Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Slovensko

NRSR vzala na vedomie informáciu o privatizácii Slovenských elektrární

Poslanci Národnej rady SR (NR SR) rokovali na 49. mimoriadnej schôdzi o problémoch súvisiacich s reštrukturalizáciou firiem na Slovensku 15. apríla 2015. Mimoriadna schôdza je reakciou aj na situáciu veriteľov stavebnej spoločnosti Váhostav-SK. Na snímke rokovanie parlamentu. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes vzali na vedomie Informáciu o privatizácii Slovenských elektrární (SE) a postupe pri vypovedaní Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG).

Bratislava 28. mája (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes vzali na vedomie Informáciu o privatizácii Slovenských elektrární (SE) a postupe pri vypovedaní Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Dokument predložila plénu vláda na požiadanie opozície.

O informácii diskutovali poslanci od stredajšieho (27.5.) popoludnia. Na záver rozpravy minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) uviedol, že elektrárne boli predané za cenu 840 miliónov eur, čo je hodnota jedného jadrového reaktora. "Zároveň SE získali na 30 rokov zmluvu na prevádzku VEG, kde by len tržby pre elektrárne boli viac ako jedna miliarda eur," vyčíslil Žiga. Myslí si teda, že o spravodlivosti a správnosti takejto privatizácie si urobí obraz každý sám.

Ešte na úvod diskusie premiér Robert Fico (Smer-SD) vyhlásil, že Slovenská republika prišla pri privatizácii Slovenských elektrární (SE) v rokoch 2005 a 2006 o 800 miliónov eur alebo vtedajších 24 miliárd slovenských korún.

Verí pritom, že sa tento skutok preverí. Podľa neho sa týka pomerne veľkého počtu poslancov, ktorí sú aj dnes v parlamente a v tom čase mali politickú zodpovednosť. Vymenoval napríklad vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu.

Dzurinda ale následne vyhlásil, že premiér hrubo klame, ak tvrdí že SE sa v rokoch 2005 až 2006 predali pod cenu. Argumentoval tým, že podiel v SE bol predaný za trhovú cenu. Prijatá bola podľa jeho slov najvyššia z troch predložených ponúk.

Ak má ale premiér pocit, že to bolo pod cenu, má podľa neho inštrument, ako získať z Enelu dodatočné peniaze. Tým inštrumentom má byť takzvaný closing, čiže uzatvorenie transakcie. Podľa Dzurindu nebol closing do dnešného dňa ukončený, a práve v rámci neho môže vláda žiadať dodatočné financie od Enelu.

Ján Mičovský z hnutia OľaNO tak napríklad žiadal prijatie uznesenia, ktorým by parlament zaviazal vládu žiadať dodatočné vyplatenie 229 miliónov eur od Enelu. Neuspel však a uznesenie plénum neprijalo.

Vyjadreniam vlády v rámci rozpravy oponovali aj viacerí predstavitelia opozície. Napríklad podľa Júliusa Brocku (KDH) bola privatizácia SE štandardným medzinárodným tendrom. Naopak, poslanci vládneho Smeru-SD proces privatizácie z čias druhej Dzurindovej vlády kritizovali. Luboš Blaha (Smer-SD) ju označil za "čistú rabovačku".