov prihlásili po prvý raz. Moniku Jurčovú aj Vieroslava Júdu nominovali do funkcie právnické fakulty.

Jurčová sa chce podľa vlastných slov uchádzať o post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR, hoci je o nej známe, že nie je ústavným právnikom. Dodala, že sa podieľala na viacerých právnych projektoch a všetky skúsenosti jej poskytujú základ na vykonávanie funkcie ústavnej sudkyne. Na tento post ju navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.

Foto: TASR – Jakub Kotian

Otázku registrovaných partnerstiev rovnakého pohlavia majú podľa Jurčovej posúdiť odborníci na rodinné právo či psychológovia. Tvrdí, že na túto problematiku nemá vykryštalizovaný názor.

"Otázka morálky a etiky je základom toho, aby mohol sudca presadzovať všeobecné dobro," uviedol Júda s tým, že bol vychovaný v kresťanskom duchu, ale aj k tolerancii k iným názorom. Do funkcie ústavného sudcu ho nominovala Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde v súčasnosti pôsobí.

Júda si myslí, že vo všeobecnosti je potrebné rešpektovať rozhodnutia Ústavného súdu SR z hľadiska právnej istoty, ich prípadné verejné spochybňovanie by podľa neho prinášalo neistotu. "Pokiaľ ide o previerky Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), domnievam sa, že hlavným dôvodom, prečo ústavný súd rozhodol tak ako rozhodol, bola právna retroaktivita, pretože previerky sa týkali tak sudcov, ktorí boli ustanovení sudcami pred dátumom novely ústavy, ako aj po tomto dátume," reagoval na otázku týkajúcu sa rozhodnutia ÚS SR o tom, že plošné preverovanie sudcov NBÚ je v rozpore s ústavou.

Manželstvo je podľa ústavy jedinečným zväzkom muža a ženy, problematike manželstiev osôb rovnakého pohlavia by podľa Júdu mala predchádzať široká spoločenská diskusia, ktorá by mohla vyústiť do referenda. Pokiaľ by k nemu došlo, Júda bude rešpektovať výsledky hlasovania občanov.