Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Slovensko

Odchod slovenských študentov za vzdelaním do zahraničia rastie

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

Za 10 rokov sa napríklad stabilizoval počet vysokoškolských pedagógov.


Bratislava 26. novembra (TASR) – Čoraz viac slovenských študentov si radšej volí štúdium na vysokých školách v zahraničí. Najviac ich odchádza do Českej republiky. V budúcnosti tento trend môže mať vážne dopady na slovenskú spoločnosť či hospodárstvo. Tvrdí to Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), ktorá dnes predstavila desiate hodnotenie fakúlt slovenských vysokých škôl.

"Podiel slovenských študentov na českých vysokých školách dramaticky stúpa a nič neukazuje, že by došlo k nejakej zásadnej zmene. Toto je absolútne najväčšia hrozba, ktorej Slovensko čelí," uviedol dnes Ivan Ostrovský z ARRA, Ako dodal, za posledných 10 rokov sa počet Slovákov na českých VŠ zdvojnásobil. Podľa jeho slov, najlepší z najlepších odchádzajú do Čiech a nie je náznak, že by sme chceli tento trend na Slovensku meniť. Na druhej strane je pozitívom, že stúpa počet cudzincov na slovenských VŠ. Dnes sa toto číslo pohybuje okolo 4 percent.

Problém je aj obsadenosť vysokých škôl. "Od roku 2006 sa počet prihlásených dramaticky znížil. Z vyše 80 tisíc na niečo viac ako 50 tisíc," uviedol Ostrovský. Klesá aj podiel študentov, ktorý sa na VŠ reálne dostanú. Za rok 2013 je to vyše 40 tisíc študentov. Podľa Ostrovského sú však naše VŠ schopné prijať až vyše 62 tisíc študentov. "Tridsaťtri percent kapacity slovenských vysokých škôl je voľných," skonštatoval.

V tejto súvislosti sa podľa jeho slov treba pozrieť na efektívnosť finančných prostriedkov. "Keď sa pozrieme na efektívnosť tohto systému, tak je vidieť, že táto skutočne za posledných 10 rokov poklesla. Na jednej strane v tejto chvíli neefektívne míňame aj to málo verejných prostriedkov, ktorá vysoké školy dostávajú," dodal. Jedným z dôvodov poklesu študentov na VŠ je aj negatívny vývoj demografie.

Za 10 rokov sa napríklad stabilizoval počet vysokoškolských pedagógov. "Zároveň sa pomerne dramaticky zmenila kvalifikačná štruktúra," doplnil. Za toto obdobie totiž vzrástol podiel vysokoškolských pedagógov, ktorí majú aspoň 3. stupeň vysokoškolského vzdelania. Dnes je to 88 percent vysokoškolských pedagógov. "To je veľmi dobrý výsledok z formálneho hľadiska, pretože keby ste si pozreli tento parameter aj na európskej či globálnej úrovni, tak by to patrilo k nadpriemeru," dodal. Podľa jeho slov sa tak formálne zvýšil počet pracovníkov, ktorí by mali mať predpoklady na výskum.

Za uplynulú dekádu sa zvýšil aj počet publikovaných prác o približne 130 percent, pričom vo svetovom meradle je to asi 58 percent. "Netreba však zabúdať, že Slovensko štartovalo z veľmi nízkej základne," ozrejmil. Opačný trend je však v citovanosti. Tu zaostávame. Svet za 10 rokov v citovanosti rastie tempom 52 percent, Slovensko 39 percent. "Z hľadiska kvality toho vedeckého prínosu stále ešte zaostávame a nepriblížili sme sa ani k svetovému priemeru," uzavrel Ostrovský.

ARRA v správe hodnotila 112 fakúlt z toho 104 bolo verejných a 8 fakúlt súkromných vysokých škôl. Sledovali spolu 11 skupín odborov.