Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
KOZ sa vážne zaoberá aj myšlienkou, aby odchod do dôchodku a výška vyplácanej penzie nebola striktne viazaná na výšku stanoveného dosiahnutého veku, ale aby sa zohľadnil aj počet odpracovaných rokov.
Autor TASR
Bratislava 16. januára (TASR) – Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR si vytýčila priority odborárskej politiky na rok 2014. Na dnešnej tlačovej konferencii ich prezentovali prezident KOZ Jozef Kollár a viceprezident KOZ Slavomír Manga.
Hlavnou prioritou odborovej centrály je dôstojná životná úroveň, pod ktorou si predstavuje boj proti fenoménu pracujúca chudoba. Premietnuť by sa mal v úsilí o zvýšenie minimálnej mzdy tak, aby čistý príjem bol nad hranicou chudoby, čo sa odborárom v minulom roku nepodarilo dosiahnuť. "Tento rok chceme pokračovať vo zvyšovaní minimálnej mzdy, aby sme dosiahli úroveň 60 percent priemerného mesačného zárobku v hospodárstve. Minimálna mzda by tak mala dosiahnuť výšku 496 eur," uviedol Kollár.
Odbory chcú otvoriť otázku zdaňovania sociálneho fondu. Podľa Kollára je nemysliteľné, aby príspevky zo sociálneho fondu pre zamestnancov, so súčasnou výnimkou stravných lístkov a rekreačných pobytov v odborárskych zariadeniach, boli zdaňované. Ďalšiu prioritu vidí KOZ v súvislosti so zmenami v úrazovom poistení. "Tento fond je prebytkový a časť financií je poskytovaná Sociálnej poisťovni na vykrývanie dôchodkov. Pripravujeme návrh na takzvaný Zábranný fond, ktorý by dostal zdroje z časti úrazového poistenia a hradili by sa z neho výkony na prevenciu v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci," dodal Kollár.
Nakoľko rok 2014 je vyhlásený ako Rok rodiny, chcú odbory zosúladiť záujmy pracovného a rodinného života. "Našou snahou je, aby predovšetkým v obchodných reťazcoch, kde pracujú najmä ženy, sa nepracovalo v nedeľu," doplnil Kollár.
KOZ vyvinie iniciatívu aj na ochranu zamestnancov pred pracovnou šikanou. "Pripravili sme projekt odborárskeho ombudsmana, ktorý by poskytoval ochranu odborárom vo veciach poistenia, dôchodkových systémoch, pri strate zamestnania a v ďalších oblastiach právneho poradenstva. Na jeseň by sme chceli tento inštitút zaviesť do života."
KOZ sa vážne zaoberá aj myšlienkou, aby odchod do dôchodku a výška vyplácanej penzie nebola striktne viazaná na výšku stanoveného dosiahnutého veku, ale aby sa zohľadnil aj počet odpracovaných rokov. "Nie je logické, aby pracovník, ktorý odpracoval 40 rokov, mal rovnakú výšku vyplácaného dôchodku ako ten, ktorý odpracoval len dákych 15 rokov. Rozdiel v odpracovaných rokoch vyjadruje aj mieru ich odvodov do Sociálnej poisťovne a mal by byť vo výške vyplácanej penzie zohľadnený," uzavrel Kollár.
Hlavnou prioritou odborovej centrály je dôstojná životná úroveň, pod ktorou si predstavuje boj proti fenoménu pracujúca chudoba. Premietnuť by sa mal v úsilí o zvýšenie minimálnej mzdy tak, aby čistý príjem bol nad hranicou chudoby, čo sa odborárom v minulom roku nepodarilo dosiahnuť. "Tento rok chceme pokračovať vo zvyšovaní minimálnej mzdy, aby sme dosiahli úroveň 60 percent priemerného mesačného zárobku v hospodárstve. Minimálna mzda by tak mala dosiahnuť výšku 496 eur," uviedol Kollár.
Odbory chcú otvoriť otázku zdaňovania sociálneho fondu. Podľa Kollára je nemysliteľné, aby príspevky zo sociálneho fondu pre zamestnancov, so súčasnou výnimkou stravných lístkov a rekreačných pobytov v odborárskych zariadeniach, boli zdaňované. Ďalšiu prioritu vidí KOZ v súvislosti so zmenami v úrazovom poistení. "Tento fond je prebytkový a časť financií je poskytovaná Sociálnej poisťovni na vykrývanie dôchodkov. Pripravujeme návrh na takzvaný Zábranný fond, ktorý by dostal zdroje z časti úrazového poistenia a hradili by sa z neho výkony na prevenciu v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci," dodal Kollár.
Nakoľko rok 2014 je vyhlásený ako Rok rodiny, chcú odbory zosúladiť záujmy pracovného a rodinného života. "Našou snahou je, aby predovšetkým v obchodných reťazcoch, kde pracujú najmä ženy, sa nepracovalo v nedeľu," doplnil Kollár.
KOZ vyvinie iniciatívu aj na ochranu zamestnancov pred pracovnou šikanou. "Pripravili sme projekt odborárskeho ombudsmana, ktorý by poskytoval ochranu odborárom vo veciach poistenia, dôchodkových systémoch, pri strate zamestnania a v ďalších oblastiach právneho poradenstva. Na jeseň by sme chceli tento inštitút zaviesť do života."
KOZ sa vážne zaoberá aj myšlienkou, aby odchod do dôchodku a výška vyplácanej penzie nebola striktne viazaná na výšku stanoveného dosiahnutého veku, ale aby sa zohľadnil aj počet odpracovaných rokov. "Nie je logické, aby pracovník, ktorý odpracoval 40 rokov, mal rovnakú výšku vyplácaného dôchodku ako ten, ktorý odpracoval len dákych 15 rokov. Rozdiel v odpracovaných rokoch vyjadruje aj mieru ich odvodov do Sociálnej poisťovne a mal by byť vo výške vyplácanej penzie zohľadnený," uzavrel Kollár.
